Programová vyhláška je jedna z najväčších hlúpostí v zdravotníctve. Ak by som bol minister zdravotníctva, je to prvá vec, ktorú by som zrušil. Peniaze idú do poloprázdnych a neefektívnych nemocníc. V podcaste Perspektívy zdravia, ktorý vydáva Zdravotnícky denník, to povedal poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a tímlíder pre zdravotníctvo strany SaS Tomáš Szalay. Problémom podľa jeho slov je, že programová vyhláška betónuje existujúcu neefektívnu infraštruktúru v slovenskom zdravotníctva. Súhlasí s ním aj výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Naďa Trenčanská Bedušová. Tá v podcaste zdôraznila, že rozpočtová vyhláška ambulanciám zväzuje ruky a presne určuje ktoré zdroje majú kam ísť.
Na zdravotnú starostlivosť je v tomto roku vyčlenených zhruba 8,2 miliardy eur. Oproti vlaňajšku tieto výdavky stúpnu zhruba o sedem percent. Suma, určená na zdravotnú starostlivosť, sa medzi jednotlivé sektory zdravotníctva distribuuje pomocou takzvanej programovej vyhlášky. V nej sa v podstate určuje minimálna suma za jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti pre zdravotné poisťovne. Tie musia tieto sumy dodržať bez ohľadu na to, ako vyzerá dopyt.
„Programová vyhláška je jedna z najväčších hlúpostí v našom zdravotníctve. Ak by som bol minister, je to prvá vec, ktorú by som zrušil,“ povedal v podcaste Szalay. Pripomenul, že ju zaviedla ešte bývalá vládna koalícia (súčasťou tejto vlády bolo aj strana SaS, pozn. redakcie). Cieľom jej zavedenia bolo určiť, aké sú priority vo financovaní zdravotnej starostlivosti. Problém je podľa Szalaya v tom, že úradníci vo vyhláške nepomenovali priority, ale priamo hovoria, koľko peňazí má ísť na konkrétnu zdravotnú starostlivosť.
Peniaze idú do poloprázdnych nemocníc
Tímlíder pre zdravotníctvo strany SaS pripomenul, že poisťovne sú povinné dodržať pomery v programovej vyhláške a nie je šanca, aby vznikol priestor na lepšiu efektivitu financovania. „Veľká časť zdravotnej starostlivosti sa dá poskytovať v ambulantných podmienkach či v podmienkach domáceho ošetrenia s telemedicínou. Nie je tak nutné pacienta kvôli tomu hospitalizovať. To je ten technologický pokrok za 50 rokov, ktorý sme urobili, akurát nemocničná infraštruktúra zostala. Nemocnice stoja, majú svojich zamestnancov a zdá sa, že snahou štátu je udržať nemocnice pri živote a zabezpečiť nimi zamestnanosť v niektorých regiónoch,“ myslí si Szalay.
Podľa jeho slov je však neefektívne používať zdroje zdravotného poistenia na to, aby sa udržiavala zamestnanosť v nejakom menej rozvinutom regióne prostredníctvom vopred určenej distribúcie peňazí cez programovú vyhlášku. „Ak ambulancia dokáže naozaj podstatne lacnejšie udržať chronického pacienta bez toho, aby znovu vypukla choroba, ak ho dokážu stabilizovať za relatívne nízke peniaze, tak ušetríme na tom, že nemusíme platiť hospitalizáciu za násobné peniaze v nemocnici. Problém je, že aj keby sa pacient nedostal do nemocnice, poisťovňa nemocniciam musí na základe programovej vyhlášky zaplatiť toľko a toľko peňazí,“ hovorí poslanec.
Rozdiely v platbe za starostlivosť pritom podľa neho môžu byť priepastné. „Priemerná hospitalizácia môže stáť možno 2 000 eur. Ste tam štyri dni a ak nedošlo k operatívnemu výkonu, pacient tam leží na posteli, podajú mu trikrát tabletku a jednu infúziu. Toto môžete urobiť aj v stacionári a v ambulancii. A čo by za to dali tí ambulantní lekári, keby nie že by dostali 2 000 eur, ale keby za to dostali 200 eur. Zdravotná poisťovňa je však tlačená programovou vyhláškou a nútená zaplatiť neefektívnej poloprázdnej nemocnici obrovské peniaze. Programová vyhláška tak betónuje existujúcu neefektívnu infraštruktúru v slovenskom zdravotníctva. Treba ju zrušiť,“ uvádza Szalay.
Mohlo by vás zaujímať
Vyhláška ambulanciám zväzuje ruky
Výkonná riaditeľka ZAP hovorí, že programová vyhláška ambulanciám zväzuje ruky. „Najprv čakáme, kým je vyhláška vydaná. Bez nej nevieme začať rokovať ohľadom nových zmlúv. Potom príde rozpočtová vyhláška a de facto sa zase nemáme o čom rozprávať, pretože my už dnes vieme, koľko nám je určených finančných prostriedkov. Vieme, že to nebude stačiť a že sú rozdelené úplne nesprávnym spôsobom. Zdravotné poisťovne majú ten istý názor, pretože sledujú dopyt poistencov,“ hovorí Trenčanská Bedušová.
Aj keď poisťovňa vie, kam by mali smerovať peniaze, podľa šéfky ZAP s tým nepohne, pretože musí dodržať čísla, ktoré sú uvedené v programovej vyhláške. „Všetkými desiatimi sme určite za to a natoľko si veríme, že nepotrebujeme rozpočtovú vyhlášku, ktorá nám bude určovať, koľko zdrojov a kam má ísť. A myslím si, že na to má ministerstvo zdravotníctva úplne iné nástroje, ako určiť svoje priority,“ upozornila výkonná riaditeľka ZAP.
Podľa jej slov sa ambulantný sektor vždy domáha účasti na rokovaní o programovej vyhláške. Jednotlivé sektory tam vždy chcú získať viac peňazí pre seba. „Máte len jeden balík peňazí a ten balík treba nejakým spôsobom rozdeliť. Ale je dôležité, aby takéto stretnutia prebiehali a aby bol na nich zastúpený celý sektor zdravotníctva. Myslím si však, že sa ešte v histórii nestalo, aby sme dostali to, čo sme chceli a s týmito financiami vedeli plniť požiadavky našich pacientov,“ zdôraznila Trenčanská Bedušová.
