Programová vyhláška pohorela. Nepozdáva sa firmám, zdravotníckym organizáciám ani rezortom

Málo peňazí, zlé rozdelenie či nepresné vyčíslenie. Také sú najčastejšie výhrady k návrhu programovej vyhlášky na tento rok, ktorú do pripomienkovania predložilo ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD). Okrem toho, že s jej predložením rezort výrazne meškal, sa jej podoba nepozdáva zdravotníckym organizáciám, niektorým ministerstvám či zamestnávateľským zväzom. Ministerstvo vo vyhláške už niekoľko rokov rozdeľuje minimálnu výšku nákladov na zdravotnú starostlivosť medzi jednotlivé poisťovne. Na tento rok sa v nej rozdeľuje vyše 8,3 miliardy eur.

Limit výdavkov na zdravotnú starostlivosť by mal v tomto roku dosiahnuť viac ako 8,3 miliardy eur a bol rozdelený na jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti. Vyplýva to z návrhu vyhlášky o rozdelení výdavkov verejného zdravotného poistenia podľa jednotlivých typov zdravotnej starostlivosti na rok 2025.

Materiál bol ešte začiatkom marca tohto roka predložený do medzirezortného pripomienkového konania v skrátenej sedemdňovej lehote, pretože podľa ministerstva hrozí, že včasným nevydaním tejto vyhlášky bude ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Pripomienkovanie sa pritom skončilo už v pondelok 17. marca. Celkovo sa pri návrhu objavilo 119 pripomienok, z ktorých až 43 označil rezort ako zásadné. Výhrady k nej majú najmä zdravotnícke organizácie, zamestnávatelia, ale aj niektoré ministerstvá.

Kritika od zdravotníckych organizácií

Návrh vyhlášky pripomienkovala napríklad Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), ktorá zastrešuje niektoré zdravotnícke organizácie. Tie nesúhlasia s celkovou minimálnou sumou pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti a jednotlivé zdravotné poisťovne. Podľa AZZZ nedostatočne kryje náklady nemocničného aj ambulantného sektora. „Žiadame prehodnotiť alokáciu financií s poukazom aj na úsporné opatrenia vyvolané k štátnym nemocniciam. Podľa vyhlášky je zadefinovaný spôsob určenia minimálnych súm pre typy zdravotnej starostlivosti, avšak v tejto definícii nie sú zahrnuté všetky politiky a legislatívne úpravy, ktoré navyšujú náklady. Ako príklad uvádzame transakčnú daň alebo zmeny v dani z pridanej hodnoty (DPH),“ uvádzajú organizácie v pripomienke s tým, že materiál ani neuvádza, čo je pre účely vyhlášky zohľadnené v inflácii, ani to, s akou mierou inflácie sa počíta. Návrh minimálnej sumy zo strany rezortu je na úrovni 8,13 miliardy eur.

Podľa AZZZ aj návrh vyhlášky potvrdzuje, že ambulantný sektor je oproti ústavnej zdravotnej starostlivosti podfinancovaný. „Napriek tomu, že dopad starnutia obyvateľstva, nárastu miezd, inflácie dopadá porovnateľne na oba segmenty, aj podľa dôvodovej správy sa financovanie nemocníc od roku 2019 do roku 2024 zvýšilo o 92 percent, ale financovanie špecializovaných ambulancií len o 43 percent a všeobecných ambulancií o 62 percent. Segment vyšetrovacích a liečebných zložiek síce v dôvodovej správe nie je uvedený, ale pokiaľ hodnotíme vývoj na základe rokovaní so zdravotnými poisťovňami, nárast nedosiahol ani úroveň všeobecných a špecializovaných ambulancií,“ tvrdí AZZZ.

Mohlo by vás zaujímať

Kotlár žiada zvolanie bezpečnostnej rady štátu. Odborníci však jeho zistenia odmietajú

Ambulantný sektor tak podľa organizácií svojím zamestnancom nemôže ponúknuť porovnateľné podmienky ako štátne ústavné zariadenia, nemôže získať zdravotnícky personál a mladí lekári nemajú o prácu v ambulantnom sektore záujem. „Návrh minimálnych súm výdavkov pre ambulantný sektor, to znamená pre všeobecnú a špecializovanú zdravotnú starostlivosť, ako aj pre vyšetrovacie a liečebné zložky, nebude postačovať na chod ambulantných zariadení a musíme počítať s negatívnym dopadom na naše zariadenia a na pacientov. Žiadame tento deficit postupne dorovnať,“ uvádza AZZZ v pripomienke. Rezort pre všeobecné ambulancie navrhuje minimálnu sumu na úrovni viac ako 498,5 milióna eur, pre špecialistov 1,5 miliardy eur a pre vyšetrovacie zložky 610,5 milióna eur.

Nereálne úspory a viac peňazí na lieky

Rozpočet počíta aj s úsporami na úrovni 432,6 milióna eur, z ktorých je priama úspora na lieky vo výške 149,2 milióna eur. Ďalšia úspora na liekoch vo výške 76 miliónov eur je kalkulovaná zo zníženej DPH platnej od začiatku tohto roka. Celkovo by tak úspora pri liekoch mala tvoriť 52 percent z celkového plánovaného objemu úspor. AZZZ však tvrdí, že takáto výška úspor je neprimeraná s ohľadom na to, že minimálna suma výdavkov na lieky a dietetické potraviny v sume 1,57 miliardy eur predstavuje 19-percentný podiel z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť.

