Slovensko je v mnohých ukazovateľoch zdravotného stavu obyvateľstva na posledných priečkach v medzinárodných porovnaniach a stále viac sa v kvalite zdravotných služieb vzďaľuje aj okolitým krajinám. V ankete Zdravotníckeho denníka to konštatuje to Peter Stachura, poslanec Národnej rady SR za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a člen parlamentného zdravotníckeho výboru. Denník sa pýtal na problémy slovenského zdravotníctva a na hlavné priority z krátkodobého i dlhodobého hľadiska.
Súčasný stav slovenského zdravotníctva možno podľa neho definovať ako súbor dlhodobo neriešených problémov a absentujúcej vízie. „Chýba zdravotnícky personál, motivačné nástroje na jeho udržanie a optimálny výkon, máme dlhé čakacie doby na vyšetrenia a operačné zákroky aj u akútnych prípadov, rozdielnu kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a absenciu štandardných postupov na jej správne poskytovanie,“ dodáva poslanec za KDH.
Zanedbané nemocnice s investičným deficitom
Pripomína, že máme zanedbané nemocnice s dlhodobým investičným deficitom, zle nastavený systém platieb za výkony v nemocniciach, zastaraný katalóg zdravotných výkonov, zle fungujúce elektronické služby, ktoré sú zodpovedné za mnohé duplicitné vyšetrenia. „Čoraz viac sa zhoršuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti, množia sa nezriadené poplatky v zdravotníctve. Úplne zlyháva kontrola. Samostatnou kapitolou sú rôzne zdravotnícke kauzy, predražené nákupy a rastúce biznisové záujmy,“ hovorí Stachura.
Veľkým problémom sú podľa poslanca za KDH chýbajúce dáta v zdravotníctve, podľa ktorých by ministerstvo zdravotníctva vedelo robiť zodpovednú zdravotnú politiku. Potreby v zdravotníctve z veľkej časti kopírujú demografické zmeny obyvateľstva. „Zvyšuje sa podiel starších ľudí a tým aj dopyt po zdravotných službách. Zároveň inovácie v zdravotníctve výrazným spôsobom zvyšujú finančnú náročnosť poskytovanej starostlivosti,“ podotýka Peter Stachura. V stave obmedzených finančných zdrojov je preto nevyhnutné postupovať v prospech pacienta, ale hospodárne a na základe vedeckých dôkazov.
Myslí si, že na Slovensku chýba kritický pohľad a vôľa robiť nepopulárne opatrenia zo strany ministerstva aj samotných poskytovateľov. „Musíme sa pozrieť na možnosti šetrenia zdrojov v zdravotníctve a povedať si, aké služby si vieme a musíme vedieť dovoliť, a ktorým chýba evidencia o ich nevyhnutnosti alebo účinnosti. Ako príklad možno uviesť vykonávanie preventívnych prehliadok u mladých, zdravých ľudí, ktoré sú podľa zákona vykonávané v rovnakej frekvencii ako u ľudí starších, rizikových či polymorbídnych,“ konštatuje.
Chýba dlhodobá vízia rozvoja zdravotnej starostlivosti
Ďalším aspektom, ktorý podľa Petra Stachuru vplýva na zhoršujúcu sa situáciu zdravotníctva na Slovensku je rezignácia na budovanie silných inštitúcií – či už ministerstva zdravotníctva, ale aj ďalších podriadených organizácií. „Tieto inštitúcie by mali mať vybudovaný silný odborný trast nezávislých expertov, ktorí dokážu na základe hodnoverných dát pripravovať implementovateľné a zmysluplné zmeny bez ohľadu na politickú garnitúru, ktorá je práve pri moci. Veľkým problémom v tomto kontexte sú aj prepojenia niektorých štátnych úradníkov na záujmové skupiny v sektore,“ poznamenáva poslanec za KDH.
Domnieva sa, že silná politizácia a centralizácia rozhodnutí tak znemožňuje vytvárať zmysluplné koncepcie a implementovať ich v praxi. Robia sa potom rozhodnutia nie na základe potrieb systému a pacienta. „Chýba nám dlhodobá vízia rozvoja zdravotnej starostlivosti v stredno a dlhodobom horizonte. Sektoru v tomto nepomáhajú ani časté výmeny ministrov zdravotníctva, ani obsadzovanie tohto postu osobami bez skúseností a vízie. Teda jedným z hlavných problémov v našom zdravotníctve je absentujúci leadership,“ vysvetľuje Stachura.
