V slovenskej legislatíve už sú stanovené maximálne časy čakania na plánovanú nemocničnú zdravotnú starostlivosť, zvlášť na operačné výkony. Avšak keď sa človek so zdravotnými problémami nedostane včas k ambulantnému špecialistovi, zákon mu nijako nepomôže.

S nedostatkom lekárov špecialistov sa boria mnohé krajiny. Na Slovensku je problémom aj nejasná legislatíva v tejto oblasti. Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová pre Zdravotnícky denník vysvetlila, že maximálne čakacie lehoty boli stanovené až v rámci požiadaviek Európskej únie pri čerpaní financií z plánu obnovy a odolnosti. V rámci záväzkov bol schválený zákon o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorého súčasťou je aj nastavenie čakacích lehôt na plánovanú nemocničnú  zdravotnú starostlivosť, najmä na plánované operačné výkony.

Pre jednotlivé medicínske služby sú stanovené termíny na základe vyhlášky, ktorú pripravovali odborníci za jednotlivé špecializácie a schvaľovala ich Kategorizačná komisia pre ústavnú zdravotnú starostlivosť, zriadená na ministerstve zdravotníctva. Zastúpenie v nej majú aj pacienti, konkrétne ich asociácia zastrešujúca viac pacientskych organizácií. „Vyhláška ako vykonávací predpis k zákonu sa netvorila ľahko, pretože komisii aj odborníkom chýbali vstupné dáta a porovnania, aké sú čakacie lehoty v jednotlivých nemocniciach, aké sú ich kapacitné a personálne možnosti. Zároveň bolo potrebné nastaviť garancie pre pacientov, aby  v súlade s ich diagnózou mali poskytnutú včasnú, ale hlavne odbornú, bezpečnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť,“ hovorí Lévyová.

Keď sa nepodarí zabezpečiť poskytnutie plánovanej starostlivosti v stanovenom termíne, zdravotná poisťovňa musí získať súhlas poistenca s predĺžením čakacej lehoty, prípadne mu zabezpečiť náhradného zmluvného poskytovateľa. Ak by sa ani to nepodarilo, tak poisťovňa musí na základe zákonných podmienok uhradiť plánovaný výkon u nezmluvného poskytovateľa, prípadne v inom členskom štáte Európskej únie. Údaje o tom, koľko takých prípadov sa deje, zisťujeme u ministerstva zdravotníctva. Pre absolvovanie týchto foriem zdravotnej starostlivosti je navyše potrebné vopred požiadať o schválenie zdravotnú poisťovňu.

Chýbali kardiológovia, neurológovia aj diabetológovia

Podľa AOPP čakacie lehoty nie sú zďaleka ideálne nastavené a pri niektorých typoch starostlivosti pacienti možno budú sklamaní, pretože maximálna čakacia lehota môže byť aj rok. Lévyová však oceňuje to, že sa začína nastavovať systém manažmentu pacienta, zlepšovania dostupnosti operačných výkonov  pre všetkých pacientov v súlade s ich diagnózou a s garanciou odbornej a kvalitnej starostlivosti, odhliadnuc od  toho v akom meste alebo obci žijú. Rezort zdravotníctva bude zbierať dáta v rámci čakacích lehôt a pravidelne ich  prehodnocovať. Pacienti združení v asociácii upozorňujú, že okrem „čakačiek“ v rámci plánovaných operačných výkonov bude potrebné riešiť aj čakanie na vyšetrenie v ambulantnej starostlivosti, kde cesta pacienta najčastejšie začína. Ambulancie poskytujú až 70 percent z celkového objemu zdravotnej starostlivosti.

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská doplnila, že v minulom roku na jej úrade prijali viaceré podnety, ktoré sa týkali problémov s dostupnosťou špecializovanej zdravotnej starostlivosti. „Evidovali sme prípady podávateľov namietajúcich nedostatok kardiológov, diabetológov či neurológov,“ spresnila.

Mohlo by vás zaujímať

Špecialista človeka môže odmietnuť

Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKOZP) sa preto obrátil na samosprávne kraje, ktoré podľa zákona vykonávajú prenesený výkon štátnej správy na úseku zdravotníctva. Kraj určuje poskytovateľa danej osobe pri odmietnutí jej návrhu na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Toto ustanovenie sa však týka výlučne poskytovateľa všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast a špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti, teda tých poskytovateľov, ktorí majú samosprávnym krajom určené zdravotné obvody. Lekári špecialisti okrem gynekológov a zubných lekárov tieto obvody určené nemajú. Pacienti majú možnosť vybrať si špecialistu, ktorého chcú, ale zároveň má špecialista možnosť ich odmietnuť. Lekár s určeným obvodom pacientov zo svojho obvodu musí prijať.

