To najdôležitejšie, čo paliatívna starostlivosť môže urobiť pre pacienta, je zmierniť fyzické utrpenie pri nevyliečiteľnom ochorení. „Paliatívna starostlivosť je súcitná a praktická zdravotná starostlivosť, ktorá po minimalizácii fyzického utrpenia vie zhodnotiť aj ďalšie vrstvy ľudského utrpenia zoči voči nevyliečiteľnej chorobe a smrti a pri prítomnosti multidisciplinárneho tímu ich vie aj aktívne manažovať,“ povedala pre Zdravotnícky denník Andrea Škripeková, primárka Oddelenie klinickej onkológie F – paliatívna medicína Národného onkologického ústavu (NOÚ) v Bratislave.
Slovo paliatívny pochádza z latinského slova palium, teda plášť alebo prikrývka. Naznačuje, že keď sa už rana nedá vyliečiť, je možné ju aspoň zmierniť, teda prikryť.
Práve v NOÚ pred 30 rokmi sa začal písať príbeh nemocničnej paliatívnej starostlivosti a vo februári 1995 tam vzniklo prvé a doposiaľ jediné akútne oddelenie paliatívnej medicíny na Slovensku. Od svojho vzniku pomohlo tisícom pacientov a ich rodinám zvládnuť náročné obdobie nevyliečiteľnej choroby a dnes poskytuje starostlivosť približne 600 hospitalizovaným pacientom ročne. Je tiež výučbovým centrom budúcich paliatológov.
Cieľom paliatívnej starostlivosti je zvládnuť ťažkosti spojené s chorobou v čase, keď už nie je medicínsky možné vyliečiť ju, zdôraznila Škripeková. Paliatívna liečba je teda zameraná na zlepšenie kvality života a zmierňuje príznaky akéhokoľvek chronického ochorenia. Zahŕňa predovšetkým lekársku a ošetrovateľskú starostlivosť súvisiacu najmä s liečbou bolesti, dýchavice, opuchov, rozpadnutých nádorov a iných závažných symptómov. Pre fungujúcu paliatívnu starostlivosť sú podľa nej najdôležitejšie ľudské zdroje. „Je na spoločnosti a regulátorovi, či ich bude kultivovať a podporovať,“ hovorí.
NOÚ poskytuje komplexnú paliatívnu starostlivosť pacientom s onkologickými ochoreniami už tri desaťročia. O týchto pacientov sa starajú na oddelení paliatívnej medicíny aj prostredníctvom mobilného hospicu. Oddelenie paliatívnej medicíny NOÚ a Mobilný hospic Klenová NOÚ tvorí 11 lekárov, 18 sestier a 9 sanitárov, ako aj psychológ a duchovný. Podľa primárky Škripekovej treba k pacientom v terminálnom štádiu ochorenia a ich blízkym pristupovať vždy s rešpektom k ich prianiam. „Je nesmierne dôležité zistiť preferencie zomierajúceho pacienta a možnosti jeho príbuzných a hľadať spôsoby na ich zosúladenie,“ povedala.
Mohlo by vás zaujímať
Ohodnotenie paliatívnej starostlivosti musí byť motivujúce
V roku 2022 sa podarilo implementovať do zákona o zdravotnej starostlivosti reformu paliatívnej starostlivosti, ktorú Andrea Škripeková označuje za prelomovú. Priniesla legislatívny rámec, v ktorom je zdôraznené, že pacient s nevyliečiteľnou a život ohrozujúcou chorobou má nárok na paliatívnu starostlivosť. Popisuje spôsob, akým sa má pacient do paliatívnej starostlivosti referovať a určuje kritériá pre oddelenie pacientov, ktorí potrebujú následnú starostlivosť, od tých, ktorí potrebujú paliatívnu starostlivosť. Tým zefektívňuje poskytovanie oboch typov zdravotnej starostlivosti. Poskytovanie paliatívnej starostlivosti má byť podľa reformy komplexné s multidisciplinárnym tímom.
Podľa primárky oddelenia paliatívnej medicíny by zo strany štátu zlepšovaniu tejto starostlivosti najviac pomohlo spravodlivé prerozdeľovanie prostriedkov tak, aby to pre ľudí, ktorí sa paliatívnu starostlivosť rozhodnú poskytovať, bolo motivujúce. Implementácia reformných zámerov zahŕňa isté motivačné financovanie kapacít. „Od roku 2023 sú v systéme cenové opatrenia, ktorými sa financovanie paliatívnej starostlivosti navýšilo skokovým spôsobom, ale v rámci podkladov spred pandemických rokov, čiže sme len reflektovali časť dlhu, ktorý sme ako spoločnosť voči paliatívnym pacientom mali,“ tvrdí lekárka.
Veľmi dôležité bolo podľa nej poskytnutie finančných prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti SR pre poskytovateľov v desiatkach miliónov eur. „Verím, že ich pocítia paliatívni pacienti v najbližších rokoch – naozaj sa nedajú očakávať zmeny rádovo v dňoch a mesiacoch,“ podotkla.
„Nie je to len otázka financií, ale aj otázka prehľadného monitorovania kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti so štruktúrovaným zberom dát – napríklad pre systém by bolo dobré zjednotiť štruktúru zberu informácií, aby nedochádzalo k byrokratickej nadpráci,“ doplnila. Zbierané dáta majú reflektovať kvalitu a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti a to si podľa Škripekovej vyžaduje opakovanú komunikáciu regulátora, teda ministerstva zdravotníctva, zdravotných poisťovní, odborníkov a poskytovateľov. „Ciele, ku ktorým sa máme dostať, sú definované v Štandardoch a normách poskytovania paliatívnej starostlivosti publikované EAPC – Európskou asociáciou paliatívnej starostlivosti,“ hovorí.
Vďaka mobilnému hospicu môže byť pacient so svojimi blízkymi
V roku 2020 vznikol prvý nemocničný mobilný hospic na Slovensku – Mobilný hospic Klenová NOÚ. „Je to prvý mobilný hospic, ktorý vznikol pri nemocnici a nie ako nezisková alebo charitatívna organizácia, ale je včlenená do systému nemocnice,“ vysvetlila pre Zdravotnícky denník Škripeková s tým, že vo vyspelých krajinách mobilné hospice pri nemocniciach fungujú. Zvláda sa tým napríklad problém rehospitalizácií, ktoré zaťažujú pacienta ale aj zdravotníkov a systém ako taký.
Hospic umožňuje pacientom stráviť posledné dni života v domácom prostredí so svojimi blízkymi, pričom zdravotníci im poskytujú potrebnú odbornú starostlivosť. „Našou prioritou je, aby pacient mohol čo najdlhšie zostať vo svojom prirodzenom prostredí, obklopený rodinou a blízkymi. Paliatívna medicína prináša nielen zlepšenie kvality života, ale v mnohých prípadoch aj jeho predĺženie,“ hovorí odborníčka. Situácia paliatívneho pacienta je vážna, nestabilná a stresujúca pre všetkých okolo. Podľa onkologičky sa však vďaka tomuto hospicu k starostlivosti v domácom prostredí dostane rýchlo a efektívne.
Pri príležitosti 30. výročia Oddelenia paliatívnej medicíny NOÚ usporiadal Inštitút pre vzdelávanie v paliatívnej medicíne pod záštitou verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského benefičný spomienkový koncert, venovaný pamiatke zosnulých pacientov a podpore tých, ktorí stratili svojich blízkych. Zúčastnil sa ho aj minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD).Na spomienkovom koncerte zaspievali The Hope Gospel Singers and Band, Martin Geišberg a Štefan Skrúcaný.
