Pandémia covid-19 si aj na Slovensku vyžiadala tisícky životov. Rovnako bola veľmi stresujúca a rozdeľujúca pre spoločnosť. „O to dôležitejšie je, aby sme sa z tejto pandémie poučili a zároveň sa lepšie pripravili na zvládnutie prípadných globálnych pandémií v budúcnosti. To všetko by mali štátne inštitúcie, ale aj odborná verejnosť, robiť s jediným cieľom – zachrániť čo najviac ľudských životov,“ skonštatovala členka predsedníctva Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) a bývalá riaditeľka Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku Darina Sedláková.
Pripravila analýzu správy vládneho splnomocnenca pre prešetrenie manažmentu covidovej pandémie Petra Kotlára (SNS). „Je, samozrejme, najmä úlohou štátu pripraviť opatrenia, ktoré zabránia odvrátiteľným úmrtiam v čase takýchto mimoriadnych situácií v oblasti zdravia obyvateľov. Významná časť správy splnomocnenca slovenskej vlády preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covid-19 Petra Kotlára, od ktorej by sa dali očakávať odporúčania pre manažment budúcich pandémií, je však venovaná detailnému popisu účasti splnomocnenca na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v roku 2024,“ podotkla odborníčka na verejné zdravotníctvo. Práve na týchto rokovaniach v Ženeve Slovensko v zastúpení Kotlárom ako jediná z vyše 190 krajín odmietlo prijatie dodatkov k Medzinárodným zdravotným predpisom (MZP) a namietalo aj Globálnu pandemickú dohodu (informovali sme tu), ktorá by mala byť finalizovaná v máji tohto roka.
Ďalšie strany Kotlárovej správy podľa Sedlákovej obsahujú prevzaté informácie najmä zo zahraničných zdrojov, ktoré spochybňujú až znevažujú prácu na Globálnej pandemickej dohode, aj fungovanie Medzinárodných zdravotných predpisov. „Viaceré z nich boli medzičasom buď klasifikované ako hoaxy alebo vyvrátené ako nepravdivé, autori niektorých boli dokonca odsúdení za šírenie nepravdivých informácií. Splnomocnenec kritizuje aj Európsku úniu, že nezaujala odmietavý postoj a že zdieľa názory odborníkov WHO,“ tvrdí členka predsedníctva AOPP. Kotlár vo svojej správe uviedol, že pojem pandémia nie je vymedzený a pojem pandemická mimoriadna situácia je vymedzený nedostatočne. Z hľadiska incidencie a ďalších merateľných parametrov podľa neho na Slovensku pandémia nebola.
Porušovanie práv? A čo právo na zdravie?
Lekári aj ďalší odborníci Kotlárove výroky odsúdili a nesúhlasia so schválením jeho správy (napríklad tu a tu). Podľa Dariny Sedlákovej má vládny splnomocnenec medzery vo vedomostiach o fungovaní WHO ako medzinárodnej organizácie: „Tá je tvorená členskými štátmi a len ony rozhodujú, čo bude organizácia robiť, za čo bude zodpovedná a akým spôsobom bude napĺňať úlohy, ktoré jej zadajú členské štáty. WHO suverenitu štátov nijakým spôsobom neobmedzuje. Rokovania predchádzajúce prijatiu každého dokumentu z dielne WHO vyžadujú dosiahnutie konsenzu, prípadne si štát uplatní tzv. výhrady a tie musia potom ostatné štáty rešpektovať.“
Preto nie je pravda ani to, že zásadné rozhodnutia spojené s pandemickými opatreniami, vrátane vyhlásenia a ukončenia pandémie by boli ponechané na jednu osobu – na generálneho riaditeľa WHO. Generálny riaditeľ podľa Sedlákovej vyhlasuje zásadné rozhodnutia výlučne na základe odborných (evidence-based) argumentov, ktoré predložia odborníci z príslušných pracovných skupín, v ktorých pracujú zástupcovia členských štátov.
Splnomocnenec v správe často opakuje, že v Globálnej pandemickej dohode a Medzinárodných zdravotných predpisoch nachádza porušovanie základných ľudských práv a slobôd. „Opomína, že jedným z takýchto práv je právo na zdravie, na jeho ochranu, podporu a obnovu v najvyššej možnej miere,“ upozornila odborníčka, „Právo na zdravie je inkluzívne právo, ktoré sa vzťahuje nielen na včasnú a primeranú zdravotnú starostlivosť, ale aj na základné determinanty zdravia, a tak je postavená aj definícia zdravia podľa WHO.“
Mohlo by vás zaujímať
Ak má splnomocnenec Kotlár problém s definíciou pandémie a nie je mu jasná z dokumentov WHO, Darina Sedláková odporúča pozrieť zdroje americké alebo európske Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, britskú Národnú zdravotnú službu, odborné časopisy a dokonca aj Encyklopaedia Britannica alebo Oxford Dictionary.
Môže štát nariadiť očkovanie?
