Kvôli starnutiu obyvateľstva budú v nemocniciach a ambulanciách chýbať zdravotníci. Problém bude najmä so zdravotnými sestrami. Podobne budú pribúdať aj seniori, o ktorých sa v podstate nebude mať kto postarať a budú chýbať aj kapacity v zariadeniach sociálnych služieb. V podcaste Perspektívy zdravia, ktorý vydáva Zdravotnícky denník, na demografickú krízu upozornili analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský a generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Union Michal Špaňár.
Na Slovensku je k januáru 2025 je registrovaných 568 zariadení pre seniorov s celkovou kapacitou viac ako 21-tisíc miest. „Podotýkame však, že seniorom možno poskytovať sociálnu službu aj v iných druhoch zariadení, ako sú napríklad zariadenia opatrovateľskej služby v počte 139 s kapacitou takmer 2 600 miest, prípadne špecializované zariadenia, ak ide o seniora s určitým ochorením,“ približuje pre Zdravotnícky denník tlačové oddelenie ministerstva práce.
Anna Ghannamová, predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR (APSS) a zároveň členka Rady vlády pre seniorov, však pre Zdravotnícky denník pripomína, že v roku bolo podaných na dlhodobú starostlivosť 21 878 žiadostí (v roku 2022 ich bolo 19 530), ale vybavených bolo iba 12 087. „Keďže podľa nášho zákona o sociálnych službách môžu vznikať pobytové zariadenia sociálnych služieb len v maximálnom počte 40 osôb v jednej budove, tak sa dá rýchlo zrátať, koľko nám ich na Slovensku chýba,“ dodáva. Pritom seniorskí klienti môžu podľa nej byť v zásade len v troch druhoch pobytových služieb – Zariadenie pre seniorov (ZPS), špecializované zariadenie (ŠZ), alebo v dočasnej službe 3, 6 či maximálne 9 mesiacov v Zariadení opatrovateľskej služby (ZOS). V Domovoch sociálnych služieb (DSS) môžu byť už len prijímatelia v nedôchodkovom veku.
Nebudú stačiť ani zamestnanci a ani kapacity
Predsedníčka APSS konštatuje, že služba pre seniorov bude o 10 a viac rokov nedostupná oveľa viac ako dnes, lebo politické reprezentácie túto tému zanedbali a krajinu na to nepripravili. „V poslednej dekáde bol podiel ľudí 65+ na celkovej populácii 12 percent a do roku 2030, to je o necelých 5 rokov, sa zvýši na 21,2 percent a občanov 80+ ročných, z ktorých väčšina spadne do dlhodobej starostlivosti, je dnes k celkovej populácii 2,5 percenta a o päť rokov bude až 6,5 percenta. To je šialený nárast,“ zdôrazňuje Ghannamová. Dodáva, že ak nám dnes nestačia kapacity miest, financie na prevádzku a ani zamestnanci, tak v roku 2030 to bude neudržateľné, ak s tým do štyroch rokov neurobí štát niečo zásadné. „Napríklad reformou financovania sociálnych služieb, ktorá má začať platiť 1. januára 2026 a následne stabilizáciou zamestnancov, ktorá má byť realizovaná od roku 2027,“ pripomína predsedníčka APSS.
Ministerstvo práce tvrdí, že v rámci reforiem Plánu obnovy a odolnosti SR už v súčasnosti pripravuje Reformu financovania sociálnych služieb, ktorá má začať platiť v roku 2026. Koncepciu reformy financovania sociálnych služieb vzala slovenská vláda na vedomie 15. januára 2025 a bude podkladom pre legislatívu v tejto oblasti. Súčasťou tejto reformy bude aj nový systém osobného rozpočtu – príspevok na pomoc pri odkázanosti. „Takáto zmena financovania podporí vznik a rozvoj služieb v komunite a prispeje k riešeniu problému nedostatku personálu v sektore sociálnych služieb, najmä terénnych opatrovateľov,“ konštatuje tlačové oddelenie.
