Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok odobrili návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve. Legislatívu, ktorá je súčasťou dohody s lekárskymi odborármi rovno posunuli do druhého čítania.

Správa bola aktualizovaná v utorok 4. februára večer.

K podpore série zákonov, ktoré vzišli z požiadaviek lekárov počas ich výpovednej akcie na konci minulého roka, a ktoré sú zároveň založené na Memorande medzi vládou a lekármi z roku 2022, poslancov vyzval aj predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.

Vláda deklaruje, že rokovaním v skrátenom legislatívnom konaní chce odvrátiť kolaps zdravotníctva. V dôvodovej správe k samotnému návrhu zákona vláda uvádza, že ak sa nerealizujú nevyhnutné opatrenia v zdravotníctve, ktoré povedú k naplneniu deklarovaných spoločných cieľov a záujmov vlády a LOZ a nedôjde k naplneniu požiadaviek LOZ, hrozí nebezpečenstvo nedostupnosti poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti. Totiž, ak by tieto zákony neboli schválené, vyše tritisíc nemocničných lekárov môže od 1. marca odísť z nemocníc, čo by podľa odborárov viedlo ku kolapsu zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

Kritika spôsobu rokovania

Poslanec Zdenko Svoboda (Hlas-SD) na schôdzi zdravotníckeho výboru pred začiatkom parlamentnej schôdze vyzval aj opozíciu, aby podporila návrh zákona a tým zabezpečila požadované vhodné pracovné podmienky pre lekárov a starostlivosť o pacientov. Návrh zákona minulý týždeň schválila vláda. Zmeny sa majú týkať valorizácie platov lekárov, zavedenia personálnych normatívov v nemocniciach či skrátenia pracovného času zamestnancov nemocníc. Upraviť by sa mali aj povinnosti zdravotných poisťovní či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Nová legislatíva má priniesť vypustenie trestného sankcionovania lekárov pri porušovaní povinností vyplývajúcich zo zákona v čase mimoriadnej situácie. Kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti by po novom už nebola zahrnutá medzi mimoriadne udalosti. Čo sa týka valorizácie miezd, platiť by mal ich nárast o 9,66 percenta na rok 2025 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov s účinnosťou od 1. marca 2025 a nárast miezd 6,44 percenta na rok 2026 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov. Táto zdravotnícka legislatíva vychádza zo zmluvy o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve, ktorú v decembri 2024 v mene vlády podpísal minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) s LOZ.

Mohlo by vás zaujímať

Podľa opozičného poslanca Tomáša Szalaya (SaS) parlament rieši odborárov namiesto skutočných problémov zdravotníckeho sektora. On a jeho kolegovia z opozície kritizovali skrátené legislatívne konanie, spôsob rokovania o zákone aj zákon samotný. Šéf poslaneckého klubu Progresívne Slovensko (PS) Martin Dubéci pripomenul, že v utorok sa mala začať riadna schôdza parlamentu, nie mimoriadna. Upozornil na to, že posledná riadna schôdza sa skončila 16. decembra a ďalšia riadna sa má začať až 25. marca. „To znamená že zhruba tri a pol mesiaca bude legislatívny tok a prijímanie zákonov v tejto krajine stáť,“ podotkol. Hovoril o paralýze štátu a rozpade koalície.

Podľa Mareka Krajčího (Slovensko) vláda chce odvrátiť kolaps zdravotníctva, ale s opozičnými poslancami z hnutia Slovensko pritom o podpore zákona nerokovala. „Koalícii sme v tejto veci konštruktívne ponúkali riešenia od októbra minulého roka a oni si tvrdošijne presadzovali svoje bez diskusie s odborármi, porušili sociálny zmier a vyvolali celú túto zdravotnícku krízu,“ povedal Krajčí na utorkovom brífingu. Teraz vláda podľa neho situáciu opravuje cez prílepky.

