Dohoda s lekárskymi odborármi, zlepšovanie dostupnosti liekov, budovanie nových nemocníc aj stabilizácia hospodárenia štátnej poisťovne. Minister zdravotníctva vyzdvihol, čo sa v uplynulých mesiacoch podarilo, ale aj čo rezort ešte čaká.

Šéf rezortu zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) v utorok na tlačovej konferencii zhodnotil svoje štyri mesiace vo funkcii. Pripomenul, čo sa podarilo, ale aj to, aké výzvy pred ministerstvom zdravotníctva stoja a aké má s kolegami ďalšie plány.Spolu s generálnym riaditeľom Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Matúšom Jurovýchom vyhodnotili hospodárenie poisťovne.

„Systémové zmeny, o ktorých hovorím od svojho nástupu, sú možné len spojením síl v sektore zdravotníctva aj mimo neho. To, že to nie je jednoduché, ukázali aj intenzívne rokovania v uplynulých týždňoch,“ povedal minister Šaško narážajúc na rokovania s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Lekári po schválení zákona, vďaka ktorému sa valorizácia ich platov vráti na pôvodnú úroveň, napokon stiahli svoje výpovede. Nedôjde tak ku kolapsu starostlivosti v nemocniciach.

Obrovský investičný dlh

Šaško podotkol, že vláda vtedajšieho OĽaNO, ktorá sa v roku 2022 dohodla s LOZ na Memorande o zlepšení zdravotníctva, okrem navýšenia platov lekárov a sestier nesplnila žiadnu z ich požiadaviek. To ale koniec koncov nespravila ani Šaškova predchodkyňa a spolustraníčka Zuzana Dolinková, ktorá bola vo funkcii približne rok od jesene 2023. „Nastavili sme si jasné monitorovanie plnenia záväzkov v memorande a chystáme materiálny, personálny aj procesný audit,“ hovorí minister. Avizuje medzirezortnú spoluprácu, dôslednú komunikáciu a to, že s kolegami budú pracovať na transparentnosti aj na efektivite finančných tokov v sektore. „Priestor na zvyšovanie efektivity vidím aj v ústavnej starostlivosti a pri liekoch. Budem pritom spolupracovať so zdravotnými poisťovňami,“ doplnil.

Šaško v utorok niekoľkokrát zdôraznil, že v centre pozornosti zdravotníctva musí byť pacient. Rezort chce podľa neho garantovať dostupnosť starostlivosti a za tým účelom vznikol aj dokument Pacient na prvom mieste: Šanca pre zdravie, ktorý obsahuje cestovnú mapu pacienta. Zdravotníctvo má podľa Kamila Šaška obrovský investičný a modernizačný dlh, avšak teraz doň smerujú vyše miliardové investície. „Spustili alebo zásadne sme zrýchlili výstavbu nových nemocníc v Martine, Banskej Bystrici a Prešove a tiež rekonštrukciu nemocnice v Poprade,“ vymenoval minister. Ešte v tomto volebnom období má podľa neho padnúť rozhodnutie a začať práce aj na národnej nemocnici v Bratislave. V súčasnosti ešte nie je jasné, či by nemocnica mala byť v pôvodne zamýšľanej lokalite Rázsochy alebo v Ružinove, kam projekt presunula ministerka Dolinková. Podľa Šaška sa plánujú pozitívne zmeny aj v súvislosti s nemocnicou v Košiciach a vo veci plánovaného detského onkologického ústavu. Minister tvrdí, že sa inšpiroval podobným zariadením v Holandsku, ktoré nedávno navštívil. Ďalšie financie budú na rekonštrukciu zdravotníckych zariadení smerovať na základe zmien v alokácii financií z plánu obnovy. Šaško si myslí, že ešte sa podarí usporiť ďalšie prostriedky, ktoré budú následne určené na starostlivosť o pacienta a zlepšenie podmienok zdravotníkov.

Finančné úspory

Minister Šaško a generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových informovali aj o stabilizácii hospodárenia štátnej poisťovne, ktorá minulý rok skončila v zisku. „Boli prijaté manažérske opatrenia, vďaka ktorým sa prvýkrát bez dodatočného dofinancovania zo štátneho rozpočtu podarilo dosiahnuť pozitívny hospodársky výsledok,“ povedal Šaško.

Jurových o hospodárení poisťovne povedal, že prvá etapa roka viedla k veľkej strate, ale v druhej konsolidačnej etape sa podarilo stav napraviť. „Som hrdý na spoluprácu kolegov, vďaka ktorej sme dosiahli pozitívny výsledok. Najvýznamnejšie opatrenia boli v oblasti liekov, vykazovania, nákupu zdravotnej starostlivosti a prevádzky. Tiež sme dosiahli lepšie výnosy, ako sme pôvodne očakávali,“ povedal Jurových. Prijaté opatrenia na zlepšenie hospodárenia podľa neho nemali dosah na poistencov. Matúš Jurových je dočasne povereným riaditeľom a predsedom predstavenstva VšZP od novembra 2024. Šaško informoval, že už bolo vyhlásené transparentné výberové konanie na obsadenie tejto funkcie.

