Ministerstvo zdravotníctva sa usiluje navýšiť množstvo zdravotníckeho personálu a stabilizovať personálne kapacity v sektore. Zaviazalo sa k tomu aj v programovom vyhlásení vlády, ale je to beh na dlhé trate. Chýbajú predovšetkým zdravotné sestry. Problémom nie sú len nízke mzdy, ale aj nevyhovujúce pracovné podmienky a chýbajúce uznanie.

Téme sa  Zdravotnícky denník venoval aj v podcaste Perspektívy zdravia. V ňom analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský a generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Union Michal Špaňár konštatovali, že v najbližších rokoch začne kriticky ubúdať zdravotných sestier. Tie majú podľa Vlachynského už dnes vysoký priemerný vek a mladé sestry zo škôl prichádzajú relatívne pomaly.

Ako prilákať zdravotníkov?

Informovali sme o štatistike pracovných síl v zdravotníctve, ktorú vydalo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) za rok 2023. NCZI konštatuje, že na konci predminulého roka pracovalo v slovenskom zdravotníctve spolu 20 753 lekárov a 31 174 sestier. Od roku 2009, keď začalo sledovanie, počet lekárov takmer každoročne stúpa a odvtedy pribudlo 2 955 lekárov, čo je nárast o takmer 17 percent. Počet sestier však za 15 rokov klesol a v evidencii je o 1 534 sestier menej. Môže to byť čiastočne kompenzované nárastom v povolaní praktická sestra – asistent, keďže od roku 2009 ich počet stúpol 5,2-násobne a ku koncu roka 2023 bolo v zdravotníckych službách evidovaných 5 672 praktických sestier – asistentov. Problém je najmä v tom, že zdravotnícky personál starne a jeho prevažnú časť tvoria zamestnanci v strednom a vyššom veku.

V zdravotníctve bude ubúdať aj počet lekárov, avšak ich nedostatok nebude taký markantný ako u sestier. Podľa analytika Vlachynského môže štát urobiť kvantitatívne zmeny, aby študovalo viac zdravotných sestier či lekárov. Môžeme tiež lákať zdravotníkov z iných krajín, ale sú to limitované možnosti. „Musíme sa pozrieť aj na to, aby systém fungoval iným spôsobom. Využívať viac technológie či meniť kompetencie, aby vysoko kvalifikovaná pracovná sila robila čo najviac vysoko kvalifikovanej práce. Lekári v ambulanciách veľkú časť pracovného času venujú administratíve a podobne. Stále je nejaký priestor výrazne zefektívniť fungovanie zdravotníctva tak, aby sme šetrili pracovnú silu,“ vysvetľuje.

Na jeseň 2023 ministerstvo školstva predložilo do Programového vyhlásenia vlády záväzok, že chce vytvoriť istý mechanizmus, akým by si mohol štát „objednávať“ u vysokých škôl na vybraných fakultách isté typy a počty študentov, ktoré na Slovensku chýbajú. V zdravotníctve ide predovšetkým o sestry, pôrodné asistentky, lekárov ale aj o iné povolania. V novembri 2023 na Slovensku podľa hrubých prepočtov ministerstva zdravotníctva chýbalo okolo dvetisíc lekárov a minimálne štyritisíc sestier. V programovom vyhlásení vláda okrem iného sľúbila, že bude dbať na prípravu inovácií vo vzdelávaní a zvýšenie nedostatočných kapacít na zdravotníckych školách či univerzitách. „Nastavíme adekvátne podmienky financovania vzdelávania medikov tak, aby lekárske fakulty boli motivované prijímať viac slovenských študentov a zároveň zatraktívnime rezidentské štúdium pre mladých lekárov a sestry,“ uvádza programové vyhlásenie.

