Slovenská vláda na svojom stredajšom rokovaní 5. marca s pripomienkami schválila návrh zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti, ktorý predložilo ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD). Ide o súčasť reformy starostlivosti o duševné zdravie, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo v pláne obnovy a jeho cieľom je prispieť k zvýšeniu dostupnosti kvalitnej psychologickej a psychoterapeutickej starostlivosti a odborných činností v starostlivosti o duševné zdravie. Zároveň má podľa rezortu zdravotníctva prispieť k napĺňaniu Národného programu duševného zdravia.
Návrh zákona bol predložený do skráteného legislatívneho konania z dôvodu hroziacich sankcií. V prípade nesplnenia stanoveného míľnika v podobe zriadenia registrovanej stavovskej organizácie psychológov prevádzkujúcej digitálny register profesionálnych psychológov pracujúcich v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, sociálnych vecí, spravodlivosti, vnútra či obrany do 30. júna 2025, totiž nebude naplnená jedna z reforiem plánu obnovy. V dôsledku toho môže Európska komisia uplatniť sankciu voči Slovensku v rozmedzí od 155 miliónov eur do viac ako 400 miliónov eur.
Vzájomne nepreviazaná legislatíva
Zákon podľa ministerstva zdravotníctva reaguje na pretrvávajúcu nepriaznivú situáciu na Slovensku, v rámci ktorej je akútny nedostatok odborníkov vykonávajúcich psychologickú a psychoterapeutickú činnosť od úrovne prevencie až po liečbu duševných porúch a následnú starostlivosť. „Dôvodmi ich nedostatku sú okrem iného systémové bariéry, doterajšia neúplná a vzájomne nepreviazaná legislatívna úprava výkonu psychologickej činnosti, ako aj psychoterapeutickej činnosti, naprieč jednotlivými rezortmi, nedostatočná podpora vzniku nových pracovných miest odborníkov poskytujúcich starostlivosť o duševné zdravie, nových pracovísk, kde by sa takéto služby poskytovali komplexne, neadekvátne finančné ohodnotenie týchto odborníkov, limitujúce normatívy a chýbajúca nadrezortná koordinácia a spolupráca,“ konštatuje rezort zdravotníctva.
Na Slovensku v rezorte zdravotníctva podľa neho vykonáva psychologickú činnosť približne 25 percent psychológov, ostatných 75 percent psychológov vykonáva činnosť mimo rezortu zdravotníctva, z nich väčšina v rezorte školstva. „Zvýšenou koordináciou a intenzívnejšou spoluprácou by sa novou právnou úpravou mohla docieliť adresná a včasná pomoc v oblasti starostlivosti o duševné zdravie najmä u detí a mládeže,“ myslí si ministerstvo.
Výkon povolania psychológov je v súčasnosti regulovaný stavovskou organizáciou – Slovenskou komorou psychológov, ktorá zastrešuje len psychológov, ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi, pôsobia výlučne v rezorte zdravotníctva a súčasne časť z nich je po získaní príslušného vzdelania oprávnená poskytovať psychoterapiu. Iné zdravotnícke povolania, ktoré môžu po získaní príslušného vzdelania poskytovať psychoterapiu, napríklad liečebný pedagóg, logopéd či lekár, sú zastrešené inými stavovskými organizáciami v zdravotníctve.
Stavovská organizácia s nadrezortnou pôsobnosťou
Úprava psychologickej a psychoterapeutickej činnosti je v súčasnosti obsiahnutá asi v dvadsiatke rôznych zákonov, ktoré explicitne alebo implicitne vyjadrujú potrebu zapojenia psychológov alebo psychoterapeutov do riešenia problémov súvisiacich so starostlivosťou o fyzické aj duševné zdravie a čiastkovo upravujú ich práva a povinnosti. Nový zákon aj preto nahrádza zákon o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov.
Šaškov rezort dúfa, že vďaka právnej úprave sa zvýši odbornosť a dostupnosť odborných činností v starostlivosti o duševné zdravie obyvateľov Slovenska pre všetky vekové skupiny, najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, medzi ktoré patria deti, seniori, osoby so zdravotným znevýhodnením, nezamestnaní, marginalizované skupiny, deti v náhradnej rodinnej starostlivosti, menšiny alebo migranti. Zvýši sa aj počet odborníkov vykonávajúcich psychologickú a psychoterapeutickú činnosť. „Zriadením stavovskej organizácie s nadrezortnou pôsobnosťou, ktorá bude zastrešovať psychológov a psychoterapeutov naprieč všetkými rezortmi, sa získa ich presná evidencia, prehľad poskytovania psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, ich zastúpenie v jednotlivých rezortoch a dostupnosť nimi poskytovaných služieb,“ tvrdí ministerstvo zdravotníctva.
Mohlo by vás zaujímať
Definovanie výkonu psychologického povolania
Návrh zákona obsahuje všeobecné ustanovenia, ktoré upravujú výkon psychologického povolania a výkon psychologickej činnosti, výkon psychoterapeutickej činnosti a poskytovanie psychologickej a psychoterapeutickej činnosti. Zároveň definuje podmienky zápisu do registra psychológov, psychoterapeutov a poskytovateľov psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti.
