Vlani bolo na Slovensku hlásených 423 chorôb z povolania a profesionálnych otráv, z tohto počtu bolo 215 chorôb z povolania hlásených u žien (50,8 percent). K najčastejším chorobám z povolania patrilo podľa ÚVZ ochorenie horných končatín z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia, ktoré bolo zistené u 200 zamestnancov, teda u 47,3 percent zo všetkých uznaných chorôb z povolania. Vyplýva to zo štatistiky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ), ktorú zverejnil úrad na svojom webe.
Na druhom mieste boli prenosné a parazitárne ochorenia, ktoré boli hlásené u 133 zamestnancov, čo je viac ako 31 percent zo všetkých uznaných chorôb. Nasledovalo ochorenie horných končatín z vibrácií u 47 zamestnancov (11,1 percent), choroba zaprášenia pľúc prachom obsahujúcim oxid kremičitý, teda silikóza, u 9 zamestnancov (2,1 percenta) a porucha sluchu z hluku bola hlásená u 8 zamestnancov, teda u 1,9 percenta zo všetkých uznaných chorôb z povolania.
„Na celkovom počte chorôb z povolania sa najväčšou mierou opäť podieľali profesionálne ochorenia postihujúce podporno-pohybový systém a nervový systém zamestnancov vystavených pri práci dlhodobému nadmernému a jednostrannému zaťaženiu horných končatín,“ konštatuje ÚVZ.
Najvyšší výskyt chorôb z povolania bol v odvetví priemyselná výroba, odkiaľ bolo hlásených 160 chorôb z povolania (37,8 percent) a v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc, ktoré zaznamenalo 134 hlásených chorôb z povolania, teda 31,7 percent uznaných chorôb z povolania.
ÚVZ zverejnil aj štatistiku, podľa ktorej vlani na Slovensku vykonávalo rizikovú prácu celkom 94 767 zamestnancov, z čoho bolo 22 341 žien. Oproti roku 2023 tento počet klesol o 1 651 ľudí. „Najvyšší výskyt rizikových prác tradične zaznamenávame v odvetví priemyselnej výroby a v odvetví zdravotníctva a sociálnej pomoci. V ostatných odvetviach nezaznamenávame výraznejšie zmeny,“ pripomína ÚVZ.
Mohlo by vás zaujímať
Najviac pracovníkov bolo v roku 2024 vystavených hluku, celkom išlo o 67,38 percent z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu, chemickým látkam a zmesiam, vrátane chemických karcinogénov, mutagénov a reprodukčne toxických látok (15 percent) či fyzickej záťaži (11,67 percenta).
Úrady verejného zdravotníctva majú významnú úlohu v ochrane zdravia zamestnancov pri práci, svojou činnosťou sa snažia dosiahnuť zníženie miery zdravotného rizika zamestnancov z pracovného prostredia, pracovných podmienok a spôsobu práce. „Odborníci v oblasti preventívneho pracovného lekárstva sledujú vplyvy práce a pracovných podmienok na zdravie ľudí, hodnotia pracovné podmienky a pracovnú záťaž a prispievajú k znižovaniu rizikových prác a predchádzaniu chorôb z povolania. Pracovníci regionálnych úradov kontrolujú plnenie povinností zamestnávateľa pri ochrane zdravia zamestnancov pri práci a nariaďujú opatrenia na odstránenie nedostatkov na pracovisku,“ uzatvára ÚVZ.
