Pacienti si nemôžu uplatniť benefity poisťovní na dentálnu hygienu u dentálnych hygieničiek s riadnym vzdelaním, ktoré nepracujú v ambulanciách stomatológov, ale vo vlastných ambulanciách. Asociácia dentálnych hygieničiek v SR (ADHS) upozornila, že je to diskriminačné a vedie to k zavádzaniu pacientov v niektorých ambulanciách, kde dentálnu hygienu vykonávajú osoby bez potrebného vzdelania. Ministerstvo zdravotníctva na to zareagovalo, že na Slovensku môžu dentálnu hygienu oficiálne vykonávať len osoby, ktoré spĺňajú podmienky, rozsah praxe a odbornú spôsobilosť stanovenú zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a ďalších podzákonných normách.

ADHS na sociálnej sieti uviedla, že na tento problém upozorňuje už roky a aktívne komunikuje s ministerstvom zdravotníctva, zdravotnými poisťovňami a ďalšími inštitúciami s cieľom ho riešiť. „Namiesto riešenia sme však stále presúvaní medzi inštitúciami bez konkrétnych výsledkov,“ sťažujú sa dentálne hygieničky a hygienici.

Asociácia v roku 2024 vypracovala odborný návrh výkonu dentálnej hygieny vrátane materiálno-technického vybavenia a zaslala ho rezortu zdravotníctva. Ten pre Zdravotnícky denník zareagoval, že materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení definuje výnos ministerstva zdravotníctva, ktorý sa v súčasnosti aktualizuje. „Momentálne je po medzirezortnom pripomienkovom konaní a vyhodnocujú sa pripomienky,“ konkretizovali z komunikačného odboru ministerstva.

Dentálna hygiena patrí do rúk odborníka

Predstaviteľky ADHS zdôraznili, že dentálnu hygienu má vykonávať iba kvalifikovaný dentálny hygienik alebo hygienička s riadnym vzdelaním a odbornou registráciou. „Profesionál má ukončené vzdelanie v odbore dentálna hygiena, povinnú registráciu v Slovenskej komore medicínsko-technických pracovníkov a pracuje podľa etických a odborných štandardov,“ vymenovali. „Napriek tomu sa v praxi na Slovensku často stretávame s tým, že dentálnu hygienu vykonávajú osoby bez potrebného vzdelania, napríklad preventistky, zubné asistentky, recepčné či iní administratívni pracovníci, ktorí nemajú potrebné odborné vedomosti a zručnosti,“ varujú.

K Asociácii dentálnych hygieničiek SR sa pridáva aj Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov (SK MTP), ktorá skonštatovala, že aktívne rieši problematiku zubných benefitov a neodbornej dentálnej hygieny, ktorú na Slovensku často vykonávajú osoby bez adekvátneho vzdelania a kompetencií – preventistky. „Tento alarmujúci trend predstavuje vážne riziko pre kvalitu a bezpečnosť poskytovanej preventívnej starostlivosti o ústne zdravie obyvateľstva,“ uviedli ADHS a SK MTP v spoločnom stanovisku.

Tvrdia, že okrem ministerstva zdravotníctva oslovujú aj ministerstvo školstva a zdravotné poisťovne, aby spoločne hľadali efektívne riešenia v prospech pacientov a zároveň chránili status odborníkov v oblasti dentálnej hygieny.