Ministerstvo nespresnilo, čo sa v oblasti „objednávania“ absolventov dialo ďalej a ako záväzky pokračujú, ale pre Zdravotnícky denník uviedlo, že vláda pracuje na vytvorení takých pracovných podmienok, ktoré budú pre absolventov medicíny atraktívne: „Legislatívne sme zjednodušili zaraďovanie zdravotníckych pracovníkov do špecializačného štúdia, vrátane rezidentského programu. Navýšili sme počty študentov medicíny, v akademickom roku 2024/2025 lekárske fakulty prijali o 158 slovenských študentov viac.“ Toto opatrenie sa však prejaví v systéme až o niekoľko rokov. „Efekt všetkých zavedených opatrení sa totiž bude prejavovať postupne a stabilizácia personálnych kapacít je behom na dlhé trate,“ tvrdí rezort zdravotníctva. Čo sa týka zatraktívnenia pozícií sestier a pôrodných asistentiek, rezort uviedol, že rozširoval ich kompetencie v polovici roka 2024 na základe požiadaviek Európskej komisie v súvislosti so zosúladením legislatívy Európskej únie a Slovenskej republiky, ako aj na základe odborných požiadaviek terénu.

Mohlo by vás zaujímať

Snahy nemocníc

V roku 2024 sme v Zdravotníckom denníku robili anketu medzi vysokoškolskými fakultami, ktoré vzdelávajú sestry. Okrem problémov v systéme vzdelávania poukazovali aj na problémy spomínané v prieskumoch, kvôli ktorým sestry neskôr odchádzajú z profesie. Sú to napríklad zlé medziľudské vzťahy na pracoviskách, vykonávanie práce, ktoré nezodpovedá ich vzdelaniu, veľká pracovná a psychická záťaž či nedostatočné uznanie. Preto nás zaujíma, aký je personálny stav najmä vo veľkých štátnych nemocniciach a ako sa v nich snažia zlepšovať pracovné prostredie a atmosféru pre zdravotníkov.

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici aktuálne pracuje 773 sestier a 43 pôrodných asistentiek. „Hoci sa nemocnici zatiaľ darí zabezpečiť prevádzku jednotlivých oddelení, k ideálnemu stavu jej chýba približne 70 sestier a 10  pôrodných asistentiek,“ povedala hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje. Ohľadom riešenia tejto situácie poukazuje práve na priestor v presúvaní kompetencií medzi jednotlivými zdravotníkmi. „Mohli by sme sa inšpirovať aj zahraničím, kde vidíme dobrú prax v rozšírení kategórií zdravotníckych pracovníkov,“ hovorí. Rooseveltova nemocnica sa podľa nej aktívne usiluje zviditeľniť ako zamestnávateľ rôznymi marketingovými aktivitami a personálnu otázku rieši aj náborovými príspevkami. „Pre zamestnancov ponúkame benefity ako týždeň dovolenky navyše, zamestnanie na dobu neurčitú už po jednom roku, Multisport kartu a pre mladú generáciu je iste zaujímavým benefitom, že prevádzkujeme vlastnú materskú školu. Pre zníženie stresu zo záťažových situácii organizujeme školenia komunikačných zručností či kurzy asertívnej komunikácie a sebaobrany,“ vymenovala hovorkyňa.

Podobne sa snažia situáciu stabilizovať aj v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB), kde podľa hovorkyne Evy Kliskej posilnili náborovú kampaň a pre sestry navyše ponúkajú náborový príspevok. Tiež ďalšie finančné a nefinančné benefity, možnosť vzdelávania na vysoko špecializovaných pracoviskách koncových nemocníc a po získaní praxe možnosť kariérneho postupu. „Ďalšou aktivitu, ktorú v tejto oblasti plánujeme v najbližších mesiacoch, je nábor študentov na stredných a vysokých školách,“ uviedla hovorkyňa. Vysvetlila, že snahou vedenia UNB je v prvom rade zabezpečiť kvalitnú a plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť pacientom. „Nedostatok sestier je problémom nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách Európy a postupnými krokmi v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva sa ho snažíme riešiť,“ povedala Kliská.

