Systém elektronického zdravotníctva umožňuje prístup k údajom o pacientovi lekárom rôznych špecializácii, ale aj ďalším poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, lekárnikom, záchranárom, ambulanciám i nemocniciam. Sekundárne tieto údaje umožňujú získať obraz o zdraví populácie. Problém je, že zďaleka nie všetci poskytovatelia systém eZdravie využívajú, hoci je to podľa zákona povinné.
„V súčasnosti už 95 percent všeobecných lekárov nahráva údaje do eZdravia, no špecialisti a nemocnice takmer vôbec,“ povedal pre Zdravotnícky denník predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých (ZVLD) Rastislav Zanovit s tým, že mnohé nemocnice do systému neposielajú prepúšťacie správy, ktoré stále vydávajú v papierovej podobe.
V podcaste Perspektívy zdravia to povedala aj riaditeľka sekcie správy zdravotníckych dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Martina Nagyová. „Snažíme sa dodržať kvalitu a kvantitu dát, ale keď vám spravodajské jednotky nereagujú, respektíve nemajú systém nastavený na ten najjednoduchší spôsob, aby tie dáta k nám natekali, a dáta k nám nepošlú, tak NCZI si ich nevymyslí. Snažíme hľadať ďalšie zdroje údajov, aby sme nejaké chýbajúce dáta dotiahli, keď nám ten klasický zdroj nefunguje,“ hovorí Nagyová. Ambíciou je podľa nej to, aby lekár zapísal údaje len raz v štruktúrovanej podobe, aby sa vedeli využiť všetkými možnými spôsobmi a nemusel ich posielať v rôznych formách na rôzne miesta.
Odbúranie administratívy?
Aktuálne podľa všeobecného lekára Zanovita v systéme dobre fungujú funkcia eRecept a posielanie výkazov. Rovnako sa pracuje na digitalizácii služieb v sociálnom poistení. „Do NCZI posielame hlásenia o konkrétnych pacientoch aj viaceré typy výkazov. Základom je výkaz o činnosti ambulancie,“ hovorí. On sám eZdravie vyžíva od roku 2018 a tvrdí, že práca s ním nie je ťažká. Dobré podľa neho je, že eliminuje duplicitné zbery údajov. Po odbúraní nadbytočnej administratívy volal už v roku 2023. Ministerstvo zdravotníctva vtedy uviedlo, že chce zrušiť povinnosť výkazov, z ktorých nevidno na úrovni NCZI žiadny adresný výstup, a duplicitný zber dát. Ako tretie plánovali zaviesť do ambulancií pozíciu administratívneho pracovníka, aby lekár a sestra mohli miesto administratívy vykonávať odborné činnosti. Títo pracovníci už fungujú, avšak nevedia si ich dovoliť všetky ambulancie. Z rezortu zdravotníctva informovali, že veľkokapacitným ambulanciám zdravotné poisťovne poskytujú finančnú úhradu ako motiváciu na podporu zamestnávania ďalšieho personálu.
Vedúca komunikácie a marketingu NCZI Alena Krčová pre Zdravotnícky denník konštatovala, že pre niektorých poskytovateľov je digitalizácia finančne zaťažujúca a môže to byť dôvodom, že dáta nezašlú alebo ich spracovávajú manuálne a zašlú nesprávne. „NCZI aktuálne nastavuje taký rozvoj služieb elektronického zdravotníctva, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti zapisovali štruktúrovane dáta do systému eZdravie a nemuseli tak vypĺňať štatistické výkazy a hlásenia. Smerujeme tak k postupnému znižovaniu administratívnej záťaže na lekárov a k zvýšeniu kvality údajov. Aktuálny stav je však taký, že lekári nevyužívajú v požadovanej miere ani zápisy do systému eZdravie,“ podotkla Krčová.
Hoci Zanovit hovorí, že všeobecní lekári využívajú eZdravie oveľa viac ako tí nemocniční a špecialisti, podľa Krčovej je stav využívania eZdravia skôr závislý od konkrétneho poskytovateľa starostlivosti ako od špecifickej odbornosti.
Mohlo by vás zaujímať
Prínosy a nedostatky
Čo sa týka elektronického sprístupnenia laboratórnych vyšetrení, hoci ministerstvo tvrdí, že funkciu stále rozvíja, prezident ZVLD skonštatoval, že eLab nefunguje a lekári v ňom nevidia výsledky z laboratórií.
Pokiaľ ide o elektronický recept, s touto funkcionalitou prišli zdravotné poisťovne a začala fungovať ešte pred spustením samotného eZdravia. Pred zavedením eReceptu lekár nevedel skontrolovať, či ten istý liek pacientovi už pred ním nepredpísal iný lekár, elektronizácia to však umožňuje.
V januári tohto roka vstúpil do platnosti pozmeňujúci návrh k novele zákona o národnom zdravotníckom systéme, ktorú parlament schválil ešte vlani v decembri, a spôsobil, že lieky plne hradené pacientom sa nedali predpisovať elektronicky, ale len na papierových receptoch. „V zákone sa urobila chyba a pacienti museli chodiť k lekárovi po papierový recept. Strašili nás, že to bude treba riešiť zmenou zákona a bude to trvať mesiace, ale napokon sa to podarilo do dvoch týždňov,“ povedal všeobecný lekár. V súčasnosti elektronické predpisovanie podľa neho v poriadku funguje.
Alena Krčová z NCZI priblížila, že najväčším prínosom plnohodnotne fungujúceho eZdravia a intenzívneho využívania elektronických záznamov lekármi, bude rozšírenie rozsahu zhromažďovaných dát a ich dostupnosť. „To nám umožní získať komplexný a presný obraz o zdravotnom stave populácie, čo je kľúčové pre analytické, štatistické a vedecké účely, ako aj pre tvorbu efektívnej štátnej zdravotnej politiky. Benefitom bude aj kvalita dát a zníženie administratívnej záťaže pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v súlade s princípom jedenkrát a dosť. Rozšírenie portfólia služieb a inovácií v oblasti elektronického zdravotníctva prispeje aj k zníženiu byrokratickej záťaže pre inštitúcie a verejnosť,“ avizuje Krčová.
S otázkami o využívaní eZdravia sme sa obrátili aj na rôznych ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.