Minimálne požiadavky na personál, vybavenie či priestoru ambulancií sa budú meniť. Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) to avizuje v návrhu vyhlášky, ktorý prešiel pripomienkovaním. V tom sa objavilo viac ako 430 pripomienok, z ktorých ministerstvo označilo vyše sto za zásadné.

Pri ambulanciách sa bude meniť minimálne personálne zabezpečenie, materiálno-technické či priestorové vybavenie. Vyplýva to z návrhu vyhlášky o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie vybraných druhov ambulantných zdravotníckych zariadení, ktorý rezort zdravotníctva predložil do pripomienkovania.

„Návrh vyhlášky reaguje na podnety z aplikačnej praxe a novelizáciu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,“ vysvetľuje v návrhu ministerstvo zdravotníctva.

Aké budú nové požiadavky?

Ministerstvo vo vyhláške upravuje niektoré požiadavky či mení pomenovanie ambulancií. Po novom musia napríklad psychiatrické ambulancie pre závislosti a neuropsychiatrické ambulancie mať lekára odborne spôsobilého na drogové závislosti. Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti budú napríklad povinné vlastniť osobné motorové vozidlo na návštevu pre sestru.

V spoločných ustanoveniach návrhu vyhlášky sa tiež ustanovujú všeobecné požiadavky na ambulantné zdravotnícke zariadenia z hľadiska minimálneho priestorového zabezpečenia. „Definujú sa základné priestory spoločné pre všetky ambulantné zdravotnícke zariadenia a to ambulancia, čakáreň, toaleta pre pacientov, toaleta pre personál, oddychová miestnosť pre personál a priestor na upratovanie s výlevkou. Na základe potrieb aplikačnej praxe sa upravuje, aby viac ambulancií malo k dispozícii spoločnú čakáreň a súčasne sa definuje minimálna plocha takejto čakárne. Z hľadiska ochrany zdravia sa tiež upravujú požiadavky na vetranie, vykurovanie, osvetlenie, úpravu povrchu stien, triedenie odpadu a skladovanie zdravotníckych pomôcok,“ vysvetľuje rezort.

Pre prípad neodkladnej zdravotnej starostlivosti pacientovi pri náhle vzniknutých a život ohrozujúcich stavoch bude po novom platiť, že každá ambulancia musí mať mobilnú resuscitačnú súpravu vybavenú liekmi, infúznymi roztokmi, zdravotníckymi pomôckami a prístrojmi.

Mohlo by vás zaujímať

Rezort tiež uvádza, že vyhláška bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Z analýzy rezortu vyplýva, že náklady stúpnu ambulanciám jednodňovej zdravotnej starostlivosti, stacionárom, mobilným hospicom, ambulantným pohotovostným službám, špecializovaným ambulantným službám a agentúram domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Zvyšným druhom ambulancií by mali náklady vďaka vyhláške klesnúť.

Zdravotnícke organizácie majú výhrady

Vyjadriť sa k vyhláške bolo možné do konca februára. Celkovo sa v pripomienkovaní objavilo 431 výhrad, z toho 105 ministerstvo označilo ako zásadné.

Väčšinu zásadných pripomienok k vyhláške adresovali zdravotnícke organizácie združené v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. Asociácia napríklad navrhuje, aby sa ambulancie viacerých odborností, ktoré sú umiestnené v jednej budove, súčasťou jedného právneho subjektu, alebo sú vzdialené od seba menej ako 50 metrov vzdušnou čiarou, mohli medzi sebou deliť o zdravotníkov. „Aplikačná prax poukazuje na rozdiely fungovania samostatných ambulancií v odľahlom regióne a ambulancií zastrešené pod jedným právnym subjektom napríklad poliklinikou. Pokiaľ zohľadníme kompetencie zdravotníkov a to najmä sestier a stredného zdravotníckeho personálu, tak pre ambulancie v poliklinike dáva význam centralizácia niektorých činnosti alebo zdieľanie niektorých zdravotných výkonov najmä pri odberoch alebo zobrazovacích vyšetrení,“ tvrdí AZZZ.

Zdravotnícke organizácie navrhli aj to, aby sa pre ambulancie s nízkym počtom špecializovaných výkonov a naopak s vysokým administratívnym zaťažením, prerozdelil úväzok medzi sestru a administratívneho pracovníka. „Ide o minimálny potrebný úväzok daného pracovníka. Zmena umožní efektívne využiť sestry medzi viacerými ambulanciami, ak poskytovateľ prevádzkuje viac ambulancií,“ uvádza asociácia.

