Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) apeluje na zdravotné poisťovne, aby upravili financovanie nemocníc. Žiada ich o pristúpenie pri uzatváraní zmlúv na rok 2025 k jednorazovej úprave rozpočtov u poskytovateľov s najvýraznejšími disproporciami medzi efektívnou základnou sadzbou (eZS) a základnými sadzbami určenými CKS (Centrum pre klasifikačný systém DRG).
Súčasné nastavenie úhradových mechanizmov medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi v rámci úhrad ústavnej zdravotnej starostlivosti sa totiž podľa ÚDZS s týmito deformitami nie je schopné vyrovnať samé. „Keďže nie je možné, resp. žiadúce, spraviť pri týchto poskytovateľoch priame zrovnanie platby na úroveň produkcie za použitia základnej sadzby určenej CKS, je na zdravotných poisťovniach, aby tieto úpravy vykonali v súlade so všetkými dostupnými informáciami a ďalšími špecifikami toho, ktorého poskytovateľa,“ uvádza ÚDZS v tlačovej správe.
ÚDZS na základe dát poskytovaných kvartálne zdravotnými poisťovňami pripravil analýzu úhrad z verejného zdravotného poistenia za prvé tri kvartály roku 2024. Výsledky sú obdobné ako v analýzach či už úradu alebo spoločnej analýze Inštitútu zdravotníckych analýz a Útvaru hodnoty za peniaze za predchádzajúce roky. „Výrazné rozdiely eZS sú viditeľné medzi nemocnicami rôznych typov a zriaďovateľov, čo ukazuje na nejednotnosť a systémovú nerovnováhu vo financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zároveň má problematika niekoľko aspektov, ktoré majú presah aj do iných tém a je preto potrebné ich riešiť komplexne,“ konštatuje ÚDZS.
Keďže cieľom analýz je podľa ÚDZS zhodnotenie financovania ústavnej zdravotnej starostlivosti, údaje o úhradách a produkcii sú preto len za DRG ústavnú zdravotnú starostlivosť, nie za nemocnicu ako takú. V prípade nemocníc, ktoré majú veľkú časť produkcie tvorenú ambulantnou časťou, môže vznikať skreslenie platby na jednotku produkcie z dôvodu, že ambulantná časť sa v niektorých prípadoch nepriamo financuje cez platby za ústavnú zdravotnú starostlivosť. „Pridruženým efektom je následne aj skreslenie pri nastavovaní a vyhodnocovaní plnenia programovej vyhlášky zdravotnými poisťovňami. Túto deformáciu však nie je možné riešiť izolovane len čistým prechodom týchto poskytovateľov na priamu úhradu v ústavnej zdravotnej starostlivosti, je potrebné riešiť aj primerané financovanie iných typov zdravotnej starostlivosti,“ pripomína úrad pre dohľad.
Pri hodnotení efektivity nemocníc sa zvyčajne analyzujú len zdroje z verejného zdravotného poistenia. Táto metodologická prax môže skresľovať reálne výsledky, keďže štátne nemocnice dostávajú viac dodatočných zdrojov oproti neštátnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, napríklad vo forme oddlžovania. „Nemocnice, ktoré získali financie z plánu obnovy, môžu prirodzene z dôvodu rekonštrukčných prác dočasne vykazovať nižšie údaje o produkcii. Otázne však je, či je v tomto prípade opodstatnené ponechať mesačné paušálne úhrady bez úpravy aj v období, kedy nemocnica poskytuje výrazne menej zdravotnej starostlivosti,“ konštatuje ÚDZS.
Mohlo by vás zaujímať
Úrad pripomína, že problémom je aj to, že sa na Slovensku diskusie vedú v zmysle percentuálneho navýšenia platieb voči predchádzajúcemu roku, prípadne na základe rozdelenia objemu peňazí určeného na valorizáciu platov na daný rok medzi nemocnice v rámci asociácie, ktorá ich zastupuje, bez zohľadnenia pomeru jednotlivých zdravotných poisťovní na casemixe danej nemocnice alebo počte poistencov v danom regióne. „V niektorých prípadoch tak absentuje zohľadnenie, či sú platby ako celok spravodlivé vzhľadom na produkciu a náklady daného poskytovateľa a anekdoticky sa v sektore hovorí o lepšie a horšie zaplatených nemocniciach,“ uzatvára ÚDZS.