Hovorkyňa Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) Dana Kamenická na otázku, koľko sestier a na akých klinikách im momentálne chýba, povedala, že v súčasnosti aktívne hľadajú sestry na Detskú kliniku, Neonatologickú kliniku intenzívnej medicíny, Kliniku detskej hematológie a onkológie a Oddelenie urgentného príjmu. Chceli by prijať zhruba 30 sestier. Zo strany štátu by uvítali napríklad aktualizáciu Výnosu ministerstva zdravotníctva o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie podľa typu nemocnice v súlade s optimalizáciou siete nemocníc. NÚDCH sa snaží zlepšovať pracovné prostredie pre zdravotníkov, vrátane budovania vzťahov s kolegami, s pacientmi a ich rodičmi aj tým, že pripravuje veľa vzdelávacích aktivít formou prednášok a zážitkových skupín.

„Tematicky sa snažíme pokryť najpálčivejšie témy, s ktorými sa stretávajú v každodennej praxi, napríklad prednáškami o tom, ako sa postarať o svoje hranice rešpektujúcim spôsobom voči pacientom, sprievodcom, kolegom. Školíme ich v komunikácii v náročných situáciách pomocou asertívnych techník, ako zvládať psychickú záťaž, ako komunikovať so špecifickým komunikačným partnerom a mnohé iné,“ hovorí Kamenická. Zdravotné sestry sa snažia stabilizovať tým, že im poskytujú príspevok na ubytovanie, motivačný príplatok, skrátený pracovný čas, dovolenku navyše, príspevky v zmysle kolektívnej zmluvy, podporu ďalšieho vzdelávania, kartu Multisport, zvýhodnené ceny na kultúrne podujatia a iné benefity. NÚDCH v rôznych zdravotníckych profesiách zamestnáva asi 20 zahraničných pracovníkov, ktorí študovali na Slovensku alebo majú uznané vzdelanie na Slovensku.

Pomôžu ambulanciám administratívni pracovníci?

Podľa ministerstva zdravotníctva je motiváciou, ako udržať sestry v systéme a prilákať nové pracovné sily, najmä zlepšenie pracovného prostredia, skvalitnenie medziľudských vzťahov na pracovisku, ale aj mzdové ohodnotenie. „Absolútne kľúčové je pozitívne pôsobenie na študentov medicíny a diskusia s nimi o význame tohto povolania,“ mieni rezort.

V ambulantnej starostlivosti je zasa dôležité organizačné nastavenie práce v ambulancii, rozdelenie agendy medzi členov tímu, teda lekára, sestru či praktickú sestru – asistenta a administratívneho pracovníka. Podľa rezortu zdravotníctva táto organizácia práce záleží priamo na poskytovateľovi starostlivosti. Odbremeniť sestru môže administratívny pracovník, ktorý má oprávnenie pracovať so zdravotnou dokumentáciou. Ide o novú pozíciu zavedená od začiatku roka. Poskytovatelia však pre Zdravotnícky denník skonštatovali, že takéhoto pracovníka si môžu dovoliť len väčšie ambulancie.

Na otázku, či ministerstvo už nejako vyhodnocovalo, ako fungujú administratívni pracovníci v ambulanciách, rezort zareagoval len všeobecným konštatovaním toho, čo je úloha tohto pracovníka: „Má odbremeniť zdravotníckych pracovníkov od administratívnych činností. Aby sa či už lekár alebo sestra mohli v maximálnej miere venovať činnostiam, ktoré si vyžadujú zdravotníckeho pracovníka a všetky ostatné činnosti mohli tak presunúť na administratívneho pracovníka.“ Prínosom je podľa ministerstva práve to, že administratívny pracovník má oprávnenie nakladať so zdravotnou dokumentáciou v zákonom definovanom rozsahu.