Mohlo by vás zaujímať

Ani zubné asistentky a administratívni pracovníci dentálnu hygienu robiť nemajú

Organizácie upozornili, že zubné benefity zdravotných poisťovní môžu byť využívané na neodborné výkony dentálnej hygieny. „Našou snahou je zabezpečiť, aby si pacienti mohli tieto benefity riadne uplatniť u kvalifikovaných dentálnych hygienikov s riadne ukončeným vzdelaním, či už pracujúcich samostatne alebo pod dohľadom zubného lekára. Dentálna hygiena je odbor, ktorý vyžaduje špecializované vzdelanie, teoretické znalosti aj praktické zručnosti. Nie je len o odstránení zubného kameňa – ide o komplexnú preventívnu starostlivosť vrátane edukácie pacienta, diagnostiky ústnej hygieny a aplikácie preventívnych opatrení. Ak tieto úkony vykonávajú nekompetentné osoby – preventistky, hrozí zvýšené riziko poškodenia tvrdých a mäkkých tkanív ústnej dutiny, nesprávnej diagnostiky a zanedbania individuálnych potrieb pacienta,“ tvrdia.

Čo sa týka pojmu „preventistky“, v legislatíve v oblasti zdravotnej starostlivosti takáto pracovná pozícia ani nie je definovaná. „Termín sa v praxi začal používať v súvislosti s osobami, ktoré nemajú vzdelanie v odbore dentálna hygiena, no napriek tomu vykonávajú niektoré úkony spojené s preventívnou starostlivosťou o ústne zdravie. Podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a školského zákona takáto kvalifikácia neexistuje,“ informujú medicínski technici a dentálni hygienici. „Zubná asistentka, administratívny pracovník ani tzv. preventistka nemajú odbornú spôsobilosť na vykonávanie dentálnej hygieny a ak tak konajú, prekračujú svoje kompetencie,“ vyhlásili.

Hroziace riziká

Neodborne vykonaná dentálna hygiena môže spôsobiť viacero komplikácií. Napríklad mechanické poškodenie zubov a ďasien, zvýšené riziko zápalových ochorení, ktoré spôsobuje nedostatočne alebo nesprávne odstránený zubný kameň, ďalej prenos infekcií kvôli neodbornej manipulácii s nástrojmi a nedodržiavaniu sterilizačných protokolov alebo nesprávna edukácia pacientov.

SK MTP a ADHS pre ochranu kvality poskytovanej dentálnej hygieny navrhujú a podporujú legislatívne zmeny, ktoré jasne definujú kompetencie jednotlivých zdravotníckych profesií a eliminujú priestor na neodborné zásahy do preventívnej starostlivosti. Diskutujú so zdravotnými poisťovňami o tom, aby zubné benefity boli uplatniteľné len na výkony kvalifikovaných dentálnych hygienikov a tiež prostredníctvom kampaní a odborných seminárov informujú verejnosť, zdravotnícke inštitúcie a poisťovne o dôležitosti kvalifikovanej dentálnej hygieny a apelujú na zodpovedné orgány, aby kontrolovali pracoviská a zabezpečili dodržiavanie platnej legislatívy.

Upravené v legislatíve?

Ministerstvo zdravotníctva pre Zdravotnícky denník uviedlo, že si plne uvedomuje význam poskytovania dentálnej hygieny ako súčasti zdravotnej starostlivosti a dôležitosť, aby tieto služby vykonávali kvalifikovaní odborníci.

Dodalo, že na Slovensku môžu dentálnu hygienu oficiálne vykonávať len osoby, ktoré splnili podmienky na výkon tejto činnosti stanovené zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve. Činnosti, ktoré môžu vykonávať dentálni hygienici, definuje vyhláška o rozsahu praxe v niektorých zdravotníckych povolaniach. Nariadenie vlády o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností zase presne stanovuje, aké vzdelanie a odborná príprava sú potrebné na výkon jednotlivých zdravotníckych povolaní, vrátane dentálneho hygienika.

Osoby, ktoré nespĺňajú požiadavky odbornej spôsobilosti na výkon dentálnej hygieny a napriek tomu ju vykonávajú podľa ministerstva porušujú zákon a môžu byť sankcionované pokutou zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo Vyššieho územného celku. Z vyjadrení ADHS a SK MTP ale vyplýva, že v praxi je situácia iná. „V závažných prípadoch, ak dôjde k poškodeniu zdravia pacienta, môže byť takéto konanie kvalifikované ako trestný čin neoprávneného poskytovania zdravotnej starostlivosti v zmysle trestného zákona,“ dodalo ministerstvo. 

