Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) ide pomocou návrhu zákona riešiť akútny nedostatok psychológov. Prijatie zákona je jedným z míľnikov plánu obnovy, z ktorého sa na zmeny budú čerpať aj peniaze. Medzi dôvody nedostatku odborníkov podľa rezortu patria systémové bariéry, doterajšia neúplná a vzájomne nepreviazaná legislatívna úprava, nedostatočná podpora vzniku nových pracovných miest či neadekvátne finančné ohodnotenie. Psychológovia rezortu odkazujú, že návrh má viacero nedostatkov. Navrhujú preto niekoľko bodov, ktoré by mala legislatíva obsahovať. V pripomienkach sa objavili aj ďalšie zásadné výhrady.

Rezort zdravotníctva do pripomienkového konania predložil návrh zákona o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti. Reaguje tak na akútny nedostatok odborníkov vykonávajúcich psychologickú a psychoterapeutickú činnosť od úrovne prevencie, cez liečbu duševných porúch až po následnú starostlivosť.

Prijatie zákona je aj jedným zo záväzkov programového vyhlásenia vlády. Zároveň ide o súčasť reformy starostlivosti o duševné zdravie, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo v rámci plánu obnovy. Naplniť by sa mal aj cieľ zvýšenia dostupnosti kvalitnej psychologickej starostlivosti z národného programu duševného zdravia a akčného plánu, ktorý naň nadväzuje.

Rezort si od prijatia novej legislatívy sľubuje zvýšenie odbornosti a dostupnosti v rámci starostlivosti o duševné zdravie. Okrem toho sa má zvýšiť počet psychológov. Slovenská komora psychológov (SKP) by tiež mala zastrešovať psychológov a psychoterapeutov naprieč všetkými rezortmi.

SKP a Slovenský inštitút pre vzdelávanie v psychoterapii (SIVP) však už pri príprave hromadnej pripomienky k návrhu avizovali, že nový návrh zákona neprináša očakávané zlepšenie a nezvyšuje dostupnosť psychologickej a psychoterapeutickej starostlivosti o duševné zdravie ani nevedie k vyššej bezpečnosti pre klienta. Rezortu psychológovia vyčítajú aj nedostatočné riešenie podmienok pre výkon činnosti Slovenskej komory psychológov, najmä pokiaľ ide o finančné zabezpečenie jej aktivít.

Mohlo by vás zaujímať

Čo rieši návrh zákona?

Rezort chce prostredníctvom mechanizmov a komory s nadrezortnou pôsobnosťou zabrániť tomu, aby niekto vykonával psychologickú činnosť neoprávnene a neodborne. Okrem toho sa má lepšie definovať a doplniť regulácia a kontrola psychológov a ich činnosti podľa jednotných štandardov vo všetkých rezortoch. Po novom sa má tiež umožniť výkon psychoterapeutickej činnosti aj mimo rezortu zdravotníctva.

SKP by mala po novom mať nadrezortnú pôsobnosť, teda združovať psychológov a psychoterapeutov naprieč rezortmi. „Má posilniť chýbajúcu medzirezortnú spoluprácu a optimálnu reguláciu odborných činností vrátane odbornej prípravy. Ďalším cieľom je zvýšiť odbornosť a zabezpečiť reguláciu vo vzdelávaní a disciplinárny dohľad bez ohľadu na rezort, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú,“ vysvetľuje ministerstvo zdravotníctva v návrhu zákona.

Vzniknúť by mal register psychológov a psychodiagnostických metód. Na jeho vznik by malo putovať 500-tisíc eur z plánu obnovy. Spravovať ho bude SKP, pričom komora na jeho prevádzku má ročne vynaložiť 197 762 eur z vlastného rozpočtu. Každý, kto vykonáva psychologickú a psychoterapeutickú činnosť, sa bude musieť povinne registrovať. To by malo podľa návrhu zabezpečiť presnú evidenciu, prehľad v zastúpení v jednotlivých rezortoch a plánovanie politík na ďalšie zvyšovanie dostupnosti služieb v oblasti duševného zdravia. Register by mal byť verejne dostupný.

Psychológovia žiadajú úpravy

SKP a SIVP v rámci hromadnej pripomienky žiadajú viaceré úpravy. Podľa nich by malo byť napríklad otvorené vzdelávanie aj pre profesie typu sociálny pracovník, špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg a fyzioterapeut. Žiadajú aj uznanie dokončeného či rozbehnutého ekvivalentného odborného vzdelania v psychoterapii aj absolventom mimo zdravotníctva. Patria tam profesie ako psychológ, liečebný pedagóg, logopéd, sociálny pracovník, špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg či fyzioterapeut.

