Ženy trpia neurodegeneratívnymi chorobami častejšie než muži. Ženské pohlavie je teda rizikovým faktorom pre demenciu, pri ktorej je najviac ohrozená krátkodobá pamäť. „Človek začne byť zmätený a dezorientovaný v súvislosti s aktivitami, ktoré sa dejú v súčasnosti a nedávnej minulosti. Dlhodobá pamäť je funkčná dlhšie,“ vysvetlila pre Zdravotnícky denník Alexandra Palkovič zo Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti.

Ochorenie sa podľa odborníkov prejavuje pomaly a nebadane, takže niekedy je ťažké rozlíšiť príznaky demencie od bežného starnutia. Zhodujú sa, že jednou z kľúčových oblastí, na ktoré by mali byť zamerané inovácie a investície, je prevencia a včasná diagnostika. „Ženy majú dvakrát vyššiu pravdepodobnosť ako muži, že sa u nich vo veku 60 rokov vyskytne Alzheimerovu choroba. Začína sa to už približne 20 rokov predtým, s hormonálnymi zmenami, ktoré sa dejú v perimenopauze. Fakt, že menopauza a perimenopauza nie sú témou a ženy nedostávajú informácie o tom, čo by mohli robiť a ani ako by mohli byť liečené, má mnoho následkov na ich neskoršie zdravie. Je to napríklad osteoporóza, pokles kognitívnych schopností a s tým súvisiaca aj Alzheimerova choroba,“ vysvetľuje Emília Mamajová, partnerka ESPIRA Investments.

Dodáva, že ženské zdravie je v modernej medicíne len okrajovou témou z hľadiska výskumu, diagnostiky a správnej liečby. Avšak nie je optimálne, aby ženy prežívali skoro tretinu svojho života v zlom zdravotnom stave. Zároveň to nakoniec systém stojí oveľa viac ako včasná diagnostika, ktorá začína edukáciou trhu.

Príznaky? Problémy s pamäťou a orientáciou, podráždenosť a izolácia

Čo sa týka včasného zachytenia neurodegeneratívnych ochorení, odborníci zo Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti upozorňujú, že rodina a blízki staršieho človeka by si mali všímať a dávať pozor, ak sa uňho objavia problémy s pamäťou prejavujúce sa častým zabúdaním nedávno prečítaných alebo povedaných vecí, opakovaním rovnakých príbehov alebo otázok. Taktiež dezorientácia, teda zmätenosť ohľadom času, miesta alebo situácie. Človek môže mať napríklad ťažkosti zistiť, kde sa nachádza alebo aký je deň. Môžu sa objaviť aj problémy s vyjadrovaním, teda ťažkosti s nájdením správnych slov, neplynulá reč alebo zmätok vo vete. U týchto ľudí sa časom prejavujú zmeny v správaní a osobnosti – sú podráždení, strácajú záujem o bežné aktivity a izolujú sa od ostatných. Neraz majú problémy s vykonávaním bežných činností – je pre nich ťažké plánovať, organizovať alebo robiť známe veci ako napríklad varenie či platenie účtov.

Základnú diagnostiku choroby robí psychiater. Na Slovensku pôsobí nezisková organizácia Centrum Memory, kde tiež pacientov diagnostikujú a tamojší psychológovia robia pamäťové testy. Čo sa týka diagnostiky, Alexandra Palkovič odkázala na vyjadrenie riaditeľa Neuroimunologického ústavu Norberta Žilku pre Denník N. Hovorí, že možnosti skorej diagnostiky sa ešte len skúmajú a všetky takéto aktivity sú na Slovensku hradené z grantových schém. Štandardne sa prakticky všade na svete sleduje u ľudí rizikový faktor, ktorým je verzia 4 apolipoproteínu E. Ten je podľa neuroimunológa pre mozog pomerne vysokou rizikovou genetickou záťažou. Nevyhnutne neznamená, že človek dostane demenciu, ale ak sa v mozgu začnú rozvíjať nejaké zmeny, skôr sa prejavia aj v podobe klinických príznakov.

Slovenská Azheimerova spoločnosť poskytuje informácie pacientom aj ich blízkym a pre príbuzných robí podporné skupiny. Každoročne organizuje Alzheimerforum, odbornú konferenciu pre odborníkov v pomáhajúcich profesiách, ako aj Alzheimer Slovensko pre príbuzných a rodiny s pacientom s demenciou.

Mohlo by vás zaujímať

Treba prijať národný plán

Alzheimerovou chorobou podľa zatiaľ najaktuálnejších dát na Slovensku trpí päť percent obyvateľov. Neurológ Stanislav Šutovský z Univerzitnej nemocnice Bratislava tvrdí, že na Slovensku máme o niečo vyššiu prevalenciu Alzheimerovej choroby ako krajiny z okolia Stredozemného mora a zasa o niečo nižší výskyt ako v Škandinávii. Vo veku 75 rokov ju má každý dvadsiaty Slovák. Počet pacientov s Alzheimerovou chorobou sa do roku 2050 podľa Šutovského zdvojnásobí. V minulosti bolo toto ochorenie vo svete menej rozšírené, čo súvisí najmä v nižšou priemernou dĺžkou života ľudí.

Projektová manažérka Centra Memory Alexandra Palkovič, zdôraznila, že Slovensko by malo prijať Národný plán pre demenciu, ktorý je už niekoľko rokov pripravovaný odborníkmi. „Demencia je ochorenie, ktoré si vyžaduje komplexný prístup k pacientovi z hľadiska zdravotného aj sociálneho systému. Rovnako výrazne zasahuje aj rodinu. Slovensko by malo rozvíjať integrovaný systém služieb, ktorý pokrýva celú cestu od včasnej diagnostiky až po dlhodobú starostlivosť a podporu pre pacientov s demenciou a ich rodiny.“ Neuroimunológ Žilka hovorí, že čisto dedičné formy Alzheimerovej choroby sú veľmi zriedkavé. Na Slovensku ich máme v jednotkách pacientov, no tieto mutácie sú pomerne agresívne a vyskytujú sa aj u tridsiatnikov. Avšak to, čo sa na prvý pohľad môže javiť ako dedičná forma ochorenia, môžu v skutočnosti spôsobovať dlhodobé návyky a prostredie, v ktorom viacero generácií jednej rodiny dlhodobo žije.

Okrem včasnej diagnostiky a screeningu na špecializovaných klinikách treba podľa Palkovič v krajine budovať a rozvíjať aj ďalšie služby pre pacientov a ich blízkych. Je to multidisciplinárna starostlivosť, teda vytvorenie tímov pozostávajúcich z neurológov, geriatrov, psychiatrov, psychológov a sociálnych pracovníkov, ktorí spolupracujú na komplexnej liečbe a podpore pacientov. Ďalej denné centrá a komunitné domovy pre pacientov a podpora pre rodiny a opatrovateľov. Vzdelávacie a poradenské programy pomôžu rodinám lepšie pochopiť ochorenie, zvládať každodenné problémy a znižovať emocionálnu a fyzickú záťaž opatrovateľov. „V súčasnosti sú pacienti aj ich príbuzní často v našom sociálnom systéme osamotení a bez pomoci štátu,“ uzavrela Palkovič, ktorá je tiež koordinátorkou kampane Týždeň mozgu.