Všeobecní lekári si chcú otvárať ambulancie tam, kde majú dobré podmienky na rodinný a spoločenský život a fungovanie ambulancie nie je obmedzené chýbajúcou infraštruktúrou ako sú laboratória a prístroje.
Nie je žiadnou novinkou, že v slovenských regiónoch chýbajú všeobecní lekári. Najviac nedostatkové okresy, teda tie, kde je sieť všeobecných lekárov pre dospelých naplnená na menej ako 60 percent z optimálnej potreby, sú okresy Šaľa, Senec, Senica, Malacky, Turčianske Teplice a Považská Bystrica. Všeobecní lekári pre deti a dorast najviac chýbajú rovnako v okresoch Senec, Senica a Malacky plus v okresoch Krupina, Gelnica, Detva, Kežmarok a Ružomberok. Výsledky stavu naplnenosti siete sú zverejňované raz ročne na webe Ministerstva zdravotníctva SR.
Téme chýbajúcich všeobecných lekárov v rôznych regiónoch sa Zdravotnícky denník venoval aj v podcaste Perspektívy zdravia. Hlavným nástrojom ministerstva na podporu a financovanie vzdelávania nových všeobecných lekárov je rezidentské štúdium, teda isté „štipendium“ pre lekárov, ktorí si otvoria ambulanciu v nedostatkovom okrese. Ministerstvo pre Zdravotnícky denník uviedlo, že v súčasnosti je v rezidentskom štúdiu vyše 260 študentov v odbore všeobecné lekárstvo a takmer 200 študentov v odbore pediatria.
V roku 2024 sa do rezidentského štúdia v oboch odboroch zapísalo rekordných 103 nových študentov. Rezort zdravotníctva ale tiež tvrdí, že efekt dotácií a príspevkov, či už zo strany štátu alebo samosprávnych krajov sa skôr či neskôr vyčerpá: „Iba peniaze na pritiahnutie lekárov do odľahlejších regiónov nebudú stačiť. Ak si lekár môže vyberať, čo si dnes môže, tak nepôjde tam, kde je najvyšší benefit, ale tam, kde má buď rodinné väzby alebo reálne atraktívny život.“
Preto je cestou, ako niekam dostať nových lekárov, zvýšenie celkovej atraktivity daného regiónu. „Lekár prichádza do regiónu nielen pracovať, ale aj žiť. Prichádza často s rodinou. To znamená bývanie, občianska vybavenosť, infraštruktúra, škôlky, školy, športové a kultúrne možnosti. V prvom rade musí byť región atraktívny na život,“ zdôraznili z komunikačného odboru ministerstva zdravotníctva.
Mohlo by vás zaujímať
Na túto stránku veci v podcaste poukázal aj predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých (ZVLD) SR Rastislav Zanovit, ktorý má ambulanciu v Námestove. Vo všeobecnom lekárstve podľa neho dominujú ženy, ktoré sa sústreďujú aj na dostupnosť potrieb pre deti. Ide o zázemie ako škola či voľnočasové aktivity.
Človek by sa mal dostať k lekárovi autom do 25 minút, mnohí majú problém
V mnohých vidieckych oblastiach počet obyvateľov klesá, keďže ľudia sa presúvajú do miest, kde je vyššia životná úroveň, viac pracovných príležitostí a lepšia infraštruktúra. To znamená nižší dopyt po lekárskych službách v odľahlých obciach a zároveň nižšiu motiváciu mladých lekárov zakladať tam ambulancie.
Obyvatelia malých obcí, najmä starí ľudia alebo deti, majú často problém dochádzať za všeobecným lekárom do mesta, avšak v malých obciach lekárom hrozí, že nebudú mať dosť pacientov na to, aby udržali fungovanie ambulancie. Jedným z parametrov verejnej optimálnej siete poskytovateľov je parameter miestnej dostupnosti. Z komunikačného odboru ministerstva spresnili, že sa považuje za splnený vtedy, ak je z každej obce na Slovensku k najbližšiemu poskytovateľovi všeobecnej zdravotnej starostlivosti čas dojazdu autom maximálne 25 minút. Čo sa týka všeobecných lekárov pre dospelých, tento parameter je v súčasnosti splnený pre každú obec na Slovensku. U detských lekárov ho nespĺňa jedna obec v okrese Bardejov a štyri obce v okrese Humenné.
Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) Monika Palušková má ambulanciu v obci Bátorove Kosihy v okrese Komárno. Pre Zdravotnícky denník povedala, že veľa lekárov nechce pracovať v menších mestách a obciach, pretože je to spojené s viacerými komplikáciami. Spomína geografickú vzdialenosť od ostatnej zdravotníckej infraštruktúry, komplikovaný odvoz biologického materiálu, zhoršenú geografickú dostupnosť konziliárnych vyšetrení či vyššie náklady na manažment pacientov. Lekár, ktorý nemá blízko inú zdravotnícku infraštruktúru, potrebuje komplexnejšie a drahšie prístrojové vybavenie alebo treba pacientov na ďalšie vyšetrenia prepravovať sanitkami, čo si zase musia hradiť pacienti sami. „Finančne nie je táto práca dostatočne zaujímavá pre lekára ani pre sestru, a to bez ohľadu na oblasť Slovenska. Atraktivita ambulancie sa znižuje s rastúcou vzdialenosťou od najbližšieho mesta,“ zhodnotila Palušková.
Dodala, že všeobecní lekári ministerstvu zdravotníctva za ostatných 10 rokov predložili viacero modelov financovania a prevádzky ambulancií, ktoré by mali riešiť problém dostupnosti verzus finančnej udržateľnosti. „Nateraz bez akejkoľvek odozvy,“ hovorí prezidentka SVLS.
Rezort zase tvrdí, že na najviac nedostatkové okresy naviazal nenávratný finančný príspevok na zriadenie novej všeobecnej ambulancie. Na tento príspevok od roku 2022 vyčlenil 10 miliónov eur z prostriedkov plánu obnovy. Tiež bola posilnená úloha samosprávnych krajov, ktoré rozhodujú o príspevkoch na oranžové okresy. „Každoročne sa vyhlasuje výzva na nenávratný finančný príspevok. Bilancia dvoch už uzatvorených výziev je celkovo 140 žiadostí, z toho 107 úspešných žiadateľov. V rámci tretej výzvy evidujeme vyše 50 žiadostí. Očakávame, že v priebehu tohto roka bude vyčerpaná celá alokovaná suma a míľnik plánu obnovy splnený,“ uviedlo ministerstvo.
Pomôžu združené praxe?
Podľa rezortu zdravotníctva do určenia optimálnej potreby lekárov v každom okrese vstupuje parameter počtu poistencov. Štát však nereguluje, koľko ambulancií všeobecných lekárov môže byť napríklad na jednej ulici alebo v jednej mestskej časti. „Neevidujeme požiadavku od zástupcov ambulantného sektora na sprísnenie regulácie práve v tomto smere,“ tvrdí ministerstvo. Potom sa však môžu stať aj prípady, ako spomínal v podcaste prezident ZVLD Zanovit: „Počul som, že v Košiciach na jednej ulici vzniklo veľké množstvo ambulancií, pretože každý chcel byť na tej ulici. Toto by malo byť trošku regulované. Ľudia potom majú aj problém, ako prežiť. Ambulancia potrebuje mať istý objem pacientov pri súčasných platbách, aby bola ekonomicky udržateľná.“ Je to podobný problém ako s lekármi v malých obciach.
Riešením situácie s nedostatkom lekárov na periférii by mohli byť združené praxe. Poslanec parlamentného zdravotníckeho výboru Peter Stachura (KDH) v podcaste povedal, že lepšie ako mať všeobecného lekára v každej dedine, je vytvárať združené praxe, ktoré budú mať napríklad tri či štyri izby, kde budú dvaja lekári a administratívny pracovník. „Budú možno robiť dlhší pracovný čas a budú musieť dochádzať, ale ľudia dostanú kvalitnejšiu službu. Toto je jedna z vecí, kde by lekári tiež cítili, že majú podporu, môžu ísť na dovolenku alebo sa ďalej rozvíjať,“ myslí si Stachura. Združené praxe všeobecných lekárov by bolo dobré zaviesť aj podľa Moniky Paluškovej. „Fungovali by rovnako ako všade v Európskej únii. Model už dávno existuje,“ poznamenala.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že podporuje vznik združených praxí. „Neevidujeme vyslovene legislatívnu prekážku na spoluprácu a zdieľanie či už administratívneho personálu alebo druhej sestry respektíve praktickej sestry – asistenta. Je to o nastavených motiváciách a dohode jednotlivých poskytovateľov. Túto myšlienku bude podporovať aj pripravovaná nová vyhláška o povinnom minimálnom personálnom zabezpečení a materiálno-technickom vybavení ambulantných zdravotníckych zariadení,“ uviedli z rezortu zdravotníctva. Všeobecný lekár Zanovit ale v podcaste povedal, že s nimi ministerstvo v tejto veci nekomunikuje.