Právna norma upravuje povinnosti pri výkone psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, povinnosti, mlčanlivosť, narábanie s osobnými údajmi, vedenie dokumentácie, spracúvanie, poskytovanie a sprístupňovanie údajov, zodpovednosť za škodu, výkon supervízie psychológov a psychoterapeutov a odbornú spôsobilosť garanta.
Ďalšia časť upravuje podmienky týkajúce sa ďalšieho vzdelávania, špecializačné štúdium, certifikačné štúdium a sústavné vzdelávanie psychológov a psychoterapeutov. Definuje rozšírenie pôsobnosti Slovenskej komory psychológov ako stavovskej organizácie, jej nové úlohy, členstvo v komore, práva a povinnosti členov, vnútorné predpisy, registre, ktoré komora spravuje, podmienky a zmeny v registrácii. Zákon prináša aj úpravu druhov licencií, podmienok a procesu vydávania licencií, pozastavenie, zrušenie a zánik licencií. Nechýbajú ani ustanovenia týkajúce sa disciplinárnych opatrení.
Vzhľadom na plnenie míľnikov plánu obnovy a odolnosti sa navrhuje účinnosť zákona od 1. júla 2025. Financovanie výdavkov súvisiacich s návrhom zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a zriadením registra Slovenskej komory psychológov bude zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtu z plánu obnovy vo výške 500-tisíc eur. Suma zahŕňa výdavky na prevádzku registra v roku 2025 bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.
Pripomienok bolo 393, zásadných 76
Návrh zákona bol predmetom pripomienkového konania, v rámci ktorého bolo uplatnených celkovo 393 pripomienok, z toho 76 bolo označených ako zásadné. Akceptované pripomienky sú v návrhu zákona zapracované.
Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) vo svojej pripomienke odporúčalo komplexnejšie upraviť návrh zákona a zohľadniť v ňom špecifiká psychologických a psychoterapeutických činností vykonávaných psychológmi ozbrojených zborov. Ministerstvo zdravotníctva ju neakceptovalo s odôvodnením, že cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť podmienky pre výkon psychologickej a psychoterapeutickej činnosti v súkromnom sektore a rámcovo určiť všeobecné podmienky pre výkon psychologického povolania bez neprimeraného zásahu do výkonu povolania podľa osobitného predpisu. „Podmienkou výkonu povolania, ktorú musia splniť psychológovia ZVJS, je registrácia podľa tohto zákona. Ostatné podmienky ostávajú nezmenené. Zjednotenie postavenia všetkých psychológov, ako je navrhnuté v pripomienke, nie je možné ani v samotnom ZVJS, nakoľko niektorí sú zdravotnícki pracovníci a iní nie. Nie je teda možné legislatívne zjednotiť ich postavenie ani v rámci jedného pracoviska,“ uviedol rezort zdravotníctva.
Akceptoval pripomienku Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá žiadala rozšírenie možností ďalšieho dlhodobého vzdelávania psychológov a psychoterapeutov aj mimo sústavy vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. „Zákon upravujúci odbornú psychologickú činnosť by mal vychádzať z medzinárodne uznávaných štandardov odbornej spôsobilosti, ako aj zohľadňovať a vytvárať podmienky na kvalitné medzirezortné vzdelávanie, keďže sa väčšina psychologickej praxe v súčasnosti vykonáva mimo rezort zdravotníctva,“ konštatovala Bratislava. Podobne akceptoval aj jej pripomienku, žiadajúcu rozšírenie kompetencií komory psychológov o vydávanie licencií alebo akreditácie na výkon psychologických činnosti aj pre nezdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú psychologické alebo psychoterapeutické činnosti.
Rezort ale neakceptoval pripomienku hlavného mesta, aby v návrhu zákona jednoznačne definoval medzirezortné postavenie stavovskej organizácie, pokiaľ má združovať a zastupovať poskytovateľov psychologickej činnosti vo všetkých rezortoch.
Akceptovaná bola pripomienka ministerstva financií, ktoré konštatovalo, že s predloženým materiálom bude možné súhlasiť len v prípade, že z neho nebude vyplývať nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy a všetky vplyvy budú zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy a limitu verejných výdavkov na príslušný rozpočtový rok.
Ministerstvo spravodlivosti zásadne požadovalo explicitne pomenovať rozhodnutia komory, ktoré majú byť exekučným titulom. „Podľa predloženého návrhu zákona nie je možné identifikovať typy rozhodnutí, ktoré majú mať túto kvalitu. Bez precizovania právnej úpravy nemožno súhlasiť s takto široko pojatou právnou úpravou. Exekučným titulom by malo byť prioritne rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť niečo plniť, napríklad peňažné plnenie alebo povinnosť niečo vykonať. Niet dôvodu, aby rozhodnutie o vydaní licencie, či rozhodnutie o jej odobratí by mali byť exekučnými titulmi,“ zdôvodnil rezort spravodlivosti. Ministerstvo zdravotníctva jeho pripomienku akceptovalo.
Neakceptovalo však zásadnú pripomienku ministerstva školstva, ktoré žiadalo, aby osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore psychológia dosiahla širšiu odbornú spôsobilosť ako len na výkon činnosti asistenta psychológa.
