Zdravotníctvo bude v najbližších rokoch čeliť personálnej kríze. Kvôli starnutiu obyvateľstva budú v nemocniciach a ambulanciách chýbať zdravotníci. Problém bude najmä so zdravotnými sestrami. V podcaste Perspektívy zdravia, ktorý vydáva Zdravotnícky denník, to uviedli analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský a generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Union Michal Špaňár.
Demografická kríza neprinesie len menej peňazí od ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Starnutie sa totiž týka aj zdravotníckeho personálu. Vlachynský v podcaste upozornil, že už v najbližších rokoch začne odchádzať do penzie veľká časť lekárov a hlavne zdravotných sestier. Šéf Unionu bol ešte konkrétnejší. „V horizonte 5 až 10 rokov budeme čeliť veľkej zdravotníckej kríze. Už dnes je v zdravotníctve málo ľudí. Respektíve lekárov nie je až tak málo, štatistiky sú podobné ako v iných európskych krajinách, ale ostatného zdravotníckeho personálu je málo. A v každom prípade sa to zhorší,“ varuje Špaňár.
Vlachynský pripomína, že problém pracovnej sily v zdravotníctve nie je slovenský, ale riešia to všetci od Spojených štátov amerických, cez Britániu a Nemecko, až po niektoré rozvojové krajiny. Podľa jeho slov sa musí krajina pripraviť na to, že to, ako dnes personálny stav funguje, sa bude musieť zmeniť. „Modelovali sme prítok a odtok zdravotníkov, to znamená na jednej strane, čo prichádza zo škôl a na strane druhej vieme ich vekové zloženie namodelovať aj pomerne do vysokého veku. Do roku 2030 narastie záťaž zdravotných sestier dôchodcami zhruba o 50 percent. Je to dané vysokým priemerným vekom zdravotných sestier a tým relatívne pomalým prítokom zo škôl,“ tvrdí analytik.
Štát podľa neho môže urobiť kvantitatívne zmeny, aby študovalo viac zdravotných sestier či lekárov. Môžeme tiež lákať zdravotníkov z iných krajín, ale to sú podľa analytika z INESS limitované možnosti. „Musíme sa pozrieť aj na to, aby systém fungoval iným spôsobom. Využívať viac technológie či meniť kompetencie, aby vysoko kvalifikovaná pracovná sila robila čo najviac vysoko kvalifikovanej práce. Lekári v ambulanciách veľkú časť pracovného času venujú administratíve a podobne. Stále je nejaký priestor výrazne zefektívniť fungovanie zdravotníctva tak, aby sme šetrili pracovnú silu,“ vysvetľuje.
Aj napriek poklesu personálu však podľa neho nemocnice nebudú prázdne. Reálna dostupnosť zdravotnej starostlivosti však podľa neho bude výrazne nižšia. „Ak dostanete infarkt alebo mozgovú porážku, tak systém zafunguje, ale v prípade nejakých chronických alebo odkladných vecí to bude už v celku veľký problém. Druhý scenár je, že sa stanú zmeny a potom to bude vyzerať tak, že predtým, než vy vôbec zaklopte na dvere nemocnice, sa udeje veľa vecí. Zavoláte na call centrum, kde vás možno vyhodnotí pracovník a prídete do ambulancie, kde vás najskôr spracuje administratívna sila,“ myslí si Vlachynský. Podľa jeho slov sa pacient k lekárovi dostane o niekoľko krokov neskôr bez toho, aby mu to nejakým spôsobom zdravotne uškodilo.
