Na Slovensku síce máme veľa rezidentov, ale väčšina z nich chce ostať pracovať vo veľkých mestách. Tam je ich potom veľa a na periférii všeobecní lekári chýbajú. Na druhej strane, nemôžu byť v každej dedine, keďže na to, aby prežili, potrebujú mať aspoň 1 500 pacientov. V podcaste Zdravotníckeho denníku Perspektívy zdravia to povedal predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých SR Rastislav Zanovit. Člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo za KDH Peter Stachura tvrdí, že riešením je aj takzvaná spojená prax. Podľa jeho slov nie je nevyhnutné mať všeobecného lekára v každej dedine. Aj keď ľudia budú k lekárovi dochádzať, dostanú kvalitnejšiu službu.
Štát by mal podľa Zanovita vytvárať motivačné faktory, aby tam, kde chýbajú všeobecní lekári, po atestácii išli pracovať. „Máme síce veľa rezidentov, ale väčšina z nich chce ostať vo veľkých mestách. Potom je pretlak a na periférii lekári chýbajú,“ hovorí v podcaste Zanovit. Jedným z dôvodov, prečo chcú lekári pracovať najmä v meste, je rodinné zázemie. Vo všeobecnom lekárstve podľa neho dominujú ženy, ktoré sa sústreďujú aj na dostupnosť potrieb pre deti. Ide o zázemie ako škola či voľnočasové aktivity.
Podľa jeho slov tiež život vo veľkých mestách prináša väčšie možnosti. „Počul som, že v Košiciach na jednej ulici vzniklo veľké množstvo ambulancií, pretože každý chcel byť na tej ulici. Toto by malo byť trošku regulované. Ľudia potom majú aj problém, ako prežiť. Ambulancia potrebuje mať istý objem pacientov pri súčasných platbách, aby bola ekonomicky udržateľná,“ uvádza Zanovit s tým, že všeobecný lekár potrebuje aspoň 1 500 pacientov, aby zaplatil svoju mzdu, mzdu sestry, celkovú prevádzku a náklady, ktoré súvisia s prácou. Ide o 12- až 15-tisíc eur mesačne.
V Českej republike robili vedeckú štúdiu a hľadali modely, ako by mohli riešiť situáciu s nedostatkom lekárov na periférii. Riešením by podľa štúdie mohli byť združené praxe. Podľa Stachuru je to dobré riešenie. „Vždy je efektívnejšie, keď máme nejaké združené praxe. Teraz je aj možnosť využiť administratívneho pracovníka. Ten je, samozrejme, drahší, ale keď sa bude zdieľať pre viacerých, tak možnosť, ako ho financovať, je lepšia. Musíme aj ľudí presviedčať o tom, že nie je nevyhnutné mať všeobecného lekára v každej dedine. Je lepšie vytvárať združené praxe, ktoré budú mať napríklad tri až štyri izby, kde budú dvaja lekári a administratívny pracovník. Budú možno robiť dlhší pracovný čas a budú musieť dochádzať, ale ľudia dostanú kvalitnejšiu službu. Toto je jedna z vecí, kde by lekári tiež cítili, že majú podporu, môžu ísť na dovolenku alebo sa ďalej rozvíjať,“ myslí si poslanec za KDH.
Zanovit hovorí, že jeho združenie sa snažilo vytvoriť legislatívne rámce, aby sa systém stabilizoval. Keď lekár skončí školu, nemusí mať hneď isté miesto. „Združená prax mu môže umožniť, že budú v ambulancii pracovať dvaja lekári. Teoreticky tam môže dôjsť aj k výmene, že starší odíde a mladší to preberie. Alebo si možno rozdeliť prácu tak, že mladý robí menej a ten starší viac. A potom si to nejako vyvážia. To by mohla byť prirodzená regenerácia obvodov. Zaoberáme sa tým, ale, žiaľ, zatiaľ sme možno v tomto nenašli odpoveď, respektíve, že by nás niekto v tomto počúval,“ vysvetľuje v podcaste Zanovit.
