V poslednom prieskume OECD Drivers of Trust in Public Institutions 2024 iba 26 percent Slovákov vyjadrilo spokojnosť so zdravotníctvom, čo je o polovicu menej ako je priemer OECD, ktorý je 52 percent. „Tento alarmujúci fakt nielenže reflektuje nedostatky v kvalite poskytovaných služieb, ale aj slabú dôveru verejnosti vo fungovanie zdravotníckych inštitúcií,“ hovorí Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.

Slovenské zdravotníctvo je podľa neho dlhodobo podfinancované, resp. financované neefektívne, trpí nedostatkom kvalifikovaného personálu a často až kriticky zanedbanou infraštruktúrou. Výsledkom je potom nižšia dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti a pomalá implementácia reformných opatrení.

Chýbať budú najmä mladí ľudia

„Aj kvôli (neodvratnej) demografickej zmene by kvalitné zdravotníctvo malo byť jednou z prioritných tém. Spotreba domácnosti tvorí väčšinu slovenského HDP. Spotrebu vo všeobecnosti ťahajú predovšetkým ľudia v mladšom produktívnom veku,“ myslí so Kočiš. Spotreba podporuje výrobu a služby. V roku 2035 sa však naša pracovná sila zmenší podľa analytika o 7 percent. V tom istom roku podľa prognózy Eurostatu narastie počet ľudí starších ako 64 rokov o 20 percent.

„Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili. Chýbať budú najmä mladí vo veku 25-34 rokov, tých ubudne do roku 2035 štvrtina. V roku 2050 ubudne v porovnaní s rokom 2023 na pracovnom trhu 19 percent pracovnej sily. Naopak počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Ťahať spotrebu tak budú musieť aj obyvatelia z tzv. striebornej ekonomiky,“ pripomína Kočiš.

Aby podľa neho ekonomika šľapala ďalej, potrebujeme byť zdraví, ale to sa nám nedarí. Upozorňuje, že bez vážnych zdravotných komplikácií žijú Slováci v priemere iba do 57 rokov, čo je o 10 menej ako Taliani. Kratšia je aj dĺžka života, jej očakávaná dĺžka pri narodení je 78 rokov, čo je o šesť rokov menej ako u Talianov či Španielov. „Nepomáha ani to, že v počte návštev u lekára sme na špici OECD. Zdá sa, že často a zbytočne zahlcujeme systém, čo ešte viac znižuje jeho efektivitu,“ hovorí analytik.

Peniaze z únie môžu pomôcť

Pri prepočte odvrátiteľných úmrtí z dôvodu slabej prevencie alebo úmrtí, ktoré bolo možné liečiť, na 100-tisíc obyvateľov, sa Slováci tiež pohybujú na popredných priečkach v rámci EÚ-27. „Z tohto pohľadu nie je jedno, kedy postavíme nové nemocnice či zefektívnime systém financovania. A peňazí bude zdravotníctvo so starnúcou populáciou potrebovať čoraz viac. Ak staviame nemocnice z európskych peňazí, tak rozdiel medzi vyčerpaním prostriedkov v prvej polovici obdobia alebo na jeho konci môžeme počítať v tisícoch zachránených životov. Samostatnou témou je osobná zodpovednosť, pravidelné prehliadky u lekára či zdravý životný štýl. S vyššou dôverou v slovenské zdravotníctvo by sa mohol zlepšiť stav aj tu,“ tvrdí Kočiš.

V budúcom roku bude ekonomický rast Slovenska podporený aj peniazmi z EÚ. V pláne obnovy sa okrem často spomínaných hrubých stavieb nových nemocníc, nachádzajú aj položky ako pokračujúca digitalizácia v zdravotníctve, výstavba a obnova staníc záchrannej zdravotnej služby či podpora a podpora otvárania nových ambulancií v nedostatkových oblastiach.

Mohlo by vás zaujímať

„To všetko môže zlepšiť spokojnosť so zdravotným systémom. Na strane obyvateľov ale aj samotných zdravotníkov. Menej ich tak možno skončí u susedov. Ide o príležitosť, ktorej premárnenie bude s matematickou istotou znamenať stratu ľudského potenciálu,“ uzatvára analytik Slovenskej sporiteľne.