Nie je pravda, že aktivity lekárskych odborárov nijako nepomohli pacientom. Priniesli viac lekárov aj sestier, tvrdí predseda odborov Peter Visolajský.

Prezident Peter Pellegrini v pondelok podpísal legislatívu, ktorá je súčasťou dohody s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Informovala o tom prezidentská kancelária. Pellegrini zároveň vyzval vládu a zdravotníkov, aby sa spojili v prospech pacienta. „Očakávam, že po vyriešení legislatívnych úloh, ktoré vyplynuli zo vzájomnej dohody vlády a lekárskych odborárov, sa spojí úsilie vlády a zdravotníkov pre lepšie zdravotníctvo. Z nových zákonov i ďalších krokov musí čo najskôr pocítiť benefit slovenský pacient, pretože jeho záujmy musia byť na prvom mieste – tak vlády, ako aj zdravotníkov,“ vyhlásil prezident.

Na Lekárske odborové združenie (LOZ) sa v uplynulých dňoch zniesla vlna kritiky za to, že dohoda s vládou, ktorá nasledovala po ich protestoch na začiatku tohto roka, prinesie lepšie podmienky a vyššie mzdy len nemocničným lekárom, nijako nepomôže pacientom a požiadavky odborárov budú pre zdravotníctvo finančne nezvládnuteľné. Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský na sociálnej sieti reagoval, že nemocniční lekári dali v uplynulých rokoch výpovede už tretíkrát, a hoci sa spomínajú len mzdy, žiadali aby vláda riešila aj ďalšie problémy. Je to najmä nedostatok sestier, ktorý výrazne ohrozuje zdravotníctvo, nedostatok skúsených lekárov, ktorý zhoršuje nielen kvalitu liečby, ale aj celkové výsledky slovenského zdravotníctva, a v neposlednom rade neefektívne financovanie. „Napriek narastajúcemu rozpočtu zdravotníctva kľúčové nemocnice finančne kolabujú, nedokážu sa rozvíjať a sú rady, že prežijú,“ tvrdí Visolajský. LOZ preto volá po sfunkčnení platobného mechanizmu DRG, transparentnejšom financovaní nemocníc, zverejňovaní dát, nastavení pravidiel pre zdravotné poisťovne či po štandardizovaných zmluvách medzi nemocnicami a poisťovňami.

Visolajský deklaruje, že svojimi výpoveďami sa snažili práve o zvýšenie počtu skúsených lekárov a sestier cez požiadavky o zvýšenie miezd v oboch povolaniach, ale aj požiadavku o reformu vzdelávania mladých lekárov a podporu lekárskych fakúlt. To, ako výpovede nemocničných lekárov pomohli pacientom, ilustruje na počtoch nemocničných lekárov a sestier. Výpovede, po ktorých sa skokovo zvýšili platy nemocničných lekárov a uzákonila ich pravidelná valorizácia, dali lekári na jeseň 2022.

Čo zabezpečilo Slovensku viac zdravotníkov?

Predseda LOZ upozornil, že podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií na Slovensku v roku 2022 pribudlo 360 lekárov, v roku 2023 296 lekárov a v roku 2024 až 892 lekárov. Čo sa týka sestier, v roku 2022 ich pribudlo 518, v roku 2023 597 sestier a v roku 2024 pribudlo na Slovensku až 863 sestier, z toho 514 vysokoškolsky vzdelaných a 340 praktických sestier – asistentov, ktoré absolvovali strednú zdravotnícku školu. Odborári tvrdia, že nárasty vznikli aj vďaka tomu, že vyše 300 lekárov sa vrátilo na Slovensko zo zahraničia, najmä z Česka a Nemecka. „Čo iné zabezpečilo toľko nových lekárov a sestier slovenským pacientom?“ kladie rečníčku otázku Visolajský.

Parlament na začiatku februára schválil zmluvu o sociálnom zmieri v zdravotníctve, ktorej schválením lekárski odborári podmienili stiahnutie vyše 3300 výpovedí. O súbore úprav poslanci rokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa dohody s odborármi sa každoročná valorizácia platov nemocničných lekárov napriek konsolidačným opatreniam vráti na úroveň dohodnutú v pôvodnom memorande z roku 2022, uzákonia sa minimálne personálne normatívy v nemocniciach a skráti sa pracovný čas zdravotníkov v nemocniciach. Upravia sa aj povinnosti zdravotných poisťovní či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti nebude zahrnutá medzi mimoriadne udalosti, takže lekárom nebudú hroziť sankcie, ak odmietnu prísť do práce.

Mohlo by vás zaujímať

Aký efekt to má na malé nemocnice a ambulancie?

Opoziční politici aj Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) poukázali na to, že personálne normatívy majú 17 rokov, nedodržiavajú sa ani keď sú súčasťou vyhlášok a vymáhať neaktuálny predpis v zákone nedáva zmysel. Podľa prezidenta ANS Mariána Petka to pre nemocnice združené v asociácii znamená že potrebujú prijať 240 lekárov a 1500 zamestnancov, čo si vyžiada 70 miliónov eur navyše. Otázne je aj to, či nárast počtu lekárov v nemocniciach nie je na úkor ambulantného sektora. Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová upozornila, že v ambulanciách sa vykonáva 70 percent zdravotnej starostlivosti, ale hrozí, že lekári a sestry odtiaľ odídu pracovať do nemocníc kvôli lepšiemu finančnému ohodnoteniu. „Neudržíme personál a ambulantná starostlivosť bude nedostupná. Stabilizácia si vyžiada minimálne 900 miliónov eur,“ povedala Orosová.

Aj LOZ poukazuje na to, že nedostatok lekárov a sestier pacienti často pociťujú tak, že na vyšetrenie u onkológa alebo iného špecialistu čakajú neúmerne dlho, nemocnice často „maľujú oddelenia“ aj celé mesiace a niektoré, najmä súkromné, nemocnice zatvárajú oddelenia a menej operujú, lebo im chýba personál. „Pacienti čakajú na svoju liečbu a tým sa ich ochorenie zhoršuje. Darmo kúpi Slovensko drahé lieky za svetové ceny, keď nebude lekára, ktorý by ich pacientovi podal, darmo postavíme novú nemocnicu, keď nebude mať lekárov, či sestry,“ uvádza predseda odborárov. Zlepšenie dostupnosti zvýšením počtu lekárov sa ale podľa neho neprejaví hneď, pretože na to aby sa z mladého lekára stal samostatne pracujúci atestovaný lekár treba aj 10 rokov.