AZZZ tiež namieta niektoré povinné vybavenie ambulancií. Ide napríklad o elektrokardiografický prístroj, ktorý majú mať podľa vyhlášky povinne ambulancie všeobecného lekára či ambulancie diabetológie a porúch látkovej premeny a výživy. Prístroj preto navrhujú vynechať z povinného príslušenstva ambulancie. „Podľa aktuálne platného katalógu zdravotných výkonov všeobecný lekár pre dospelých a diabetológ nemôže daný výkon vykonávať a teda ani vykazovať voči zdravotnej poisťovni, len v prípade individuálnej dohody s poisťovňou v rámci zmluvných podmienok. Preto navrhujeme aby bol daný prístroj len fakultatívnym, nie povinným príslušenstvom danej ambulancie,“ uvádza AZZZ.

Úpravy navrhujú aj samosprávne kraje

Vyhlášku pripomienkovali aj samosprávne kraje, ktoré v niektorých smeroch kontrolujú fungovanie ambulancií na svojom území. Banskobystrický samosprávny kraj napríklad navrhuje doplniť praktickú sestru-asistenta aj do ambulancie zubného lekárstva. „Vzhľadom na nedostatok zubných asistentov a dentálnych hygieničiek žiadame o rozšírenie o praktickú sestru-asistenta, z dôvodu aby neskolaboval zubno-lekársky ambulantný sektor,“ uvádza banskobystrická župa. To isté kraj žiada pre ambulancie čeľustnej ortopédie či ambulantnú pohotovostnú službu.

Nad rámec návrhu tiež kraj žiada jasne zadefinovať, aká špecializácia môže vykonávať prácu sestry, keďže v priebehu posledných rokov absolvovali strednú zdravotnícku školu rôzne špecializácie ako napríklad praktická sestra či praktická sestra-asistent.

Bratislavský kraj zase navrhuje, aby mali ambulancie s viac ako dvomi zamestnancami vhodne odčlenenú a dostatočne vetranú oddychovú miestnosť, respektíve priestor na prezlečenie personálu. Oddychová miestnosť musí byť vybavená umývadlom alebo drezom a môže byť spoločná pre viaceré pracoviská. Táto výbava nebude povinná, ak má ambulancia súčasne zriadenú kuchynku. „Zriadenie oddychovej miestnosti v ambulantných zariadeniach s minimálnym personálnym obsadením nepovažujeme za účelné. Neúmerne priestorovo a finančne zaťažujúce poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,“ uvádza Bratislavský kraj.

Aj bratislavská župa komentovala personálne zabezpečenie zubnej ambulancie. Tvrdí, že v nej stačí jeden zubný lekár. „Nevidíme dôvod na sprísnenie regulácie personálneho zabezpečenia zubných ambulancií, ambulancií čeľustných ortopédií. Zubných asistentov a dentálnych hygieničiek nie je na Slovensku taký počet, aby zabezpečili fungovanie všetkých zubných ambulancií, ambulancií čeľustnej ortopédie či ambulancií zubnolekárskej pohotovosti. Nositeľom zdravotného výkonu je zubný lekár. Či potrebuje k svojmu zdravotnému výkonu akúkoľvek podporu je na jeho rozhodnutí a zodpovednosti,“ uvádza bratislavská župa.

Porušené ústavné práva?

Rezort tvrdí, že vyhláška sa nevzťahuje na prírodné liečebné kúpele, kúpeľné liečebne a ambulantné zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti a ministerstva vnútra. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) však v pripomienkach žiada, aby sa tento bod vo vyhláške vynechal. „Predkladateľ neuvádza žiadny dôvod, prečo by k občanom SR malo byť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v týchto zdravotníckych zariadeniach malo byť pristupované inak ako v ostatných zdravotníckych zariadeniach, a to výlučne z dôvodu existencie ich zriaďovateľa,“ tvrdia zamestnávatelia.

Navyše by tak podľa nich boli porušené ústavné práva občanov navštevujúcich tieto zdravotnícke zariadenia v rovnakom prístupe k bezpečnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti, ktorú prostredníctvom uvedenej vyhlášky garantuje svojim občanom štát. „Došlo by tiež k diskriminácii ostatných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí budú povinní vybaviť svoje ambulancie novým, respektíve upraveným materiálno-technickým vybavením a upraviť personálne zabezpečenie, čo vyžaduje investície,“ vysvetľuje RÚZ.

Republiková únia zamestnávateľov dodáva, že by došlo aj k diskriminácii ostatných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri dosahoch na podnikateľské prostredie, kde by k nim nebolo pristupované „spravodlivo s rešpektovaním“ rovnakého prístupu pri podnikaní a na trhu práce, respektíve v personálnom manažmente a zabezpečení ľudských zdrojov.