Obsahové náležitosti vnútorného poriadku týkajúce sa režimu ochranného liečenia sa budú dopĺňať. Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) pripravilo návrh vyhlášky, ktorý reaguje na zistenia Generálnej prokuratúry SR. Tá robila kontrolu činnosti dodržiavania zákonnosti vo všetkých ústavných zdravotníckych zariadeniach, ktoré vykonáva súdom nariadené ústavné ochranné liečenie a v jednom zariadení vykonávajúcom detenciu. Prokuratúra tvrdí, že pri kontrole zistila vážne systémové nedostatky.

Rezort zdravotníctva ide dopĺňať obsahové náležitosti vnútorného poriadku režimu hospitalizácie na psychiatrii pre dospelých a deti. Vyplýva to z návrhu novely vyhlášky o obsahových náležitostiach vnútorného poriadku v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti v odbornom zameraní psychiatria, ktorý bol predložený do pripomienkového konania.

Podľa ministerstva ide o iniciatívny materiál v rámci reformy starostlivosti o duševné zdravie, ale reaguje aj na zistenia generálnej prokuratúry, Komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzany Stavrovskej a Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT). Vyhláška by mala odstrániť zistené nedostatky.

„Cieľom návrhu vyhlášky je doplnenie obsahových náležitostí vnútorného poriadku o podrobnosti týkajúce sa režimu hospitalizácie pacienta s informovaným súhlasom, režimu hospitalizácie pacienta bez informovaného súhlasu (nedobrovoľnej hospitalizácie), režimu výkonu súdom nariadeného ochranného liečenia, režimu kontaktu pacienta s vonkajším okolím a doplnenie špecifických informácií súvisiacich s výkonom súdom nariadeného ochranného liečenia,“ uvádza ministerstvo v návrhu.

Na návrh reagovala aj generálna prokuratúra. „Generálna prokuratúra veľmi pozitívne hodnotí iniciatívu ministerstva zdravotníctva, ktoré aj predloženým návrhom vyhlášky reflektuje na zistenia vyplývajúce z poznatkov získaných previerkovou činnosťou prokuratúry v zdravotníckych zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti v odbornom zameraní psychiatria a v odbornom zameraní detská psychiatria, ako aj zo zhodnotenia generálnej prokuratúry o stave zákonnosti v zariadeniach vykonávajúcich ochranné liečenie a detenciu,“ píše v pripomienke k vyhláške prokuratúra.

Mohlo by vás zaujímať

Ak bude vyhláška prijatá, začne platiť od začiatku mája tohto roka.

Čo zistila prokuratúra a komisárka

Generálna prokuratúra v priebehu vlaňajška urobila neohlásené previerky dodržiavania zákonnosti vo všetkých 14 ústavných zdravotníckych zariadeniach vykonávajúcich súdom nariadené ochranné liečenie ústavnou formou a v jednom ústavnom zdravotníckom zariadení vykonávajúcom detenciu. V dvoch zariadeniach boli previerky vykonané súbežne s monitoringom komisárky pre osoby zo zdravotným postihnutím. Výsledkom previerok bolo komplexné zhodnotenie stavu.

„Napriek tomu, že štát na základe záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva prevzal na seba povinnosť riadneho výkonu ochranného liečenia, absentuje doposiaľ ucelená právna úprava regulácie jeho výkonu. Zistený stav vykazuje množstvo systémových nedostatkov vedúcich nielen k ohrozovaniu bezpečnosti umiestnených odsúdených, ale aj k priamemu ohrozeniu bezpečnosti, života a zdravia dobrovoľne liečiacich sa pacientov. Zistené poznatky taktiež preukazujú, že dochádza aj k neodôvodneným prieťahom v súdnych konaniach a obmedzovaniu osobnej slobody, k nezákonným zásahom do základných ľudských práv a slobôd a k diskriminácii umiestnených osôb,“ uviedla prokuratúra vo svojej správe ešte v januári tohto roka.

