Počet alergikov sa na Slovensku medziročne zvyšuje predovšetkým medzi deťmi. Najviac detských, ale aj dospelých pacientov má alergickú rinitídu, nesprávne označovanú ako senná nádcha. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) však výročné prehľady však zverejňuje s ročným oneskorením, preto sú najnovšie dostupné údaje z roku 2023.
Článok bol rozšírený o vyjadrenia alergiológa a klinického imunológa Miloša Jeseňáka.
Predminulý rok bolo v pravidelnej ambulantnej starostlivosti alergiológov a imunológov sledovaných takmer 480-tisíc pacientov, teda o vyše 40-tisíc viac ako v roku 2022. Najviac bolo detí od šesť do 18 rokov, o niečo menej detí od jedného do piatich rokov a s väčším odstupom nasledovali bábätká do jedného roka. Najmenej sledovaných pacientov bolo u dospelých, teda medzi 19- a viacročnými. Najčastejšie sa pacienti liečili na alergickú rinitídu, ktorá viac postihovala práve detskú populáciu.
V roku 2023 zaznamenali ambulancie klinickej imunológie a alergiológie podľa NCZI spolu vyše 1 milión 364-tisíc návštev pacientov, čo bolo o 5 percent viac ako rok predtým. Väčšinou ich navštevovali dospelí pacienti, ktorých bolo viac ako 63 percent. Kým návštevnosť detí a mladistvých do dovŕšenia 19 rokov sa medziročne zvýšila o 3 a pol percenta, u dospelých osôb bol pozorovaný pokles o vyše 9 percent.
Prezident Slovenskej spoločnosti alergiológie a klinickej imunológie Miloš Jeseňák pre Zdravotnícky denník vysvetlil, že zvyšujúci sa počet detí s rôznymi alergiami a poruchami imunity má viaceré príčiny, ktoré sú komplexné. „Najmä vplyvy prostredia, znečistenie ovzdušia, škodliviny v strave, stres, prispievajú aj rôzne infekcie,“ vymenoval. Taktiež sa podľa neho zvyšuje záchytnosť týchto ochorení pre zväčšujúce sa povedomie laikov a dobrú dostupnosť špecializovanej starostlivosti. Trend nárastu ochorení imunitného systému je dlhodobo pozorovaný naprieč rôznymi krajinami a podľa profesora Jeseňáka ide o najčastejšie formy civilizačných ochorení.
Mohlo by vás zaujímať
Deti aj dospelí sa podľa NCZI najčastejšie liečili na alergickú rinitídu, sekundárne imunodeficientné stavy a bronchiálnu, respektíve prieduškovú, astmu. U dospelých pacientov však majú tieto ochorenia nižší výskyt v porovnaní s deťmi.
Odborníci zo Slovenskej spoločnosti alergiológie a klinickej imunológie na sociálnej sieti konštatujú, že alergická nádcha alebo rinitída, nesprávne označovaná ako senná nádcha, sa prejavuje najmä opakovaným kýchaním, čírym a vodnatým hlienom a začervenanými, svrbiacimi očami. Bežná nádcha začína kýchaním, prejavuje sa upchatým nosom s hustým hlienom a sprevádza ju zvyčajne aj bolesť hrdla a pálenie nosovej sliznice. Pri alergickej nádche však podľa imunológov pacienti pociťujú upchatý nos až neskôr, hoci tento príznak sa často stane dominantným. Podľa svetových dát sa výskyt alergickej rinitídy v populácii stále zvyšuje a posúva do nižších vekových kategórii. Ak je neliečená, môže viesť k astme.
Alergiológovia a imunológovia vysvetlili, že imunodeficiencia alebo imunitná nedostatočnosť je stav, pri ktorom jedna alebo viaceré zložky imunitného systému nefungujú správne, sú znížené alebo úplne chýbajú. Takáto porucha môže byť vrodená alebo získaná počas života. Sekundárna imunodeficiencia, teda druhá najčastejšia diagnóza alergikov, vzniká u ľudí, ktorých imunitný systém bol v poriadku, no oslabil ho vek, životospráva, určitý typ liečby, napríklad chemoterapia, či niektoré infekcie, napríklad vírus HIV alebo tuberkulóza.
Čo sa týka prieduškovej astmy, stanovenie diagnózy podľa odborníkov nie je jednoduché a neexistuje žiaden test či vyšetrenie, ktoré by samo o sebe stačilo na jej potvrdenie, a vyžaduje si kombináciu viacerých postupov. „Obzvlášť zložité je potvrdenie diagnózy astmy u malých detí v predškolskom veku,“ uvádza spoločnosť alergiológie a klinickej imunológie. Základnými prvkami, ktoré vedú k vzniku a príznakom astmy sú chronický zápal dýchacích ciest a zvýšená neprimeraná reaktivita priedušiek. Astmu diagnostikuje a lieči buď imunoalergológ alebo pľúcny lekár – pneumológ.
Niekedy sa hovorí, že deti v súčasnosti nie sú vystavené takému počtu alergénov ako deti v minulosti a preto nemajú vybudovanú imunitu. Podľa Jeseňáka šlo o pôvodnú hygienickú teóriu nárastu alergických ochorení, ktorá ale bola revidovaná a pozmenená. „Za komplexným nárastom alergických ochorení stoja zmeny v prostredí, škodliviny, znečistenie prostredia, zmeny klímy, presun alergénov do vyšších pásiem, zmena a zvýšenie agresivity niektorých alergénov. Faktorov je mnoho, nie je možné to vysvetliť len na základe jednej alebo dvoch vecí,“ zhrnul. Doplnil, že k tomuto trendu prispieva s veľkou pravdepodobnosťou aj nadužívanie antibiotík.
V roku 2023 bolo v ambulanciách imunológie a alergiológie liečených takmer 51-tisíc pacientov špecifickou imunoterapiou, ktorá môže pri pravidelnom dlhodobom podávaní alergiu vyliečiť natrvalo. Podľa odborníkov v súčasnosti existujú dve formy – tabletky a roztoky podávané pod jazyk alebo injekcie podávané podkožne. Princípom liečby je pravidelné podávanie presne stanovenej dávky alergénu minimálne tri roky. Pravidelné vystavenie organizmu alergénu navodzuje toleranciu naň, takže pacient sa postupne zbaví nielen príznakov alergie, ale aj užívania klasických antialergických liekov.
