Čoraz viac špecialistov bude fungovať bez zmluvy s poisťovňou. Môže na tom vyrásť pripoistenie

Niektoré špecializácie lekárov začnú čoraz viac prechádzať do plne komerčnej sféry, čiže budú fungovať bez zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Môže na tomto vyrásť systém pripoistenia. V podcaste Perspektívy zdravia, ktorý vydáva Zdravotnícky denník, to uviedol analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský. Aj keď však niečo také vznikne, podľa generálneho riaditeľa zdravotnej poisťovne Union Michala Špaňára to nebude automaticky znamenať, že pacienti za to dostanú niečo navyše.

Na odborných konferenciách sa ako riešenie nedostatku peňazí v zdravotníctve často spomína pripoistenie. Vlachynský v podcaste uvádza, že sa úloha štátu bude mierne a postupne znižovať. „Ľudia budú počítať s tým, že vo vyššom veku môžu mať zdravotné problémy, takže sa na to budú chcieť pripraviť či už pomocou sporenia, investícií alebo rôznych druhov poistenia. To im môže poskytnúť v prípade nejakých takýchto problémov dodatočné zdroje,“ vysvetľuje.

V zdravotníctve je podľa neho obrovský deficit a výsledkom bude, že do toho systému sa budú tlačiť aj súkromné zdroje. „Či už v podobe hotovostných platieb, rôznych sporení, investícií či poistení, ale napríklad aj v niečom, čo si môžeme nazvať pripoistenie. Bavíme sa o rôznych členstvách pripoistenia, kluboch a predplatných schémach. Už dnes vidíme, že pomaličky v ambulantnej sfére niečo také vyrastá a som si istý, že do budúcna to bude v oveľa vyššej miere,“ tvrdí Vlachynský.

Analytik z INESS pripomenul aj štatistiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Podľa nich tvorí v priemere 70 percent zdrojov v zdravotníctve štát, na Slovensku je to 85 percent. „Keď sa porovnáme s vyspelým západom, tak štát je v zdravotníctve dominantný a myslím si, že toto bude časom konvergovať oveľa bližšie k tým 75 percentám a možno aj menej,“ myslí si.

Podľa Vlachynského dnes nevieme presne povedať, ako bude vyzerať pripoistenie. „Ale vidíme to, čo nám tu vyrastá dnes v niektorých mestách. V Bratislave je väčšinou možnosť prikúpiť si nejaké služby manažmentu pacienta či objednávanie. Tieto platené služby vám pomôžu systémom trošku lepšie preplávať. Časom uvidíme najmä v ambulantnej sfére, že niektoré špecializácie začnú čoraz viac prechádzať do plne komerčnej sféry, čiže  bez zmluvy so zdravotnými poisťovňami,“ uvádza analytik z INESS.

Mohlo by vás zaujímať

Zdravotníctvo čaká veľká kríza. V najbližších rokoch začne kvôli veku ubúdať personál

Na tomto podľa neho potom môže vyrásť nejaké pripoistenie. „To vidíme napríklad pomerne rozvinuté aj v takej krajine ako je Rakúsko, kde je pomerne dosť veľa nezmluvných lekárov, ktorých služby si môžete zabezpečiť dokúpením nejakého komerčného pripoistenia,“ konkretizuje Vlachynský.

Šéf Unionu pripomína, že len udržanie zdravotnej starostlivosti je nákladná záležitosť, takže pripoistenie nemusí automaticky znamenať, že pacient dostane niečo navyše. „Bohužiaľ, peňazí nie je dosť a ľudia nemajú deti. Nie je dobré maľovať si budúcnosť tak, že za pripoistenie dostanete niečo navyše. Jednoducho to len pomôže udržať zdravotníctvo, a aby sa to dalo naďalej financovať, budeme musieť ísť týmto smerom,“ pripomína Špaňár.

Ako ďalej dodáva, už v súčasnosti sa v ambulanciách objavujú poplatky, ktoré teoreticky neexistujú, ale sú úplne masové a stávajú sa úplne bežnou súčasťou zdravotníctva. „Aj poplatky kryjú nejaký nedostatok peňazí, ale to nutne neznamená pre pacienta aj vyššiu kvalitu. Budúcnosť je pred nami a nie je dobré si ju maľovať na ružovo. Treba zmysluplne nastaviť systém tak, aby si ľudia vedeli odkladať peniaze, investovať alebo sa poistiť. Pomôcť sa tomu dá, ale je potrebné s tým začať,“ dodáva Špaňár.