Mohlo by vás zaujímať

Taktiež hovoril o úsporách v rezorte. Spomenul napríklad znižovanie nákladov na zamestnávanie ľudí na dohodu. „Na ministerstve bolo po príchode Hlasu 860 dohodárov a teraz je tam len 160. Každý má svoje úlohy a reálne odpočítateľné výsledky. Zníženie ich počtu je aj zásluha mojej predchodkyne,“ zhrnul Šaško. Taktiež tvrdí, že profesionálne zlyhania v rezorte sú bezodkladne riešené a všetci zdravotnícki manažéri musia niesť zodpovednosť. „Ukazujú to aj personálne zmeny urobené vo Fakultnej nemocnici Trenčín a odvolanie šéfa Národnej transplantačnej organizácie,“ uviedol.

Pripustil že Slovensku stále hrozí pokuta z Európskej komisie kvôli finančnej situácii nemocníc, ktoré načas neplatia faktúry. „No rokoval som s európskym komisárom pre zdravie a som presvedčený, že nateraz je táto hrozba odvrátená. V nemocniciach máme pripravené výkonnostné zmluvy s jasnými kritériami,“ tvrdí minister. Ešte počas vlády OĽaNO bol prijatý záväzok centralizovať nemocnice, pričom centrálne riadenie a centrálne nákupy môžu priniesť aj nemalé finančné úspory. „Bývalá vláda prijala záväzok, ale nebolo tam vykonané nič,“ povedal Šaško. Teraz má podľa neho ministerstvo už jasné plány a centralizácia je v prvej fáze.

Posilnenie prevencie aj pozície rodiča

Súčasné náklady na lieky na Slovensku dosahujú 1,7 milióna eur. V rámci liekovej politiky podľa Šaška došlo za dva roky k výraznému zvýšeniu dostupnosti nových inovatívnych liekov, treba však vytvoriť novú liekovú stratégiu z hľadiska efektívnosti využitia zdrojov aj dostupnosti pre pacienta. „Chceme rýchly a transparentný vstup nových liekov, ale za adekvátnych podmienok z hľadiska zdravotného stavu pacienta aj nákladov. Chceme pokryť všetky terapeutické oblasti, preto budeme odvážne komunikovať s farmaceutickými firmami, aby sme zabezpečili čo najlepšie podmienky pre našich pacientov,“ deklaroval minister.

V rámci posilňovania prevencie majú byť zavedené dva nové skríningy, konkrétne skríning rakoviny prostaty a rakoviny pľúc. Pilotný projekt prostatického skríningu sa bude realizovať už tento rok v Banskobystrickom kraji a pilotný projekt skríningu pľúc neskôr v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Minister tiež avizuje personálne posilnenie prevencie rizikového správania. „U dospelých som z hľadiska fajčenia, alkoholu a konzumácie cukru ochotný diskutovať o možnostiach znižovania rizika, u detí však musíme byť striktní,“ vyhlásil Šaško.

Po svojom nástupe do funkcie musel najväčšiu pozornosť venovať stabilizácii sektora aj v súvislosti s výpoveďami nemocničných lekárov, no hovorí, že v najbližšom čase sú okrem pripravovaných auditov a centralizácie riadenia v pláne aj workshop k liekovej politike a opatrenia v oblasti vzdelávania a personálnej stabilizácie, predovšetkým čo sa týka sestier a pôrodných asistentiek. Minister absolvoval viaceré rokovania s rôznymi aktérmi zdravotníctva a pripravuje aj ďalšie, napríklad s ambulantným sektorom alebo pacientskymi organizáciami.

Aktuálne v rámci projektu Rodič nie je návšteva minister oslovil vedenia nemocníc po celej krajine, aby v čo najväčšej miere umožnili prítomnosť rodičov detí alebo iných blízkych osôb pri hospitalizácii. „Rodič dáva dieťaťu oporu a istotu, pomáha mu zvládať bolesť a jeho prítomnosť pri hospitalizácii by nemala byť braná ako luxus ani láskavosť nemocnice. Nemocnice čelia priestorovým aj organizačným výzvam, ale verím, že spolu nájdeme riešenie najlepšie pre deti. Nemá to byť formálna zmena pravidiel, ale zmena prístupu, aby bolo dieťa v centre pozornosti. Prítomnosť blízkej osoby podporuje rýchlejšie uzdravenie,“ vyhlásil Šaško a doplnil, že v rámci tejto iniciatívy čaká  naďalšie návrhy od kolegov.

Stratené mesiace?

Čo sa týka hodnotenia prvých štyroch mesiacov ministra Šaška vo funkcii, poslanci strany SaS na svojej utorkovej tlačovej konferencii povedali, že išlo o štyri stratené mesiace, pripisujú to však najmä tomu, že minister musel „riešiť vzburu odborárov.“ Myslia si, že základ problému bol v tom, že konsolidáciu verejných financií vláda začala tým, že chcela šetriť na zdravotníctve. „Lekárom v nemocniciach sa podarilo, že napokon dostanú 10-percentné navýšenie, ambulancie však len 1-percentné. To môže vybuchnúť,“ tvrdí Tomáš Szalay (SaS).

V súvislosti s podmienkami odborárov poslankyňa Sasky Jana Bittó Cigániková hovorí, že parlament bol prinútený prijať personálne normatívy a iné podmienky, ktoré podľa nej nedávajú zmysel. Poslanci navyše poukazujú na to, že už na jeseň mal byť finalizovaný audit poplatkov, stále však nie sú  dostupné výsledky a už vôbec nie riešenia, ktoré by z nich vyplývali. Za tieto aj ďalšie problémy v zdravotníctve však podľa nich nemôže Kamil Šaško, ale predovšetkým premiér Robert Fico, ktorý „sa o zdravotníctvo vonkoncom nezaujíma.“