Komory nie sú len záujmové združenia, ale aj organizácie profesijnej samosprávy a v zdravotníctve vykonávajú kľúčové úlohy. Lekárska, lekárnická a zubolekárska komora preto tvrdia, že návrh strany Sloboda a Solidarita (SaS) zrušiť povinnú registráciu zdravotníckych pracovníkov v profesijných komorách (informovali sme v tomto článku) ukazuje nepochopenie významu, logiky a princípov samosprávy vo všeobecnosti.

Slovenská lekárska komora (SLK), Slovenská lekárnická komora (SLeK) a Slovenská komora zubných lekárov (SKZL) sú tri pôvodné zdravotnícke komory na Slovensku, zriadené zo zákona. Na tlačovej konferencii uviedli, že okrem ochrany profesijných práv vykonávajú významné štátom zverené kompetencie a preto sú neoddeliteľnou súčasťou štátu a jeho demokratického riadenia. „Vyjadrenia predstaviteľov SaS sú prejavom nepochopenia významu profesijných komôr v zdravotníctve,“ povedal prezident SLK Jaroslav Šimo.

Komory podľa Šima v rámci preneseného výkonu štátnej správy zabezpečujú povinnú registráciu zdravotníckych pracovníkov, vedú správne konania súvisiace s registráciou, vydávajú licencie a hodnotia splnenie podmienok sústavného vzdelávania. SLK, SLeK a SKZL podľa neho združujú rozhodujúce profesie v zdravotníctve, ktoré nesú absolútnu zodpovednosť v liečebno-preventívnej činnosti a tiež koordinujú alebo riadia činnosť ďalších zdravotníckych povolaní, prípadne ich zamestnávajú. Majú funkčné regionálne štruktúry a prepracovaný systém celoživotného vzdelávania.

V okolitých krajinách, napríklad aj v Česku, nie je rozlišovaná registrácia a členstvo v komore a každý zdravotník musí byť podľa zákona povinne členom príslušnej komory, aby mohol vykonávať zdravotnícke povolanie. Na Slovensku členstvo v komorách od zdravotníckej reformy v roku 2004 nie je povinné. Prezident SKZL Igor Moravčík tvrdí, že pre komoru je možnosť zastupovania zdravotníkov, ktorí nie sú jej členmi, výrazne obmedzená a títo zdravotníci sa stávajú zraniteľnými voči neodborným a neraz aj politicky motivovaným zásahom do výkonu ich profesie.

Čo komory robia?

Na otázku Zdravotníckeho denníka, aké percentá zdravotníkov sú členmi jednotlivých komôr, aby bolo jasné, záujmy akej časti zdravotníkov zastupujú, Sukeľ povedal, že členmi SLeK je asi 85 až 90 percent lekárnikov. Moravčík doplnil, že členskú základňu SKZL tvorí 70 percent registrovaných zubárov. Členmi SLK je však podľa Šima len asi 50 percent lekárov.

Jednotlivé komory podľa ich prezidentov okrem registrácie zdravotníkov vydávajú licencie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a svojim členom poskytujú právne a ekonomické poradenstvo. Zabezpečujú im ďalšie vzdelávanie v spolupráci s odbornými spoločnosťami a lekárskymi fakultami, a tiež majú oprávnenie kontrolovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Mohlo by vás zaujímať

Komory organizujú osvetové, edukačné a preventívne aktivity. Sukeľ dal ako príklad vysvetľujúcej kampane projekt očkovania v lekárňach, vzápätí však dodal, že ten je už dva roky zamrznutý na úrovni štátu. Tieto stavovské organizácie nedostávajú od štátu finančné prostriedky na svoje fungovanie a podľa ich predstaviteľov šetria verejné zdroje, keďže činnosti, ktoré vykonávajú na vlastné náklady, by samotný štát nedokázal robiť lacnejšie a efektívnejšie. Taktiež argumentujú tým, že ide o vysoko odborné činnosti, ktoré musia riadiť tí ľudia, ktorých sa týkajú.

Útoky na prácu funkcionárov a zamestnancov komôr zo strany zákonodarcov v demokratickej spoločnosti považujú za neprípustné. Rovnako je podľa nich neprípustné aj nedodržiavanie zákona zo strany Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov (SKIZP), na základe ktorého SaS prišla s návrhom zrušiť povinnú registráciu v komorách. To, že v jednej z komôr došlo k porušeniu zákona, je podľa SLK, SKZL a SLeK potrebné riešiť v rámci zákonných postupov, nemôže to však byť dôvodom spochybňovať princípy, ktoré sú celosvetovo osvedčené, funkčné a nevyžadujú dodatočné verejné zdroje. „Ak by sa komory zrušili, štát dnes nie je schopný vykonávať všetky úlohy, ktoré komory vykonávajú,“ vyhlásil Igor Moravčík. Na komory sa podľa neho často obracajú aj pacienti a myslí si, že SLK, SLeK a SKZL by mali mať v systéme vyššie postavenie.

Poplatky sú dané zákonom

Čo sa týka situácie so Slovenskou komorou iných zdravotníckych pracovníkov, tá doteraz nereagovala na tlačovú besedu strany SaS ani na podnet na Generálnu prokuratúru, ktorý sa týka nezákonného vyberania poplatkov.  Podľa zákona o komorách poplatky schvaľuje snem komory a SLK, SKZL a SLeK uviedli, že nepoznajú podrobnosti prípadu, avšak ak došlo k porušeniu zákona, majú to riešiť prokuratúra a súdy. Na základe jednej udalosti paušálne bojovať proti všetkým komorám je podľa nich nekorektné. „Naše komory vyberajú len poplatky, ktoré sú v súlade so zákonom a máme na to aj kontrolné orgány,“ tvrdí Jaroslav Šimo.