Zdravotnícke organizácie navyše tvrdia, že sa ministerstvu nepodarí pri liekoch ušetriť celú plánovanú sumu. „Preto navrhujeme, aby výška úspor bola zreálnená a teda znížená zhruba o 20 miliónov eur. Jedným z dôvodov môže byť aj fyzické zaúčtovanie súm z realizácií tzv. spätných platieb zo zmlúv o podmienkach úhrady lieku (MEA) v roku 2026,“ uvádza AZZZ v pripomienke.

Zdravotnícke organizácie tiež navrhujú urobiť dopočet nákladov na lieky na výdavkovú bázu v objeme 40 miliónov eur. Plánovaný rozpočet na lieky by sa tak spolu so znížením úspor na lieky zvýšil o 60 miliónov eur. Z návrhu vyhlášky však vyplýva, že rezort už predpokladá medziročný pokles minimálnych výdavkov na lieky o 4,72 percenta. V reálnych číslach ide o takmer 78 miliónov eur.

Nedostatky našli aj zamestnávatelia

Firmy združené v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) v pripomienke kritizujú platby za poistencov štátu. „Platby za poistencov štátu nepokrývajú ani základné požiadavky tejto skupiny na zdravotnú starostlivosť a je nevyhnutné urgentné navýšenie platieb minimálne na 6,1 percenta, ktoré pomôže vykryť aspoň časť kritického nedofinancovania zdravotnej starostlivosti pre túto časť obyvateľstva,“ uvádza RÚZ. Platba za poistencov štátu je v tomto roku určená rovnakou fixnou sadzbou na úrovni 4,5 percenta z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Celková platba štátu tak predstavuje sumu 2,316 miliardy. Počet poistencov štátu sa predpokladá na úrovni 2,9 milióna osôb. Oproti vlaňajšiemu rozpočtu ide o navýšenie zdrojov na preddavkoch na poistencov štátu o 135 miliónov eur.

Zamestnávateľom sa nepozdáva celková minimálna suma výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Podľa nich nepokrýva reálne náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a jej medziročné zvýšenie by malo byť na úrovni aspoň desať percent. Podľa nich treba brať do úvahy aj dlh z predchádzajúcich období. „Navrhnutý rozpočet a jeho štruktúra sú navyše nevyvážené s preukázateľnou diskrimináciou celého ambulantného sektora a s vysokým rizikom zhoršenia dostupnosti a kapacitnej priepustnosti všetkých typov ambulantnej starostlivosti z dôvodu zanikania ambulancií, ako aj obmedzenia prevádzky pre nedostatok personálu a jeho odchod mimo ambulantného sektora,“ tvrdí RÚZ.

RÚZ tiež pripomína, že ak bol vlani medziročný nárast výdavkov všeobecnej ambulantnej starostlivosti o 8,9 percenta a na tento rok sa predpokladá nárast výdavkov iba zhruba o šesť percent na jedného pacienta, zvýšenie nie je adekvátne. „Náklady ambulancií všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa zvyšujú z dôvodu konsolidácie financií a skokovite sa zvyšujú výdavky za nájmy, lízingy, náklady na zdravotnícky aj spotrebný materiál, vyššia DPH, všetky služby, vrátane telekomunikačných, likvidácia nebezpečného odpadu, vývoz komunálneho odpadu, transakčná daň, náklady na valorizáciu miezd a iné,“ upozorňujú zamestnávatelia.

Nadhodnotené financovanie pre VšZP

Materiál pripomienkovalo aj ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického (Smer-SD). Podľa jeho rezortu treba upraviť podiel Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) na financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti. Podľa ministerstva financií sa podiel javí ako nadhodnotený. Podľa minimálnych súm uvedených v návrhu vyhlášky by VŠZP mala v tomto roku uhradiť vyše 1,8 miliardy eur. Celkové výdavky na ústavnú starostlivosť sú na úrovni 2,93 miliardy eur. VšZP by tak mala platiť takmer 62 percent výdavkov na nemocnice. Kamenického rezort však pripomína, že VŠZP v prepoisťovacej kampani stratila vyše 32-tisíc poistencov voči ostatným zdravotným poisťovniam, teda jej očakávaný podiel na ústavnej zdravotnej starostlivosti by mal klesnúť, nie stúpnuť.

Ministerstvo financií v pripomienkach tiež varuje Šaškov rezort, aby neprijímalo dodatočné opatrenia zvyšujúce výdavky nad rámec schváleného rozpočtu. V návrhu vyhlášky sa totiž počíta aj so zmenou politík, ktoré by mali stáť 240 miliónov eur. S tým sa však v rozpočte verejnej správy nepočíta. Z návrhu nie je jasné, na čo by sa mali tieto výdavky použiť. Ministerstvo financií pripomína, že aj keď sa počíta s úsporami, nové výdavky sa môžu plánovať až vtedy, keď sa potvrdí plnenie úspor v plánovanej výške.

Návrh vyhlášky počíta aj s dodatočnými peniazmi pre niektoré nemocnice. Celkovo by mali dostať minimálne 191 miliónov eur. Ministerstvu obrany, ktoré v súčasnosti vedie Robert Kaliňák (Smer-SD), sa však nepozdáva, že tieto peniaze nedostanú Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov a Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok. Tie patria práve pod rezort obrany, ktorý žiada, aby boli zaradené na zoznam nemocníc, ktoré dodatočné peniaze získajú. Podľa rezortu obrany by to bolo v opačnom prípade diskriminačné a nespravodlivé.

Návrh minimálnych súm výdavkov pre rok 2025:

Zdroj tabuľky: Návrh vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o rozdelení výdavkov verejného zdravotného poistenia podľa jednotlivých typov zdravotnej starostlivosti na rok 2025