Ministerstvo práce sa podľa neho snaží postupne systematicky riešiť problémy v oblasti sociálnych služieb, ktorými sú prevládajúca pobytová forma služieb, nedostatok personálu, nezáujem mladých o túto prácu, narastajúci počet prijímateľov, rozdrobenosť kompetencií či starnutie populácie. „A to nastavením obsahu služieb, prepojením so zdravotnou starostlivosťou, ako aj spomínanou zmenou financovania. Zároveň pravidelne spúšťame výzvy pre plynulé čerpanie eurofondov a plánu obnovy, vďaka ktorým bude možné realizovať viaceré projekty na podporu terénnych sociálnych pracovníkov, komunitné centrá či podporu výstavby nových a rekonštrukciu existujúcich zariadení sociálnych služieb pre zabezpečenie dostupnej a kvalitnej dlhodobej starostlivosti v oblasti poskytovania sociálnych služieb,“ poznamenáva tlačové oddelenie ministerstva práce.
Mohlo by vás zaujímať
Dorovnanie priemerných miezd na úroveň Česka
Ministerstvo práce pripomína, že štát už v roku 2011 prijal Stratégiu deinštitucionalizácie sociálnych služieb a podporou z európskych programov zase vytvára príležitosti cez investičné výzvy. Aktuálne v rámci plánu obnovy je alokovaných viac ako 175 miliónov eur, ktoré smerujú na podporu rozšírenia kapacít sociálnej starostlivosti na komunitnom princípe, pričom sa rozširujú miesta pre ambulantné sociálne služby (1024 miest), nízkokapacitné pobytové sociálne služby do 12 miest (613 miest) a sociálno-zdravotné zariadenie do 30 miest (720 miest). Zároveň v rámci Programu Slovensko bude v roku 2025 vyhlásená nová výzva pre budovanie sociálnej infraštruktúry. „Vláda ešte v roku 2021 schválila Stratégiu dlhodobej starostlivosti v spoločnej gescii rezortov zdravotníctva a práce, sociálnych vecí a rodiny,“ dodáva tlačové oddelenie.
Anna Ghannamová, ktorá je členkou Rady vlády pre seniorov, priznáva, že nikdy nemala dôveru v rôzne plány a analýzy, a to možno aj preto, že v slovenskej politike sa nectí kontinuita dlhodobých vízií a plánov a každé štyri roky po voľbách sa stále len začína. „Až v súčasnosti, pri tvorbe Koncepcie reformy financovania sociálnych služieb, na ktorej sa naša asociácia podieľala v pracovnej skupine od roku 2022, môžem konštatovať, že návrhy odbornej praxe boli vypočuté a vo veľkej miere do koncepcie aj zahrnuté. Budem teda dúfať, že sa to pretaví aj do paragrafového znenia a že poslanci v pléne svojimi zásahmi a nápadmi nezlikvidujú zásadné pozitívne piliere pripravovanej reformy,“ verí predsedníčka APSS.
Už tento rok vzniká pracovná skupina na tvorbu druhého zásadného materiálu – Stratégia poskytovania sociálnych služieb do roku 2040, ktorej prvým pilierom má byť Stabilizácia zamestnancov sociálnych služieb. „Toto bude zásadná stratégia, kedy Slovensko môže ešte zvrátiť nepripravenosť na radikálny nárast odkázaných občanov a na radikálny odchod súčasných zamestnancov so sociálnych služieb. Ich priemerný vek je dnes 48 rokov a cudzincov máme v zamestnaneckom pomere len 0,8 percenta,“ prízvukuje Ghannamová.
Zlepšiť situáciu v oblasti sociálnych služieb by podľa nej pomohlo aj dorovnanie miezd zamestnanca v sociálnych službách aspoň na úroveň Česka. Tam je priemerná mesačná mzda 1 012 eur, na Slovensku 735 eur a európsky priemer je 1 590 eur. „V Rakúsku napríklad stabilizujú zamestnancov tým, že štát priamo z rozpočtu všetkým poskytovateľom bez rozdielu zriaďovateľa poskytuje štátnu dotáciu pre opatrovateľky a sestry na dorovnávanie ich mzdy k priemernému platu v hospodárstve. Naša asociácia to má ako základnú prioritu, ktorú chcem presadzovať do materiálu Stabilizácia zamestnancov. A kým neskôr túto nutnosť politici pochopia, tým horšie pre odkázaných seniorov,“ informuje predsedníčka APSS. Reforma financovania sociálnych služieb ráta v roku 2026 s nárastom financií do systému vyše 760 miliónov eur. Na skutočné zabezpečenie dostupnosti služieb dlhodobej starostlivosti a na stabilizáciu personálu do roku 2030, kedy začne radikálna demografická zmena, je nutných ďalších 1,5 miliardy eur,“ dodáva Anna Ghannamová.