Mohlo by vás zaujímať
Výsledkom chaotického riadenia a nekoncepčnosti sú potom nanajvýš kozmetické úpravy namiesto systémových zmien. Ako napríklad pri ambulantnej pohotovostnej službe, kde odpoveďou ministerstva zdravotníctva na hrozbu zatvárania detských pohotovostí bolo podľa neho len skrátenie ordinačných hodín.
Prehodnotenie spôsobu financovania ambulantného sektora
V krátkodobom horizonte by poslanec za KDH očakával spustenie centrálneho riadenia nemocníc a nastavenie procesov financovania nemocníc tak, aby sa prestali vytvárať sústavné dlhy. „Rovnako je potrebné prehodnotiť spôsob financovania ambulantného sektora a zverejniť toľko odkladaný katalóg zdravotných výkonov s presným zadefinovaním toho, načo z verejného zdravotného poistenia máme. Pretože súčasný stav je neudržateľný,“ tvrdí Stachura.
Ambulantní poskytovatelia vyberajú rôzne kreatívne poplatky, v rôznej výške a zhoršuje sa dostupnosť hlavne pre pacientov s akútnymi problémami. „Tu očakávam systémovú, aj legislatívnu zmenu. Ďalšou krátkodobou prioritou musí byť spustenie e-labu a pokračovanie v elektronizácii procesov. Z vecí, ktoré by mohli systému pomôcť a ktoré sa dajú urobiť relatívne rýchlo, radím aj zrušenie, respektíve značné okresanie nezmyselných preskripčných obmedzení, ktoré spôsobujú časť nadbytočných návštev v ambulanciách špecialistov,“ je presvedčený Stachura.
Pri stále sa zhoršujúcej dostupnosti najmä detských špecialistov by podľa neho pomohlo umožnenie poskytovať zdravotnú starostlivosť u starších detí, namiesto súčasných 18. rokov od 15. roku, špecialistom pre dospelých. Tieto opatrenia by mohli priniesť zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Systému by pomohlo aj zvýšenie kompetencií všeobecných lekárov, sestier, tiež odstraňovanie nezmyselnej administratívnej záťaže a úprava liekovej politiky.
Medzigeneračná dohoda prestáva platiť
Najväčšou výzvou pre zdravotníctvo na Slovensku z dlhodobého hľadiska bude podľa Stachuru zabezpečiť solidaritu v systéme pri starnúcej, dlhšie žijúcej, chorľavejšej a viac na pomoc odkázanej populácii. „Medzigeneračná dohoda prestáva pre demografické zmeny platiť a to je výzva pre zdravotno-sociálny systém nielen na Slovensku. Preto je potrebné zamerať sa na racionalizáciu a optimalizáciu procesov,“ poznamenáva poslanec za KDH. Z dlhodobého hľadiska je preto potrebné nastaviť koncepciu rozvoja zdravotnej starostlivosti v horizonte nasledujúcich desiatich rokov.
„Musíme vedieť jasne zadefinovať, ako má vyzerať optimálna sieť nemocničných a ambulantných poskytovateľov. Nemôžeme ďalej dovoliť vznikať novým nemocniciam, ambulanciám alebo centrám mimo koncepciu rozvoja. A nemôžu byť z verejného zdravotného poistenia hradené rovnaké zariadenia nad rámec regionálnej potreby. Finančne náročné výkony je potrebné koncentrovať do centier excelentnosti,“ upozorňuje Stachura.
Dodáva, že ďalej je potrebné reagovať na demografickú zmenu väčším prepojením zdravotnej a sociálnej starostlivosti. „Potrebujeme rozvíjať komunitnú starostlivosť, väčšie prepojenie všeobecnej ambulantnej starostlivosti s Asociáciami domácej starostlivosti, mobilnými hospicami, sociálnymi službami. Rovnako je potrebné zamerať sa na viaczdrojové financovanie, zadefinovať nárok pacienta a z verejného zdravotného poistenia hradiť iba veci s preukázanou efektivitou a dostatočnou evidenciou dôkazov. Veci nad rámec nároku pacienta umožniť hradiť z pripoistenia. Nevyhnutné je pokračovať v digitalizácii a unifikácii procesov tak, aby sa dali navzájom porovnávať a kontrolovať,“ uzatvára poslanec za KDH a člen zdravotníckeho výboru.
