Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti desiatim nebezpečným infekčným ochoreniam, pričom sa využíva niekoľko vakcín kombinujúcich protilátky proti viacerým chorobám. Je však čoraz viac rodičov, ktorí očkovanie svojich detí odmietajú. Podľa infektologičky a epidemiologičky z Centra pre očkovanie detí Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach Ingrid Urbančíkovej nepomôže hroziť im sankciami.
„Ako dlhoročný pediater a infektológ si myslím, že žiadne sankcie neriešia to, že dieťa ostane neimúnne a môže ochorieť. Aj rodičov sa pýtam: Kam pôjdete, keď vaše dieťa bude mať infekčnú chorobu? Zasa len do nemocnice,“ hovorí Urbančíková. Upozornila, že dieťa môže mať ťažký priebeh ochorenia či nakaziť malého súrodenca, ktorý pre nízky vek ešte nemôže byť očkovaný, a spôsobiť mu vážne problémy.
Ohľadom očkovania detí podľa odhadov váha okolo 5 percent populácie. Deti neabsolvujú v dojčenskom veku všetky povinné očkovania alebo rodičia posúvajú očkovanie na neskorší vek. „Líši sa to veľmi aj podľa regiónu či konkrétneho očkovania. Dá sa povedať, že vo veľkých mestách je očkovaných viac ľudí, ale niekedy povinné očkovanie odmietajú práve vysokoškolsky vzdelaní ľudia vo veľkých mestách,“ priblížila lekárka pre Zdravotnícky denník.
Medzi dôvody nižšej zaočkovanosti v ostatných rokoch podľa nej patrí to, že je dostupných veľa informácií, ale ľudia majú problém ich pochopiť a správne interpretovať. „Treba čítať s porozumením a nemyslieť si, že som odborník na úplne všetko len preto, lebo tieto informácie mám dostupné,“ radí infektologička.
Najlepší očkovací program
V rámci spomínaného povinného očkovania sa využíva napríklad pneumokoková vakcína zahŕňajúca protilátky proti desiatim alebo trinástim pneumokokovým ochoreniam či hexavalentná vakcína proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B a hemofilovým nákazám. Odborníci odporúčajú deťom a dospelým aj ďalšie očkovania, napríklad proti tuberkulóze, kliešťovej encefalitíde, chrípke či ľudskému papilomavírusu (HPV), ktorý môže spôsobiť rakovinu krčka maternice aj ďalšie choroby. Asociácia na ochranu práv pacientov na webe projektu Lieky s rozumom prináša prehľadne spracovaný zoznam povinných a odporúčaných očkovaní spolu s tým, kedy ich absolvovať.
Ingrid Urbančíková hovorí, že Slovensko, ale aj bývalé Československo, malo od 50. rokov minulého storočia najlepší očkovací program, chválený v Európe aj vo svete. „Je dobre nastavený, no určite sa dá zlepšovať. Aj preočkovanie dospelých proti čiernemu kašľu by znamenalo priblíženie sa odporúčaniam v iných krajinách,“ povedala v súvislosti so zvýšený výskytom čierneho kašľa na Slovensku a v celej Európe, ktorému sme sa venovali aj v Zdravotníckom denníku.