Právo na pomoc v odkázanosti garantuje ústava
Predsedníčka APSS je presvedčená, že hlavnú zodpovednosť nesie štát, pretože slovenský občan má podľa ústavy právo na pomoc v odkázanosti, keď si už sám pomôcť nedokáže, ale svoju zodpovednosť má samozrejme aj samospráva. „Pretože prenosom kompetencií prešli sociálne služby, vrátane dlhodobej starostlivosti, na kraje a obce. Zatiaľ čo kraje sa s ňou v zásade so cťou popasovali a celkom slušne prispievajú finančne na túto starostlivosť v službách ŠZ a DSS takzvaným finančným príspevkom na prevádzku (FPP), tak obce, vrátane niektorých veľkých miest, svoju zákonnú povinnosť voči klientom v ZPS a ZOS ignorovali a namiesto finančnej podpory pre svojich odkázaných občanov, platili právnikov, ktorí vymýšľali dôvody ako na službu pre odkázaných neprispievať,“ vysvetľuje Ghannamová.
Dokazujú to podľa nej aj reálne čísla z roku 2023 – poskytovatelia sociálnych služieb mali v príjmy vo výške 842,3 milióna eur. Z toho 30,6 percenta tvorili príjmy z príspevku na zabezpečenie sociálnej služby z rezortu práce, 28,7 percenta z krajov a len 7,8 percenta z obcí a miest. „Na Slovensku je v porovnaní s inými krajinami, tiež v porovnaní s Českom, oveľa menší podiel na financovaní dlhodobej starostlivosti zo zdravotných poisťovní. V roku 2023 to bolo len 12 miliónov eur a to napriek tomu, že ošetrovateľská starostlivosť je poskytovaná v zariadeniach sociálnych služieb viac než 30-tisíc prijímateľom, čo je viac ako polovica všetkých,“ upozorňuje predsedníčka APSS.
Približuje, že najväčší dopyt po službe je v bratislavskom kraji a je tu aj najväčší nedostatok pracovnej sily. „To nie je dobrá vyhliadka. Určite má na tom svoj podiel aj zlé rozhodnutie bývalých vlád a EÚ, ktorá v minulosti Bratislavu vylúčila z projektov z európskych fondov, a tak vznikla neraz absurdná situácia, že zatiaľ čo v nejakej dedinke na strednom Slovensku platila EÚ výstavbu moderného zariadenia, ktoré bolo päť rokov poloprázdne, v Bratislave sa na umiestnenie čakalo aj dva roky,“ myslí si predsedníčka APSS.
Navrhuje, že to, čo musí Slovensko, vláda a parlament urobiť ako prvé, je zrušiť zo zákona obmedzujúcu kapacitu 40 miest v zariadení dlhodobej starostlivosti. „Žiadna krajina takéto choré a ekonomicky neefektívne obmedzenie pre dlhodobú starostlivosť nemá a na zahraničných konferenciách sa nám smejú, či sme takí bohatí,“ zdôrazňuje Ghannamová. V Nemecku, v Rakúsku a všade inde na svete sa podľa nej nebránia zariadeniam, kde je najmenej 80 miest, lebo len vtedy sa z hľadiska nákladovosti dostávajú do efektívnych čísiel. Konštatuje, že pri nedostatku zamestnancov stavať zariadenia s kapacitou 40 lôžok je samovražda. „Toto je aj dôvod, prečo na Slovensko neprišiel žiadny veľký sieťový európsky hráč dlhodobej starostlivosti a stojí to len na neziskových organizáciách, ktoré ledva prežívajú. A niektoré ani neprežili,“ uzatvára predsedníčka APSS.