Medzi ďalšie požiadavky patrí možnosť vykonávať psychoterapeutickú činnosť aj v iných rezortoch než v zdravotníctve či umožnenie získania psychologických špecializácií i pre psychológov pracujúcich mimo zdravotníctva. Okrem toho žiadajú, aby nový zákon vyriešil otázky získania tzv. „starootcovských licencií“ pre odborníkov dlhodobo pôsobiacich v praxi či zamedzenie regulácie supervízie nad rámec už platných podmienok tak, aby zákon nezaviedol ďalšiu nadbytočnú reguláciu.

V neposlednom rade psychológovia žiadajú, aby ministerstvo vyriešilo ekonomickú udržateľnosť a financovanie Slovenskej komory psychológov. Rezort aj v návrhu počíta s tým, že komora bude napríklad nový register financovať zo svojho rozpočtu bez nárokov na verejné zdroje.

Nejasné financovanie a znenie návrhu

Pri návrhu sa objavili aj ďalšie pripomienky. Ministerstvo financií žiada doplniť spôsob výpočtu celkovej investície. „Z predloženého materiálu nie je jasné, čo suma 500-tisíc eur zahŕňa, či sú v nej už zahrnuté aj výdavky na prevádzku registra v roku 2025,“ uvádza rezort financií v pripomienke. Okrem toho sa ministerstvu nepozdáva ani cena za prevádzku registra. „Prevádzka informačných systémov tohto typu sa v bežnej praxi pohybuje vo výške od päť do desať percent obstarávacej ceny investície. Uvedená suma 197 762 eur predstavuje 40 percent obstarávacej ceny, čo túto hranicu výrazne prevyšuje,“ tvrdí rezort financií.

Napriek tomu, že rezort zdravotníctva chce, aby bola činnosť nadrezortná, Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky je iného názoru. Odborári navrhujú, aby sa zákon nevzťahoval na zamestnancov škôl, pretože podľa nich podmienky výkonu pracovnej činnosti ich zamestnancov upravujú osobitné predpisy. Samotný rezort školstva zase žiada presnejšie upraviť vzťah povolaní psychológ, psychoterapeut a supervízor k už existujúcemu povolaniu zdravotnícky psychológ a ku kategórií odborného zamestnanca psychológ a školský psychológ, či ku kariérnej pozícií pedagogického zamestnanca a odborných zamestnancov v pozícii supervízor.

V niekoľkých zásadných pripomienkach je rezortu zdravotníctva vyčítané, že návrh je nejasný alebo dokonca nenapĺňa cieľ, ktorý si rezort stanovil. Ministerstvo vnútra napríklad žiada vyslovene uviesť, či sa naňho vzťahuje návrh zákona ako poskytovateľa psychologickej činnosti vrátane psychológov pôsobiacich v rezorte vnútra. Rezort práce zase uvádza, že ak sa má zákon vzťahovať aj na výkon psychologickej a psychoterapeutickej činnosti aj mimo rezortu zdravotníctva, je nevyhnutné prepojenie príslušných právnych predpisov s návrhom zákona.

Systémové bariéry a regulácia

Psychológovia pripomínajú, že súčasná legislatíva dlhodobo redukuje činnosť psychoterapeuta, ako aj výkon činnosti psychológa pracujúceho s licenciou Slovenskej komory psychológov len do oblasti zdravotnej starostlivosti, kvôli čomu je sťažený prístup takmer polovice populácie k odbornej starostlivosti. „Redukovanie výkonu týchto profesií len na oblasť zdravotníctva má okrem dopadu na zdravie obyvateľstva tiež výrazný finančný dopad pre zamestnávateľov, štát, rovnako i na kvalitu fungovania celej spoločnosti,“ tvrdí SKP a SIVP.

Na Slovensku v rezorte zdravotníctva pracuje 25 percent psychológov, zvyšných 75 percent pôsobí mimo neho, pričom väčšina v rezorte školstva. „Zvýšenou koordináciou a intenzívnejšou spoluprácou by sa novou právnou úpravou mohla docieliť adresná a včasná pomoc v oblasti starostlivosti o duševné zdravie najmä u detí a mládeže,“ sľubuje si od zmien ministerstvo zdravotníctva.

Aj SKP a SIVP hovoria, že dostupnosť psychoterapeutických a psychologických služieb je personálne obmedzená a neumožňuje uspokojiť potrebu ani tam, kde už je duševná porucha rozvinutá. „Najmä pri psychoterapii je v iných rezortoch ako zdravotníctvo množstvo vzdelaných odborníkov, ktorí majú dosiahnutú plnohodnotnú odbornú spôsobilosť a kvalifikáciu poskytovať psychoterapiu v oblasti vážnych problémov, ako aj v oblasti duševných ochorení,“ tvrdia. Ako však dodávajú, pri poradenskej a pracovno-organizačnej psychológii neexistuje pre vzdelaných a skúsených psychológov pôsobiacich mimo zdravotníctva možnosť zaradiť sa do špecializačného vzdelávania, ktoré je podmienkou pre získanie licencie.