Dáta v slovenskom zdravotníctve budú za rok fungovať tak, ako by mali. Dôležité však je, kto zoberie ich vyhodnotenie a aplikuje to v praxi. Mali by sa pritom využívať najmä na celospoločenskej úrovni. Na konferencii Healthcare Summit 2024, na realizácii ktorej participoval aj Zdravotnícky denník, sa na tom zhodli slovenskí a českí analytici.
Martin Smatana zo spoločnosti Msquare diskusiu na konferencii začal tým, že napriek tomu, v akom stave sú zdravotnícke dáta na Slovensku, v roku 2026 by mali byť všetky upratané. „Situácia historicky nebola dobrá, začala sa však výrazne zlepšovať. Podľa mňa do roku 2026 už budeme v rámci dát fungovať tak, ako by sme mali,“ povedal Smatana. Vedúca analytického tímu Inštitút zdravotníckych analýz (IZA) z ministerstva zdravotníctva Veronika Rybanská pripomenula, že nie je problém so zberom dát, ale skôr v ich dostupnosti a používaniu. „Tam máme rezervy,“ uviedla.
Situáciu s dátami porovnal s Českom štatistik z českej Kancelárie zdravotných poisťovní Marian Rybář. Podľa jeho slov sa odhaduje, že len desať percent dát je uprataných a zvyšok nie. Jedným z dôvodov podľa neho je, že keď sa majú dáta rozdeľovať podľa odborníkov, skôr im vyhovuje „dátové šero“. Druhým dôvodom je, že spracovávanie dát začne ukazovať mnoho vecí, ktoré treba riešiť. „Niekto je však radšej, keby sa tie veci neriešili a je tam odpor ľudí, ktorí sa pri dátových analýzach boja, že ich výsledky na nich vrhnú zlé svetlo,“ povedal v úvode konferencie Rybář.
Dátové výsledky v praxi
Aleš Tichopád z výskumnej skupiny Health Technology Assessment a Fakulty biomedicínskeho inžinierstva Českého vysokého učení technického v Prahe hovorí, že pri dátových výstupoch je dôležité, koľko je k dispozícii schopných analytikov. Rybář však podotkol, že vyhodnotenie dát a ich dodanie štátu nie je všetko. „V štáte musí byť niekto, kto zoberie vyhodnotenie a aplikuje ho v praxi. To znamená, že sa výsledky zoberú a napríklad pošlú jednotlivým zariadeniam, ktoré ich môžu využiť,“ podotkol s tým, že českým problémom je nedostatok analytikov.
Analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský si myslí, že dáta nie sú „zázračným“ riešením na všetko. Jedna skupina dát podľa neho ovplyvňuje medicínsky výkon. „Myslím si, že v tomto smere sa pozerá na dáta a podľa nich sa hľadajú cesty na zlepšenie,“ uviedol. Ale keď podľa neho ide o systémové zlepšenie zdravotníctva, je otázne, ako jednotlivé dáta využiť. „Tieto dáta musia spôsobiť to, že ovplyvnia tok zdrojov a motivácie v systéme. Ja to zatiaľ nevidím,“ povedal. Poisťovne podľa neho tiež môžu mať rôzne dáta, ale otázne je, ako to napríklad zlepšuje ich finančné výsledky.
Riaditeľ Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar upozorňuje, že existujú aj dáta, napríklad o nozokomiálnej infekcii, ktoré môžu sledovať nemocnice a má to priamy vplyv na pokles nákladovosti, pretože to začnú riešiť. To sa podľa neho ukázalo na dátach najväčších súkromných nemocničných skupín. „Sú dáta, ktoré takto dokážu rýchlo ušetriť peniaze,“ vysvetlil Zachar. Vlachynský mal však na mysli hlavne to, že dáta musia byť využívané na najvyšších úrovniach. Ide najmä o politikov, ktorí majú v rukách moc v štáte. „Musia rešpektovať relevantné dáta a využiť ich v praxi,“ povedal analytik z INESS.
Podľa Rybanskej nie je nevyhnutné ovplyvniť ľudí na najvyšších miestach, pretože nie sú vo funkcii dlho. „Niekedy stačí ovplyvniť ľudí, ktorí sú o niečo nižšie, vedia niečo reálne spraviť a pretaviť dáta do praxe,“ reagovala vedúca analytického tímu Inštitút zdravotníckych analýz z ministerstva zdravotníctva. Na konferencii zaznelo aj to, že v tomto smere sú dôležité odborné spoločnosti, ktoré vedia zaistiť kvalitu a sú vypočuté.
Mohlo by vás zaujímať
Dátové meranie má svoje nedostatky
Zachar pripomenul, že pri dátovom meraní vznikajú aj vedľajšie efekty. „Ak meriame len nejaký segment a nemeriame všetko, tak sa stáva, že v meranom segmente sa veci zlepšia, ale nevieme, ako to ovplyvňuje segment, ktorý sme nemerali. Napríklad v minulosti bol problém s dobou čakania na výmenu bedrového kĺbu a štátna poisťovňa začala dávať finančný bonus za každý extra operovaný kĺb. Samozrejme sa to prejavilo na skrátení čakacích dôb, ale nevieme, ako sa to prejavilo v poklese iných výkonov,“ uviedol príklad riaditeľ z INEKO.
V budúcnosti by mal ísť podľa českých odborníkov od odborných spoločností a pacientskych organizácií tlak na to, aby sa analyzovali dáta a pracovalo sa s nimi. Smatana hovorí, že ak nie je vo funkcii minister, ktorý tým systémom „žije“, môže byť ťažké presadenie využívania a vyhodnocovania dát. „Rozhodovania štátu sa však zlepšuje. Ale nie na všetko máme dobré dáta, aby to dobre fungovalo,“ myslí si.
Podľa analytika z INESS to závisí aj od nastavenia prostredia v krajine a ochoty pracovať s dátami. „Pozriete sa na to, na aké dvere klopú predstavitelia sektoru, keď potrebujú dodatočné peniaze. Spravidla je to ministerstvo financií. Otázne je, či tie najdôležitejšie kľúče v štáte má mať ministerstvo financií. V iných krajinách je to viac decentralizované a potom je aj väčší priestor na debatu o dátach. Čiže nastavenie systému kultivuje aj využívanie dát,“ vysvetlil Vlachynský.
Dáta tiež podľa Zachara treba sprístupniť a urobiť transparentný priestor na to, aby aj ich interpretácie mohli byť v konkurenčnom prostredí. Vlachynský k tomu povedal, že dáta sú vo všeobecnosti objektívne, ale akonáhle k nim niekto pripojí slová, stáva sa ich interpretácia subjektívna a môže ju ktokoľvek napadnúť. Podľa jeho slov je to prirodzené. Rybář takéto reakcie na interpretáciu dát považuje za pozitívum, pretože to rozvíja diskusiu o dátach a ich následnom využití.
