Aby bolo možné zdravotníctvo v budúcnosti udržateľne financovať, budú potrebné rôzne reformy, nielen zmena štruktúry odvodov. Skonštatovali to zástupcovia zdravotnej poisťovne Dôvera. O probléme zdravotných odvodov v kontexte demografickej krízy hovoril v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia generálny riaditeľ poisťovne Union Michal Špaňár. Konštatoval, že kvôli starnutiu populácie a úbytku pracujúcich, ktorí platia zdravotné odvody, sa bude musieť zmeniť ich štruktúra. K téme sme preto oslovili aj ďalšie zdravotné poisťovne.
Verejné zdravotné poistenie má aktuálne dva hlavné zdroje príjmov, pripomenuli z komunikačného odboru Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Prvým sú zdravotné odvody od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, teda zamestnávateľov, zamestnancov, živnostníkov a samoplatiteľov. Druhým zdrojom sú platby štátu za jeho poistencov, teda deti, dôchodcov, nezamestnaných a ďalších. Odborníci dlhodobo poukazujú na to, že práve platby za poistencov štátu sú príliš nízke.
Podľa VšZP je však plne na rozhodnutí štátu, ako premietne demografické prognózy do zdravotného systému. „Rovnako je na jeho rozhodnutí, aký rozsah zdravotnej starostlivosti sa hradí, respektíve sa bude hradiť z verejného zdravotného poistenia a aké zdroje na to použije,“ tvrdí poisťovňa. Ministerstvo zdravotníctva sa k téme nevyjadrilo.
Zástupcovia súkromných poisťovní poukazujú na to, že financovanie zdravotníctva bude jednoznačne musieť reagovať na demografické zmeny. Michal Špaňár z Unionu v podcaste Perspektívy zdravia povedal, že v praxi budú musieť ľudia pracovať aj vo vyššom veku. Zmeniť sa podľa neho musí aj systém zdravotných odvodov pri samostatne zárobkovo činných osobách, ktoré prispievajú extrémne málo. S tým súhlasia aj predstavitelia zdravotnej poisťovne Dôvera. „Odvodové zaťaženie je nerovnomerné a za jedného živnostníka je príjem do zdravotníctva polovičný v porovnaní so zamestnancom. Pokiaľ ide o zamestnancov a zamestnávateľov, myslíme si, že odvodové zaťaženie je už dnes dosť vysoké a nie je možné ho ešte zvyšovať,“ uviedol hovorca poisťovne Matej Štepiansky.
Zdôraznil však, že problém je v stagnácii Slovenska ako celku. „Pokiaľ neprídu reformy – nielen v zdravotníctve – a ekonomický rast, neprestaneme zaostávať za vyspelými krajinami. Musíme si uvedomiť, že na Slovensku je priemerná mzda taká, aká je (1484 eur v treťom štvrťroku 2024 podľa Štatistického úradu SR), a že odvody tu nikdy nebudú v takej výške, v akej sú v Rakúsku či v Nemecku, lebo majú vyššie platy,“ pripomenul Štepiansky.
Mohlo by vás zaujímať
Michal Špaňár verí, že postupne sa bude meniť aj pracovný trh a napríklad starší ľudia budú dlhšie aktívni. Matej Štepiansky pripomenul, že zdravotníctvu by pomohli transparentné súkromné zdroje, ktorým sa podľa neho na Slovensku veľmi bránime. Oficiálne je zdravotníctvo bezplatné pre všetkých, no v poplatkoch je obrovských chaos a netransparentnosť. „Niekto ich vyberá, niekto zasa nevyberá, nikde nie je nastolená žiadna sociálna ochrana pre ľudí, ktorých by enormne zaťažovali. Transparentné a regulované poplatky by zdravotníctvu rozhodne pomohli,“ uzavrel hovorca poisťovne Dôvera.