Prokuratúra tvrdí, že je nevyhnutné vykonať zmenu komplexného systémového nastavenia právnej úpravy výkonu ochranného liečenia a detencie a tiež prehodnotenie lôžkovej kapacity, personálneho stavu, materiálno-technického vybavenia a zabezpečenia vnútornej, ako aj vonkajšej bezpečnosti zariadení určených na výkon ochranného ústavného liečenia a detencie.

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím zase na základe vykonaných návštev ústavných zdravotníckych zariadení konštatovala, že dochádza k častému porušovaniu práv pacienta práve na kontakt s vonkajším okolím. Ide o vychádzky, návštevy, telefonický kontakt či stretnutia s advokátom.

Čo chce meniť ministerstvo zdravotníctva

Vo vyhláške by sa mali doplniť dva paragrafy. Na žiadosť prokuratúry by mali byť zapracované informácie o špecifikách a rozdieloch medzi režimom dobrovoľného liečenia a súdom nariadeného ochranného liečenia. „Účelom je, aby vnútorný poriadok obsahoval informácie v členení podľa okolností, za akých sa pacient do ústavného zdravotníckeho zariadenia dostal, a teda podľa toho, či bol hospitalizovaný na základe informovaného súhlasu – dobrovoľne, či bol hospitalizovaný bez informovaného súhlasu – nedobrovoľne, alebo bol hospitalizovaný na základe rozhodnutia súdu o nariadení výkonu ochranného – vzťahuje sa na neho špeciálny režim, v prípade, ak sa v zdravotníckom zariadení súdom nariadené ochranné liečenie vykonáva,“ vysvetľuje jednu zo zmien rezort.

Ďalšie doplnenie má riešiť nedostatky, na ktoré upozornila komisárka. „V rámci kontaktu pacienta s vonkajším svetom je za účelom jasného stanovenia jednotných pravidiel používania mobilných telefónov, ako pre pacientov, tak aj pre personál na príslušnom oddelení, potrebné vo vnútornom poriadku jasne uviesť informácie o zásadách používania mobilných telefónov na jednotlivých psychiatrických oddeleniach s usmernením denného prístupu k mobilnému telefónu, pokiaľ neexistujú závažné bezpečnostné kontraindikácie alebo, ak neexistuje zákonný a odôvodnený príkaz lekára založený na individuálnom posúdení rizika alebo súdne rozhodnutie, ktoré by bolo opačné, resp. by používanie mobilného telefónu pacientovi neumožňovalo,“ vysvetľuje rezort v návrhu.

Odstrániť by sa mali aj ďalšie nedostatky, na ktoré upozornila prokuratúra. V prípade výkonu súdom nariadeného ochranného liečenia by tak mal vnútorný poriadok zariadenia po novom obsahovať aj informácie o nástupe na výkon a jednotlivých druhov liečenia, o predpokladanej dĺžke trvania liečenia, o spôsobe jeho výkonu a možnostiach prehodnotenia zmeny. Ďalej by mal obsahovať možnosti a podmienky udelenia terapeutickej priepustky, postup pri prepustení z výkonu ochranného liečenia či pri nedodržiavaní liečebného režimu, ale aj informácie o marení výkonu ochranného liečenia s poukazom na možné trestnoprávne dôsledky.

Generálna prokuratúra v zásadnej pripomienke k návrhu vyhlášky ešte upozornila, že rezort musí doplniť ešte jednu skupinu hospitalizovaných ľudí. Ide o takých, ktorí sú hospitalizovaní na základe predbežného príkazu súdu. „Vnútorný poriadok zdravotníckeho zariadenia musí upravovať podrobnosti vo vzťahu ku všetkým možnostiam hospitalizácie osoby, to znamená aj k hospitalizácii osoby na základe predbežného príkazu súdu na umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia,“ uvádza prokuratúra v pripomienke.