Pacient môže problém s dostupnosťou špecializovanej ambulantnej starostlivosti v zmysle zákona riešiť tým, že sa obráti na svoju zdravotnú poisťovňu. „Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý sme oslovili so žiadosťou o stanovisko v otázke dostupnosti kardiologických ambulancií pre osoby so zdravotným postihnutím v závere svojho stanoviska uviedol, že ponúka pomoc s oslovovaním existujúcich poskytovateľov o prevzatie pacienta do ich starostlivosti. Uvedené však samozrejme nie je systémovým riešením, ale len individuálnou pomocou jednotlivcovi v ťažkej životnej situácii,“ konštatujú predstavitelia ÚKOZP s tým, že riešenie tohto problému je vo výlučnej kompetencii ministerstva zdravotníctva a zdravotných poisťovní.

Situácia v zahraničí

Podobné problémy s čakacími lehotami na vyšetrenia a zdravotnícke výkony riešia aj pacienti v iných krajinách. „Nikde vo svete nefunguje zdravotníctvo v rámci plánovanej ambulantnej starostlivosti a zákrokov bez čakania. V Nemecku je lehota štyri týždne na prvé ošetrenie pacienta v ambulancii. Obdobné je to aj V Holandsku, kde by podľa štandardov mal pacient byť do štyroch týždňov vyšetrený a diagnostikovaný.  V Anglicku NHS England garantuje dostupnosť v prípade odoslania pacienta k špecialistovi  pri neakútnej starostlivosti na 18 týždňov, obdobne aj v Škótsku,“ hovorí prezidentka pacientskej asociácie Mária Lévyová.

S problémami sa podľa nej boria aj vyspelejšie zdravotné systémy a „čakačky“ sa predlžujú takmer všade. Medzi jednotlivými krajinami sa ale líšia a odvíjajú sa od finančných možnosti a personálnych kapacít, transparentnosti, merateľnosti aj od toho, či niekto za ich dodržiavanie nesie zodpovednosť, alebo sa dajú obchádzať. „Aj napriek tomu, že pravidlá majú mnohé krajiny  stanovené, niekde sú zo strany pacientov ťažko právne nárokovateľné a vymožiteľné,“ tvrdí Lévyová.

V Česku všeobecná lekárka a pacientska organizácia navrhli, že by bolo vhodné zaviesť pozíciu nejakého koordinátora, ktorý by pacienta previedol systémom. Na Slovensku často cestu pacienta koordinujú, respektíve mu pomáhajú hľadať správneho lekára, rodina a známi či práve pacientske organizácie.

„Mnohí pacienti si musia prejsť strastiplnou cestou napríklad pri zmene bydliska, alebo v prípade zrušenia ambulancie v blízkosti svojho bydliska. So žiadosťou o pomoc pri hľadaní ambulantného lekára aj špecialistu sa na nás pacienti v rámci právneho poradenstva obracajú veľmi často. My môžeme  pacientom poradiť ako majú postupovať pri hľadaní ambulantného lekára, ale nemôžeme im ho nájsť, pretože sme občianske združenie a dobrovoľníci. Nemáme na to personálne kapacity a zamestnancov, ktorí by mohli tieto služby poskytovať,“ objasnila prezidentka AOPP. Problém je podľa nej často v tom, že ambulancie majú naplnené kapacity a lekári sú preťažení.

Chýba vízia

Pacientovi môže pri hľadaní špecialistu poradiť aj všeobecný lekár, no nevie mu garantovať, že špecialista, ktorého odporučil, má voľnú kapacitu a prevezme ho do starostlivosti. Vláda vo svojom programovom vyhlásení deklaruje, že stanoví jasné pravidlá v rámci cesty a manažmentu pacienta. „Manažment pacienta v rámci ambulantnej starostlivosti by najefektívnejšie vedeli zabezpečiť zdravotné poisťovne, obdobne ako v prípade čakacích lehôt na operačné zákroky. Čakacie lehoty v rámci nemocničnej starostlivosti sú stanovené v zákone. Potrebujú k tomu okrem legislatívnych úprav aj jasné kompetencie a technické dovybavenie,“ hovorí Lévyová s tým, že stále nie sú plne funkčné elektronické výmenné lístky, ktoré by umožnili poisťovniam evidovať pacientov, mali by prehľad o tom, ktorý lekár má aké čakacie lehoty či ako využíva v praxi nové technológie. „Na základe zlepšovania dostupnosti, kvality ambulantnej starostlivosti by vedeli poisťovne lekárov motivovať aj v rámci úhrad za výkony,“ myslí si prezidentka AOPP.