Mohlo by vás zaujímať
Čierny kašeľ je nebezpečný najmä pre dojčatá. Konkrétne o očkovaní proti nemu pediatrička a infektologička Urbančíková povedala, že v iných krajinách, napríklad v USA, je štandardom, že nezaočkovaní zdravotníci nemôžu pracovať na novorodeneckých oddeleniach. „Ja to považujem za správne. U nás to má len podobu odporúčania, nedostalo sa to do žiadnej vyhlášky,“ podotkla s tým, že tomu nerozumie, keďže vakcína proti čiernemu kašľu sa používa veľmi dlho a je známe, že je účinná, „Obávam sa, že prichádzame do obdobia, keď nefunguje medicína založená na dôkazoch, ale riadi sa nejakými názormi a dojmami, ktoré do medicíny nepatria.“
Do jej špecializovanej ambulancie chodia najmä rodičia, ktorí by chceli dať deti zaočkovať, ale nemôžu, pretože tieto deti majú nejaké kontraindikácie – onkologické či iné chronické ochorenia, užívajú imunosupresívnu liečbu a podobne. Preto spolupracujú na tom, aby tieto deti viac chránili. Mnohí ambulantní pediatri ale majú skúsenosti s rodičmi, ktorí sa obávajú dať deti zaočkovať alebo to odmietajú kvôli rôznym dezinformáciám o očkovaní. „Rodičom, ktorí nechcú dať dieťa zaočkovať, hovorím, že oni sú zaňho zodpovední, dieťa sa nemôže rozhodnúť samo a v zásade ho nechávajú vnímavé voči nákaze mnohými ochoreniami. Ako infektológ im môžem povedať: Dobre, vaše dieťa prekoná toto, toto a toto, také sú riziká, taká je smrtnosť. Aby s tým rátali,“ zhrnula.
Prevencia je oveľa lacnejšia a bezpečnejšia ako liečba
Prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Univerzitnej nemocnici Bratislava Jozef Záhumenský si myslí, že na Slovensku je extrémne silné šírenie hoaxov a propagandy na to, aby sa rozbila dôvera v štát a inštitúcie. „Robili sme štúdiu preočkovanosti proti ľudskému papilomavírusu (HPV) medzi poslucháčkami medicíny v Česku a na Slovensku. Lebo keď zo študentky bude pediatrička, matka sa jej bude pýtať: A vy ste, pani doktorka, zaočkovaná, keď mi to doporučujete? Najsilnejším dôkazom toho, že niečomu veríme, je to, že to aplikujeme na sebe,“ vyhlásil Záhumenský. HPV môže spôsobiť rakovinu krčka maternice aj ďalšie choroby, nielen ženám, ale aj mužom.
Štúdia však ukázala, že kým v Česku bolo zaočkovaných 64 percent študentiek medicíny, na Slovensku len 22 percent. „U nás žiaľ stále padajú na úrodnú pôdu nezmysly, ktoré šíri pán Kotlár a ľudia okolo,“ povedal narážajúc na vládneho splnomocnenca Petra Kotlára, ktorý prirovnal očkovaných ľudí ku geneticky modifikovanej kukurici.
V čase štúdie už vakcína proti HPV bola hradená z verejného zdravotného poistenia. „Hlavným dôvodom neočkovania nebola cena vakcíny, ale to, že im ju neponúkol pediater ani rodičia a nevedeli o možnosti zaočkovať sa,“ tvrdí Záhumenský.
Urbančíková pre Zdravotnícky denník doplnila, že v porovnaní s inými krajinami Európskej únie sme na tom na Slovensku v zaočkovanosti pri plošných očkovaniach približne rovnako, no výrazne zaostávame práve v odporúčaných očkovaniach, napríklad proti HPV. „Mohli sme to vidieť aj pri očkovaní proti covid-19. Objaví sa nejaký hoax a zaočkovanosť je podstatne nižšia ako by mala byť. Povedala by som, že na Slovensku nie je vytvorené povedomie na prevenciu,“ vyhlásila. „Nie sme na to naučení, nie sú nejaké represie alebo sankcie a ľudia si vôbec neuvedomujú, že si znižujú kvalitu života, môžu mať trvalé následky a poškodzujú aj ekonomiku. Liečba je oveľa drahšia ako prevencia,“ zdôrazňuje.
Ďalším problémom je, že na Slovensku sa aj v tejto oblasti ukazuje nefunkčnosť zdravotníckych registrov. „Je nepredstaviteľné, že stále nie je spustený verejne prístupný register očkovania, aby človek videl, aké vakcinácie má on alebo jeho deti. Sám si to ale nemá šancu pamätať,“ povedala infektologička s tým, že v súčasnosti sa človek môže ísť akurát opýtať lekára, ktorý tieto údaje hľadá v karte.