Poplatok za vedenie registrácie je centrálne určený zákonom na sumu 15 eur a dnes už podľa prezidenta SLK nereflektuje skutočné náklady, za ktoré komora poskytuje služby lekárom. Sukeľ doplnil, že SLeK za rok vykonala 13-tisíc správnych konaní. Lekárnici, ktorí sú priamo členmi komory, platia aj ďalšie poplatky a v zásade financujú jej činnosť, vrátane nákladov týkajúcich sa registrácie zdravotníkov aj iných činností. „Zmeny v registri a ďalšie veci vykonávame všetky bezplatne. Sme pritom efektívni, ale z niečoho sa to zaplatiť musí, preto by štát mal zabezpečiť spôsoby financovania,“ vyzval Sukeľ. Registračné poplatky by podľa odborníkov nemali byť striktne dané, ale mali by sa odvíjať sa od istých ekonomických ukazovateľov.

Čo sa týka disciplinárnych konaní, ktoré sa týkajú napríklad odbornej spôsobilosti, sťažností pacientov alebo ohrozovania ich zdravia napríklad šírením dezinformácií, tieto konania môžu komory podľa Moravčíka viesť len voči svojim členom a na ostatných zdravotníkov v odbore nemajú dosah. „Taktiež nemôžeme zasahovať do kompetencií orgánov činných v trestnom konaní napríklad v súvislosti so žalobami na lekárov,“ pripomenul Šimo.

Kedysi mali komory kompetenciu vykonávať dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tá im však bola odobraná a po zriadení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa preniesla naň. Zdravotnícke profesijné komory majú vyššie kompetencie napríklad aj v Česku. „Užitočným nástrojom proti tým zdravotníkom, ktorí napríklad hlásajú nezmysly, by bolo odobratie licencií či pozastavenie registrácie. Mali sme skúsenosť, že sa objavili informácie od Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv o nelegálnom reexporte liekov a komora sa nedostala ani k identifikácii údajov ľudí, ktorí za to boli zodpovední. Máme pocit, že systém je nastavený tak, že kým dôjde k identifikácii pochybenia alebo vinníka, prejde veľmi dlhý čas, a ľudia, ktorí robia niečo nekalé, vždy ťahajú za dlhší koniec,“ povedal prezident lekárnickej komory Sukeľ.

Koľko komôr potrebujeme?

Predstavitelia komôr sú prekvapení, že s návrhom, aby samosprávnu kompetenciu vykonával štát, prišla liberálna strana SaS. Poslanec Tomáš Szalay prišiel na tlačovú konferenciu lekárnikov, lekárov a zubárov a povedal, že tvrdenia SaS rozhodne neboli mierené proti týmto trom veľkým komorám. Szalay je bratislavským krajským lekárom a hovorí, že najmä so SLeK a SKZL kraj výborne spolupracuje. „Išlo nám skôr o to, či 11 komôr nie je príliš veľa,“ povedal Szalay.

Pre Zdravotnícky denník zhodnotil, že lekárnici a zubní lekári podľa počtu členov SLeK a SKZL rozhodne vidia prínos členstva v komorách. „U lekárov, kde je členmi SLK asi polovica z nich, sa o tom dá diskutovať, ale to je podľa mňa chyba vedenia komory,“ myslí si Tomáš Szalay. Diskutovať podľa neho treba tiež o opodstatnenosti iných komôr.

Ondrej Sukeľ hovorí, že treba uvažovať, či si diverzifikácia kompetencií nevyžaduje to, aby aj pracovníci ako napríklad laboranti mali svoje zastúpenie a reguláciu. Jaroslav Šimo podotkol, že sa registrujú aj zdravotnícke povolania, ktoré by nemuseli. Je to však na základe zákona, ktorý vznikal vtedy, keď Tomáš Szalay pôsobil na ministerstve zdravotníctva. Súčasný poslanec SaS povedal, že keď komory vznikali, podľa pôvodných plánov mali byť len tri, práve lekárska, zubolekárska a lekárnická: „Pribudla k nim štvrtá sesterská a potom ešte jedna proti mojej vôli.“ V tej boli ostatní zdravotníci.

Všetky úlohy komôr stanovuje zákon

Ministerstvo zdravotníctva pre Zdravotnícky denník uviedlo, že komory sú samosprávne stavovské organizácie, sú samostatnými právnymi subjektami a sú oprávnené rozhodovať o registrácii zdravotníckych pracovníkov, ktorá je podmienkou na výkon zdravotníckeho povolania. „Vedú registre podľa príslušného zdravotníckeho povolania a zabezpečujú sústavné vzdelávanie zdravotníkov. Všetky úlohy komôr stanovuje zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve,“ zhrnul rezort.

Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov podľa vlastného stanoviska oprela svoje rozhodovanie v prípade poplatkov o právo vyhradiť si tento postup. „Takéto konanie však nesmie byť v rozpore s inými platnými právnymi predpismi. Zákon stanovuje výšku poplatku za registráciu, ako aj za správu registra. Akýkoľvek dodatočný poplatok nad tento rámec, spojený s registráciou, alebo správou registra považujeme za sporný,“ konštatuje rezort. Doplnil však, že nie je orgánom, ktorý má v tejto veci právo vzniknutú situáciu posudzovať, ani o nej rozhodovať. To môže po preskúmaní všetkých súvislostí urobiť len súd.

K téme sme oslovili aj ďalšie profesijné komory a budeme sa jej ďalej venovať.