Ministerstvo vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) ide prekopať fungovanie Horskej záchrannej služby (HZS). Cieľom návrhu je podľa rezortu reagovať na viaceré problémy z aplikačnej praxe. Návrh zahŕňa napríklad precizovanie úloh HZS, zakotvenie možnosti výkonu záchrannej činnosti s použitím lanovej techniky mimo horských oblastí a zavedenie možnosti využitia rôznych zdrojov na zabezpečenie potrebnej odbornej spôsobilosti. Novela však podľa pripomienok dobrovoľníckych horských služieb zásadným spôsobom vstupuje a obmedzuje ich činnosť. Podľa nich zasahuje aj do preventívnej činnosti, ktoré v súčasnosti vykonávajú.
Od polovice októbra tohto roka by sa malo zmeniť fungovanie horských záchranárov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o Horskej záchrannej službe z dielne rezortu vnútra, ktorý už prešiel pripomienkovým konaním. Cieľom návrhu je podľa ministerstva reagovať na viaceré problémy z aplikačnej praxe.
Zachraňovať budú len odborníci
Novela by mala napríklad zabrániť zneužívaniu označenia Horská záchranná služba a jej znaku. Po novom ho nebudú môcť používať osoby, ktoré nevykonávajú úlohy horskej záchrannej služby. Zneužitie označenia a znaku bude priestupkom.
Zároveň sa budú spresňovať úlohy a oprávnenia horských záchranárov. Rezort navrhuje, aby vo vymedzených lokalitách a pri záchrannej činnosti využívajúcej horolezeckú techniku bola vyžadovaná odborná spôsobilosť, taká, akú majú záchranári v horských oblastiach. „Nepodmienenie tejto činnosti adekvátnou odbornou spôsobilosťou môže viesť k ohrozeniu zdravia a života zachraňovanej osoby, resp. osôb, ktoré sa podieľajú na takejto záchrannej činnosti,“ tvrdí ministerstvo.
Proces získavania odbornej spôsobilosti na výkon záchrannej činnosti sa tiež rozšíri o absolvovanie vstupného testu, ktorý predchádza absolvovaniu špecializovanej prípravy. Vstupným testom sa má overiť technická a kondičná spôsobilosť žiadateľov. Návrhom sa tiež zriaďuje Národná asociácia horských záchranárov, ktorej úlohou bude overovať a zabezpečovať potrebnú odbornú spôsobilosť pre výkon záchrannej činnosti mimo horských oblastí s použitím lanových techník a ktorá by mala hájiť záujmy svojich členov.
Rezort chce novelou aj spresniť používanie príjmov získaných z poskytovaných služieb Horskou záchrannou službou tak, aby z nich bolo možné pokryť náklady na vykonávanie odbornej spôsobilosti na výkon záchrannej činnosti.
Mohlo by vás zaujímať
Obmedzí to činnosť dobrovoľníkov
Pripomienkovanie novely zákona sa skončilo ešte 28. februára. Objavilo sa v ňom celkovo desať zásadných výhrad. Najrozsiahlejšiu z nich predložili zástupcovia horských služieb, ktoré fungujú ako dobrovoľnícke organizácie. Ide napríklad o Horskú službu Čergov, Horskú službu Pieninského národného parku, horskú službu Orava a Horskú službu Malá Fatra.
V hromadnej pripomienke žiadajú, aby bola novela odmietnutá ako celok. Návrh podľa nich zásadným spôsobom vstupuje a obmedzuje činnosť dobrovoľníckych organizácií horských záchranárov, organizácií Dobrovoľného hasičského zboru, ale aj dobrovoľníckych pátracích a kynologických organizácií. Založenie Národnej asociácie horských záchranárov považujú za zbytočné. „Došlo by ním k zbytočnému zriadeniu ďalšej neštátnej samosprávnej organizácie, ktorá má suplovať činnosti, ktoré dnes vykonáva neštátna samosprávna celoslovenská organizácia Horská služba o.z., združujúca 11 dobrovoľníckych záchranárskych organizácií,“ tvrdia zástupcovia dobrovoľníckych organizácií v pripomienke.
V pripomienke tiež uvádzajú, že novela zasahuje aj do preventívnej činnosti, ktorú v súčasnosti vykonávajú dobrovoľnícke organizácie Horskej služby. „Ich cieľom je predchádzať úrazom na horách. V rámci tejto činnosti realizujú dobrovoľnícke organizácie horských záchranárov aj lavínové kurzy a kurzy zamerané na bezpečný pohyb v horách. V prípade nadobudnutia účinnosti pripravovanej novelizácie túto činnosť už dobrovoľnícke organizácie horských záchranárov nebudú môcť vykonávať, a to napriek tomu, že v tejto problematike majú dlhoročné skúsenosti,“ tvrdia dobrovoľníci.
Návrh rezortu podľa pripomienky tiež finančne zaťaží dobrovoľnícke záchranárske organizácie, povedie k demotivácii dobrovoľných záchranárov vykonávať záchranársku činnosť, bude mať negatívny dopad na bezpečnosť v horách a na ďalších ťažko prístupných územiach Slovenskej republiky a v konečnom dôsledku bude mať negatívny dopad na verejné financie.