Zanedbané zuby vplývajú na celkové zdravie

Podľa aktuálneho marcového reprezentatívneho prieskumu, ktorý realizovala zubná klinika Dr. Martin, až 23 percent Slovákov absolvovalo dentálnu hygienu kratšiu ako 30 minút. Podľa odborníkov by ale kvalitná dentálna hygiena mala trvať minimálne 45 až 60 minút. „Ak je dentálna hygiena hotová za pol hodinu, pacient sa musí pýtať, čo vlastne dostal. Takéto krátke ošetrenie neodstráni všetky nečistoty, neobsahuje podrobnú diagnostiku ani odbornú inštruktáž domácej starostlivosti. To už nie je dentálna hygiena, ale iba rýchly a neúplný zásah,“ varuje hlavná dentálna hygienička zubnej kliniky Dr. Martin a vedúca Katedry dentálnej hygieny na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave Michaela Klein. „Musíme si dávať pozor, komu zveríme starostlivosť o svoje zuby. Dentálnu hygienu smie vykonávať len certifikovaný dentálny hygienik alebo zubný lekár. Ak ju vykonáva preventista alebo zdravotná sestra, ide o nezákonnú prax,“ doplnila.

Čo sa týka benefitov zdravotných poisťovní na dentálnu hygienu, podľa rezortu  zdravotníctva si ich poistenci nemôžu uplatniť, ak dentálnu hygienu vykonáva osoba bez potrebného vzdelania alebo poskytovateľ, ktorý nemá zmluvu so zdravotnou poisťovňou. „Podmienky poskytovania benefitov sa môžu líšiť podľa konkrétnej zdravotnej poisťovne, preto sa odporúča informovať sa priamo v nej alebo u konkrétneho poskytovateľa služieb,“ spresnil komunikačný odbor.

Súčasťou výkonu dentálnej hygieny je podľa Michaely Klein dôkladné odstránenie zubného kameňa, podďasnové čistenie, pieskovanie, fluoridácia a edukácia pacienta. Zubní lekári sa primárne venujú liečbe kazov a iných stomatologických problémov, preto je menej bežné, aby sami vykonávali dentálnu hygienu. „Ak ju však robia, môže byť profesionálna, no často ide o drahšiu službu, avšak len o odstránenie najväčších nánosov kameňa bez podrobného čistenia a individuálneho poradenstva pre pacienta. Chýba detailné dočistenie a taktiež inštruktáž čistenia spolu s výberom vhodných pomôcok pre domácu starostlivosť,“ hovorí odborníčka.

Prieskum tiež odhalil znepokojivý fakt, že takmer polovica Slovákov dentálnu hygienu zanedbáva. Hoci 51 percent ju absolvuje aspoň raz ročne, až 26 percent dentálnu hygienu odkladá kvôli nedostatku času a 7 percent ľudí ju vynecháva pre strach alebo negatívne skúsenosti. Ešte alarmujúcejšie je, že 17 percent Slovákov nikdy neabsolvovalo dentálnu hygienu. Zásadný problém je, že zuby sa často dostanú do rúk odborníka až vtedy, keď je už neskoro. „Mnohí sú presvedčení, že zdravý úsmev je len estetická záležitosť, ale realita je oveľa vážnejšia. Zápaly v ústach môžu spustiť chronické ochorenia v celom tele a zanedbané zuby majú priamy vplyv na celkové zdravie človeka. Každý, kto ignoruje dentálnu hygienu, by si mal uvedomiť, že problémy sa ukážu neskôr a  môžu byť oveľa vážnejšie než len bolesť zubov,“ uzavrela vedúca katedry dentálnej hygieny na Slovenskej zdravotníckej univerzite.