Tvorba dekubitov a nemocničné nákazy sú síce vážnym problémom nielen v našich nemocniciach, ale zistiť skutočný stav je takmer nemožné. Zdravotnícky denník oslovil viaceré nemocnice, ktoré však na túto tému vôbec neodpovedali, alebo odpovedali veľmi neurčito. Akurát Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici bola konkrétnejšia. „Vedieme si mesačné štatistiky, ktoré pravidelne vyhodnocujeme a informujeme o celkovej situácii spätne kliniky a oddelenia,“ povedala pre Zdravotnícky denník jej hovorkyňa Ružena Maťašeje.

O aktuálnom stave v oblasti dát od zdravotníckych zariadení diskutovali v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia riaditeľka sekcie správy zdravotníckych dát z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Martina Nagyová a analytik Martin Smatana. Podľa toho, čo v podcaste povedala Nagyová, stav zdravotníckych dát na Slovensku sa síce zlepšuje, stále existujú oblasti, kde je takzvaná dátová hmla. To podľa nej môže vyhovovať napríklad poskytovateľom, ktorí nepriznávajú takzvané nozokomiálne nákazy. Čo sa týka dekubitov, na medzinárodnej úrovni je to niekde na úrovni 14 až 20 percent, my máme do 0,19 percenta. „Z pohľadu praxe vidím, že sú veci, ktoré sa jednoducho do systému nezadávajú. Potom sme neporovnateľní a môžeme sa tu pýtať, prečo. Skrátka sú veci, o ktorých sa radšej mlčí,“ povedala v podcaste riaditeľka sekcie správy zdravotníckych dát z NCZI.

V Banskej Bystrici vedú podrobné štatistiky

Z webových stránok Rooseveltovej nemocnice sa tak dá zistiť, že počet všetkých dekubitov za rok 2023 bol 1 134, z toho tých, ktoré vznikli priamo v banskobystrickej nemocnici, bol 393. Ostatné nemocnice takúto štatistiku na svojom webe nemajú, resp. sme ju nenašli.

Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta ešte v štatistike uvádza, že oproti roku 2022 ide o nárast o 20 dekubitov a podobne narástol aj počet dekubitov vzniknutých v nemocnici, pričom ich priemerný počet je cca 32,75 mesačne. „Ide o dekubity I. a II. štádia (358), v podstatne menšej miere sú dekubity III. a IV. stupňa (35),“ píše sa na webe. Rizikové skupiny sú zhodné aj s predchádzajúcim obdobím, teda pacienti v bezvedomí, so známymi rizikami, ako sú napríklad diabetici, polymorbídni chorí či dlhodobo ležiaci.

„Pri preležaninách pri prijme pacienta mesačne sledujeme a evidujeme, či už s preležaninami prišiel, či prišiel s domácej starostlivosti, zo zdravotníckeho zariadenia, zo zariadenia sociálnych služieb alebo vznikli u nás. Máme zavedený proces ktorým sa snažíme vzniku alebo rozvoju dekubitov, najmä u rizikových pacientov predchádzať,“ konštatovala Maťašeje.

Čo sa týka nemocničných nákaz, v Rooseveltovej nemocnici majú podľa hovorkyne verejného zdravotníka, ktorý úzko spolupracuje z Regionálnym Úradom verejného zdravotníctva (RÚVZ) a intenzívne sa problematike epidemiológie venuje. Taktiež pravidelne eviduje a vyhodnocuje výskyt nemocničných nákaz a epidemiologicky závažných kmeňov. Ružena Maťašeje vysvetlila, že tento zdravotník spolupracuje s oddeleniami a lekármi, ktorí sú zodpovední za hlásenie nemocničných nákaz a v prípade vzniku mimoriadnej epidemiologickej situácie ich v zmysle platných nariadení a v spolupráci s RÚVZ rieši. „K znižovaniu výskytu nemocničných nákaz pristupujeme aktívne, máme zavedené špecifické hygienické režimy a nastavené dezinfekčné programy, ktoré pravidelne aktualizujeme. Organizujeme aj edukačné aktivity pre zamestnancov s cieľom zvýšiť ich povedomie o dôležitosti tejto problematiky,“ dodala hovorkyňa banskobystrickej nemocnice.  

Mohlo by vás zaujímať

Pripomenula, že tento problém sa týka predovšetkým zdravotníckych zariadení, kde sa poskytuje akákoľvek zdravotná starostlivosť, najmä ak sa u pacienta vykonali invazívne výkony, sú prítomné invazívne vstupy, resp. ak došlo k inému porušeniu kožného krytu.

Maťašeje podotkla, že v Rooseveltovej nemocnici vnímajú tému prevencie, výskytu a hlásenia nákaz a dekubitov ako veľmi dôležité a považujú ich za významný indikátor kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. „Roky sa jej systematicky venujeme, pracujeme na udržaní reálnej úrovne hlásení a identifikácii výskytu, pretože si uvedomujeme, že len včasným záchytom vieme situáciu efektívne riešiť a zabezpečiť bezpečnú zdravotnú starostlivosť pre našich pacientov,“ uviedla hovorkyňa.

Dekubity a nemocničné nákazy pomáha riešiť AI

Nemocnice ako zdravotnícke zariadenia spadajú pod kontrolu orgánov štátneho dozoru, ktoré definuje Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia alebo Zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Problém však je, že dáta, ktoré zasielajú do NCZI, v podstate nekontroluje nikto.

Ladislava Šustová, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) v Košiciach, pre Zdravotnícky denník uviedla, že „v riešení problematiky nemocničných nákaz nemocnica zaviedla do praxe inovatívny nástroj s prvkami umelej inteligencie. Systém podľa tlačovej správy UNLP identifikuje viac podozrivých prípadov nemocničných infekcií, než sa darí zachytiť bežnými metódami, analyzuje a vyhodnocuje zdravotnú dokumentáciu niekoľkokrát denne a prináša prehľad o pacientoch v rizikových kategóriách, čím znižuje riziko šírenia multirezistentných patogénov v nemocnici.

O štatistikách sa nevyjadrila ani nemocničná sieť Agel. Jarmila Ševčíková, špecialistka marketingu a PR nemocničnej siete Agel SK pre Zdravotnícky denník uviedla, že v sieti sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti intenzívne venujú bezpečnosti pacienta. „Súčasťou tejto stratégie je iniciatíva manažmentu nozokomiálnych nákaz, racionálnej antibiotickej terapie a prevencie iných nežiadúcich udalostí pri liečbe, napríklad dekubitov. „Máme vypracované postupy pre prevenciu, hlásenie a liečbu nemocničných nákaz. Súčasťou moderného manažmentu je aktívne vyhľadávanie pacientov v riziku nemocničnej nákazy a jej včasná identifikácia, na čo začíname využívať umelú inteligenciu,“ priblížila Ševčíková.

Tejto téme sa budeme v Zdravotníckom denníku venovať aj naďalej.