Problémy sú podľa nej v tom, že slovenskému zdravotníctvu chýbajú dlhodobé vízie a ciele, politická kontinuita, finančná a personálna stabilita. Poukázala na to, že opakované výpovede lekárov a navyšovanie miezd nemocničných lekárov od roku 2012 nepriniesli pacientom zlepšenie dostupnosti ani spokojnosti s poskytovanou nemocničnou  starostlivosťou. „Iba ak navýšenie počtu lekárov v nemocniciach, čo pri znížení počtu odpracovaných hodín a garancii vysokých miezd bez nadväznosti na výkon v budúcnosti nezlepší dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov a neskráti čakacie doby na plánované  operačné výkony a hospitalizácie,“ hovorí. Ďalší problém vidí v neaktuálnych personálnych normatívoch, ktoré boli na podnet lekárskych odborárov stanovené v zákone. „Omnoho flexibilnejšie by sa to dalo riešiť zmenami vo vyhláške ako presadením zmien v zákone. V prípade potreby úprav je legislatívny postup omnoho zložitejší,“ dodala Lévyová.

V krajinách OECD je priemer 4,1 lekára na tisíc obyvateľov. Na Slovensku pripadá na tisíc ľudí 3,7 lekára. Horšie je to so sestrami, pretože priemer OECD je 8,4 sestry na tisíc obyvateľov a na Slovensku máme 5,6 sestry na tisíc obyvateľov. Nedostatok sestier môže v praxi predĺžiť čakanie na operáciu tým, že niektoré nemocnice museli zredukovať počet lôžok na oddeleniach aj o polovicu. Sestry chýbajú aj v ambulanciách a v dlhodobej starostlivosti.

Nedostatok lekárov už aj vo veľkých mestách

V minulosti boli dlhšie čakacie lehoty v menších mestách. Dnes už je problém nájsť lekára, či všeobecného alebo špecialistu, aj vo veľkých mestách. „Vyše 280-tisíc ľudí na Slovensku nemalo minulý rok svojho všeobecného lekára. Obávame sa, že v priebehu ďalších rokov tie počty možno aj desaťnásobne narastú. O 1,1 milióna detí sa  stará približne 930 detských lekárov. V systéme chýba zhruba 250 detských lekárov. Takmer polovica všeobecných a detských lekárov je dôchodkovom veku,“ priblížila neblahé štatistiky Lévyová.

Medzi nedostatkové špecializácie lekárov patria tie, kde sú úhrady poisťovní za výkon najnižšie a už desaťročia sa nemenia. Ide najmä o psychiatrické, pľúcne, reumatologické, diabetologické, endokrinologické, ale aj iné ambulancie. Neraz sa stáva, že lekár, ktorý odchádza do dôchodku, za seba nenájde náhradu a po zrušení ambulancie ostáva niekoľko tisíc pacientov bez ambulantného lekára.

Národné centrum zdravotníckych informácií avizovalo, že má pripravený bezplatný elektronický objednávací systém, ktorý sa však stretol s istou nevôľou na strane ambulantných poskytovateľov. Podľa AOPP by bolo potrebné zvolať okrúhle stoly aj za účasti pacientov a diskutovať o možnostiach jeho využitia. Minulý rok bola v zákone zakotvená telemedicína, potrebná je však aj edukácia odborníkov a verejnosti o jej prínose. „Telemedicínu si mnohí pacienti spájajú iba s telefonickými konzultáciami počas covidu, nekonečnými hodinami telefonovania a nepoznajú jej ďalšie formy a možnosti využitia.  Potrebné je aj materiálne a technické vybavenie a garancia ochrany osobných údajov  pacientov,“ poukázala prezidentka pacientskej asociácie.

Ako výzvu v rámci nastavovania cesty pacienta vníma aj projekt Misia zdravie, ktorý realizuje Výskumná a inovačná autorita. Cieľom projektu je zlepšenie kvality života  pacientov v oblasti nádorových ochorení, ochorení mozgu a kardiovaskulárneho systému vďaka prevencii, skríningu, včasnému záchytu, správnej diagnostike, liečbe a funkčnému modelu manažmentu pacienta. Do roku 2030 má Misia zdravie ambíciu nastaviť jasnú cestu pacienta v onkológii, neurológii, kardiológii a pediatrii.