Novela zákona o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorá má byť v platnosti od 28. júna tohto roka, má za cieľ zvýšiť dostupnosť výrobkov a služieb na trhu a zlepšiť prístupnosť informácií, aby sa vytvárala inkluzívnejšia spoločnosť a uľahčil sa nezávislý život osobám so zdravotným postihnutím. Týka sa aj osôb s funkčnými obmedzeniami, napríklad seniorov či tehotných žien.

Zákon sa vzťahuje na služby poskytované v rámci rôznych druhov hromadnej dopravy (autobusovej, železničnej, leteckej, lodnej), a to na ich webové sídla, mobilné aplikácie, elektronický predaj lístkov, informácie na interaktívnych obrazovkách a samoobslužné terminály okrem tých, ktoré sú inštalované ako integrované súčasti dopravných prostriedkov. Taktiež upravuje prístupnosť finančných služieb, elektronických kníh a ďalších. Poskytovateľ služby je podľa zákona povinný informovať v písomnej a ústnej forme, a to aj spôsobom, ktorý je prístupný pre osoby so zdravotným postihnutím.

V súčasnosti sú mnohé služby pre osoby so zdravotným postihnutím nedostupné. „Možno spomenúť jednak architektonické bariéry, ale aj komunikačné bariéry, spočívajúce napríklad v komunikácii s osobami so sluchovým postihnutím v prípadoch, keď nemajú zabezpečeného tlmočníka a nemajú tak prístup k dôležitým informáciám,“ dáva príklad komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.

Veľa výnimiek

Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKOZP) zorganizoval informačné stretnutie k správnej aplikácii novej legislatívy a komunikuje s rôznymi aktérmi aj dotknutými subjektami. Pri stretnutí na pôde úradu sa zástupcovia viacerých mimovládnych organizácií, ktoré zastrešujú pomoc osobám so zdravotným znevýhodnením, zhodli na tom, že existuje veľa výnimiek, na koho sa zákon nebude vzťahovať – napríklad malé podniky, mestská hromadná doprava a podobne. Preto je podľa nich nevyhnutné informovať ľudí so zdravotným postihnutím aj poskytovateľov služieb, aby vedeli, ako zákon správne uchopiť.

„V tomto smere je veľmi dôležitá kampaň, osveta a šírenie informácií na verejnosti, preto chceme nadviazať spoluprácu najmä s ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), prípadne s ďalšími subjektmi, ktoré by napomohli šíriť osvetu a informovať verejnosť o tejto téme,“ uviedla pre Zdravotnícky denník Zuzana Stavrovská. V súčasnosti úrad písomne oslovuje niektoré spoločnosti a štátne orgány, aby sa dohodli na pracovných stretnutiach a nadviazali spoluprácu. Vo vzťahu k MIRRI sa úrad chce informovať, či a akým spôsobom rezort plánuje informačnú kampaň a školenia k zavedeniu povinnosti sprístupňovať výrobky a služby. S otázkami o aplikácii zákona a informačnej kampani sa Zdravotnícky denník obrátil aj na samotné ministerstvo.

Zástupcovia ÚKOZP tiež zaslali list Slovenskej obchodnej inšpekcii ako orgánu dohľadu nad plnením požiadaviek na prístupnosť. „Máme záujem iniciovať stretnutie a informovať sa, akým spôsobom Slovenská obchodná inšpekcia plánuje realizovať svoju pôsobnosť a vykonávať dohľad nad plnením požiadaviek na prístupnosť,“ uviedli. Chcú nadviazať spoluprácu aj so Slovenskou bankovou asociáciou, so Slovenskou asociáciou poisťovní, so Slovenským plynárenským priemyslom, prípadne s ďalšími subjektami.

Mohlo by vás zaujímať

Budú výrobcovia a poskytovatelia služieb dôslední?

Ako rizikové v zákone vidia organizácie zdravotne znevýhodnených ľudí aj prechodné ustanovenia, podľa ktorých sa na službu poskytovanú na základe zmluvy uzatvorenej do 28. júna 2025 až do skončenia platnosti tejto zmluvy, najdlhšie však do 28. júna 2030, nevzťahujú požiadavky na prístupnosť služby pre osoby so zdravotným postihnutím podľa tohto zákona.

To znamená, že poskytovatelia služieb majú prechodné obdobie piatich rokov, počas ktorého sú povinní zabezpečiť prístupnosť služby pre osoby so zdravotným postihnutím. „Otázkou je, či poskytovatelia služieb budú ochotní sprístupňovať služby už teraz po nadobudnutí účinnosti zákona alebo sa budú spoliehať na stanovené prechodné obdobie, a budú argumentovať, že na sprístupnenie služby majú ešte čas,“ upozornila komisárka Stavrovská. Tiež sa obáva, že zákon poskytovatelia služieb nebudú napĺňať dôsledne.

Zdôraznila, že je dôležité, aby ľudia so zdravotným postihnutím mali všetky dostupné informácie, ako si môžu uplatňovať svoje práva. „Do budúcna sa chceme zamerať na školiace kampane, pretože je potrebné šíriť osvetu smerujúcu k povinným subjektom ako sú banky, poisťovne, Slovenský plynárenský priemysel, Stredoslovenská energetika a iné. V blízkom čase plánujeme vytvoriť základné dokumenty na každú oblasť prístupnosti tovarov a služieb pre osoby so zdravotným znevýhodnením,“ doplnila.

Iniciatívne firmy

Niektorí výrobcovia a poskytovatelia služieb sa už teraz zaujímajú o informácie k výkladu zákona alebo prípravy na jeho aplikáciu do praxe, nie je ich však veľa. Na Úrad komisára sa iniciatívne ozvala advokátska kancelária PricewaterhouseCoopers Legal alebo zamestnanci spoločnosti Slovak Telekom. „Tí chceli vedieť, či v rámci zákona o prístupnosti tovarov a služieb plánujeme prijať metodiku alebo robiť školenia k prístupnosti digitálnych služieb. So spoločnosťou budeme veľmi radi spolupracovať,“ povedala pre Zdravotnícky denník Stavrovská.

Výkonný riaditeľ Centra bezbariérovej komunikácie Robert Šarina podľa nej tiež uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom dobrovoľne spolupracuje v rámci nepočujúcich, čo komisárka hodnotí pozitívne. „Dobrým príkladom z praxe je aj Správny súd, pričom predsedníčka tohto súdu Jeannette Hajdinová vyvinula iniciatívu na preverenie prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím,“ doplnila Zuzana Stavrovská.