V Košickom samosprávnom kraji (KSK) síce aktuálne nemajú k dispozícii všeobecnú analýzu o chýbajúcich lekároch špecialistoch, z hľadiska praktických skúseností pri prenesenom výkone štátnej správy však vnímajú ako kriticky nedostatkové verejne dostupné ambulancie najmä v špecializáciách onkológia, detská neurológia a kardiológia. „Potreba lekárov je dynamická veličina, ktorá je závislá od množstva premenných, od metodologického prístupu, ako aj od účelu a hľadísk jej vyhodnocovania,“ vysvetľuje pre Zdravotnícky denník Katarína Strojná, hovorkyňa KSK.
Od 1 januára tohto roka nadobudla účinnosť novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá zaviedla inštitút tzv. optimálnej siete. Zákon podľa hovorkyne predpokladá prijatie vykonávacieho predpisu, ktorý upraví podrobnosti týkajúce sa tvorby optimálnej siete, pričom stav siete sa bude pravidelne vyhodnocovať.
„Aj v spojení s ďalšími legislatívnymi zmenami, ku ktorým došlo začiatkom tohto roka, bude možné, po zavedení inštitútu optimálnej siete do praxe, presnejšie analyzovať potrebu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti v kraji, a to aj v kontexte konkrétnych špecializácií,“ konštatuje Strojná.
Pripomína ale, že významný nedostatok okrem špecialistov existuje aj pokiaľ ide o poskytovateľov všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. „Podľa výsledkov vyhodnocovania stavu verejnej minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti k 1. januáru 2024 bola potrebná kapacita naplnená len v okrese Michalovce, pokiaľ ide všeobecných lekárov pre dospelých,“ približuje hovorkyňa Košickej župy. Dodáva ale, že počas minulého roka došlo v okresoch Michalovce a Sobrance k úbytku všeobecných lekárov pre deti a dorast.
Čo sa týka všeobecných lekárov pre dospelých, najmenej bola potrebná kapacita naplnená v okrese Rožňava, vlani v tomto okrese došlo k úbytku 0,8 lekárskeho miesta. Podobná situácia je v okrese Gelnica, tu chýbajú lekári nielen pre dospelých, ale aj pre deti a dorast. „V priebehu roka 2024 došlo k poklesu počtu lekárskych miest takmer vo všetkých okresoch kraja, mierny nárast evidujeme len v okresoch Košice I-IV, týka sa to všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre dospelých. Za vážny problém považujeme aj nedostatok iného zdravotníckeho personálu, najmä sestier,“ upozorňuje hovorkyňa KSK.
Mohlo by vás zaujímať
Situáciu v župe by podľa je slov mala zlepšiť napríklad Zdravotnícka agentúra, ktorá by okrem iného mala vyhľadávať príležitosti pre uplatnenie zdravotníckych pracovníkov v Košickom kraji, oslovovať a motivovať ich k výkonu zdravotníckeho povolania v tomto regióne. „A to vrátane motivácie a vytvárania príležitostí pre návrat zdravotníkov zo zahraničia či vyhľadávania možností a realizácie aktivít pre posilnenie bázy zdravotníckych pracovníkov pôsobiacich v Košickom kraji o štátnych príslušníkov tretích krajín,“ uzatvára Strojná. Zastupiteľstvo KSK navyše schválilo dokument „Priority zdravotnej politiky pre Košický kraj na obdobie 2024 – 2028 s výhľadom do roku 2030“, ktorý má pomôcť zlepšiť situáciu v župe.