Koľko to bude stáť? Nikto nevie

„Celé sa to malo komunikovať ináč. Teraz zákon kvôli ultimátu lekárov musíme schváliť narýchlo a zasa sa spoločnosť bude polarizovať,“ kritizuje František Majerský (KDH). Na schôdzi zdravotníckeho výboru Tomáš Szalay podotkol, že za tri týždne čítal tri čísla dosahov na verejné financie, ktoré si zákon vyžiada. Niektoré uvádzajú stovky miliónov, iné desiatky miliónov a objavila sa aj informácia, že to nebude mať vplyv na stav verejných financií, pretože zdravotníctvo ušetrí na iných veciach. „Považujem za veľmi nezodpovedné, že niečo schvaľujeme v skrátenom konaní, keď nevieme, koľko to bude stáť,“ povedal Szalay. Tieto výdavky navyše podľa neho vyvolajú vplyv na  ďalšie subjekty na trhu. „Ako prvé sa v apríli ozvú ambulantní lekári, že nepodpíšu zmluvy s poisťovňami, kým im tiež nebude navýšená platba. Vyžiada si to dodatočné desiatky až stovky miliónov a predpokladám, že s tým sa v rozpočte ani programovej vyhláške nepočíta,“ poznamenal Szalay. Podľa Krajčího je smiešne tvrdiť, že dodatočné zdroje sa nájdu vo verejnom zdravotnom poistení, pretože tie sa len zoberú pacientom.

Predseda výboru Vladimír Baláž (Smer-SSD) priznal, že s veľa vecami súhlasí. „Tiež nie som nadšený zo skráteného legislatívneho konania a dlhodobo vravím, že konsolidácia sa nemala dotknúť zdravotníctva. Ale odborárom hovorím, zneužili ste situáciu a dotlačili ste sektor do takých vecí, ktoré nás budú všetkých mrzieť,“ vyhlásil.

Počas prvého čítania na schôdzi NR NR v utorok poobede Oskar Dvořák (PS) hovoril o premárnenom roku v zdravotníctve: „Bývala ministerka Zuzana Dolinková (Hlas-SD) neprišla s nejakými väčšími reformami a toto si vynútili odborári, lebo už sú zúfalí.“ PS podľa neho jednoznačne podporuje návrat platov lekárov na pôvodne dohodnutú úroveň aj niektoré ďalšie zmeny, ale nesúhlasí s ďalšími podmienkami odborárov, napríklad zákonným definovaním personálnych normatívov v nemocniciach. Súhlasí s ním aj poslanec Szalay: „Doteraz to bolo v podzákonných normách, aby sa to dalo flexibilne meniť. Mnohé nemocnice, ak nie všetky, ten normatív nespĺňajú. Otázka je, či nie je problém len v rigidnom predpise a naozaj normatív garantuje poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti.“ Napríklad menšie nemocnice flexibilnými opatreniami vo výsledku dokážu poskytovať starostlivosť aj s menším počtom zamestnancov, čomu pomáha napríklad aj robotizácia. Ak by sa tieto nemocnice zavreli, zhorší sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti v regiónoch.

Parlament sa v utorok zišiel na mimoriadnej schôdzi, na ktorej má okrem zdravotníckej legislatívy schvaľovať aj stavebný zákon. Pri prvom pokuse o otvorenie schôdze sa prezentovalo len 75 poslancov zo 76 potrebných na začatie rokovania. Začiatok schôdze preto museli odložiť o polhodinu.

Krajčí ešte pred jej začiatkom povedal, že hnutie Slovensko nepodporí otvorenie schôdze, ak vláda nepodporí skrátenie volebného obdobia, teda predčasné voľby v júni. Aj poslanci PS sa pri otvorení schôdze neprezentovali, no uviedli, že prípadné prijímanie zdravotníckej legislatívy nebudú blokovať. Pri hlasovaní sa zdržali. Poslanec Dvořák to odôvodnil tým, že k návrhu majú výhrady, a to k procesu aj obsahu. Upozornil okrem iného na to, že navrhovaným zmenám nepredchádzala širšia diskusia.