Peter Kotlár sa pohoršoval nad tým, že WHO odporúča členským štátom, aby pre určité ochorenia (vrátane covidu) nariadili očkovania. „Áno, WHO to odporúča, pretože očkovanie je najúčinnejšia forma primárnej prevencie šírenia infekčných ochorení. Je na každom štáte, ako sa zariadi. Aj keď štát očkovanie zaradí do národnej očkovacej schémy, čo niektorí interpretujú ako spovinnenie, jednotlivec sa stále môže rozhodnúť, že sa zaočkovať nedá. Netreba však zabúdať na fakt, že ochrana kolektívneho zdravia je najlepšia záruka toho, že ochorenie nevznikne a aj jedinci, ktorí sa z nejakých iných zdravotných dôvodov nemôžu dať zaočkovať, sú chránení kolektívnou imunitou,“ vysvetlila bývalá riaditeľka kancelárie WHO. Práve z tohto dôvodu má štát právo prijať opatrenia na zabránenie šírenia ochorenia nezaočkovanými jedincami ako napríklad zákaz vstupu do určitých zariadení.
Kotlár vo svojej správe píše, že „Pre platnosť Medzinárodných zdravotných predpisov postačuje schválenie jednou tretinou hlasujúcich členských štátov”. Takáto formulácia sa ale v texte MZP nenachádza. V závere správy splnomocnenec žiada, aby Slovensko odmietlo aj Globálnu pandemickú dohodu aj MZP, ale v ďalších odsekoch požaduje, aby boli oba dokumenty naďalej analyzované, vyhodnocované, pripomienkované, a ministerstvo zdravotníctva o výsledkoch týchto procesov následne informovalo WHO (písali sme tu). „Možno je to nádej, že vďaka tomu nakoniec Slovensko neostane v hanbe a oba dokumenty prijme ako potrebné pre zlepšenie prevencie, pripravenosti a odpovede na budúce pandémie,“ dúfa Sedláková.
Čo je Globálna pandemická dohoda?
Žiadna vláda ani inštitúcia nedokáže riešiť hrozbu budúcich pandémií sama. Vo svete, kde pribúda infekčných chorôb a vírusy sa šíria cez hranice, je podľa odborníčky životne dôležité byť pripravenejší a odolnejší na boj proti týmto zdravotným hrozbám.
„Vo svetle globálnej devastácie pandémie mnohé štáty požadovali silnejší medzinárodný rámec na riešenie s budúcimi pandémiami,“ hovorí Sedláková. Členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie spolupracujú od decembra 2021 na globálnom nástroji, ktorého cieľom je lepšia ochrana ľudí, komunít a krajín pred budúcimi pandémiami – Globálnej pandemickej dohode (GPD). Rozsiahle konzultácie pokračujú aj s občianskou spoločnosťou, medzinárodnými organizáciami a príslušnými agentúrami Organizácie spojených národov.
Konečné rozhodnutie o prijatí GPD bude spočívať na členských krajinách WHO. „Očakáva sa, že sa tak stane na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji 2025. Po ratifikácii požadovaným počtom členských krajín sa stane právne záväznou a nadradenou domácej legislatíve,“ povedala členka predsedníctva AOPP s tým, že prijatie GDP má zabezpečiť prevenciu a včasné odhalenie pandémií, odolnosť voči nim a reakciu na akékoľvek budúce pandémie najmä zabezpečením univerzálneho a spravodlivého prístupu k lekárskym riešeniam ako sú vakcíny, diagnostika a lieky. Taktiež pevnejší medzinárodný zdravotný rámec s WHO ako koordinačným orgánom v otázkach globálneho zdravia. Dohoda má definovať jasné procesy a úlohy s tým súvisiace, prístup „celej vlády“ a „celej spoločnosti“ integrujúci otázky zdravia do všetkých príslušných oblastí politiky a života. Takýto nástroj môže posilniť medzinárodnú spoluprácu v mnohých prioritných oblastiach ako je dohľad, varovania a reakcie, ale aj všeobecná dôvera v medzinárodný zdravotný systém.
Pokiaľ Slovensko podpíše Globálnu pandemickú dohodu, Darina Sedláková vidí viacero výhod – budeme rýchlejšie a lepšie informovaní o hrozbách pandémie a občania budú mať väčšiu istotu spravodlivého prístupu k diagnostike, liekom či vakcínam. Budeme mať zaručené „miesto pri stole“ pre národných lídrov na všetkých fórach týkajúcich sa zmlúv a rozhodnutí. Tiež budeme mať prehľad o výskume a vývoji pandemických riešení, jasnosť o základných kapacitách, dostatok zdravotníckych pracovníkov počas pandémie, prístup k bezpečnejším globálnym dodávateľským reťazcom a nákladovo efektívnym riešeniam založeným na regionálnom a globálnom plánovaní na skladovanie a výrobu pandemických zásob.
Čo sú Medzinárodné zdravotné predpisy?
Medzinárodné zdravotné predpisy, ktoré prvýkrát prijalo Svetové zdravotnícke zhromaždenie v roku 1969, boli revidované v roku 2005. Sú to právne záväzné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na členské štáty WHO, ktorých cieľom je medzinárodná spolupráca v oblasti „prevencie, ochrany, kontroly a odpovede systémov verejného zdravia na medzinárodné šírenie chorôb spôsobmi, ktoré sú primerané a obmedzené na riziká pre verejné zdravie a ktoré zabraňujú zbytočnému zasahovaniu do medzinárodnej dopravy a obchodu.“ MZP sú jedinou medzinárodnou právnou zmluvou so zodpovednosťou splnomocniť Svetovú zdravotnícku organizáciu, aby konala ako hlavný globálny systém dohľadu v prípade takýchto situácií.
MZP z roku 2005 nadobudli platnosť v júni 2007 so 196 zmluvnými krajinami, ktoré uznali, že určité incidenty v oblasti verejného zdravia sa budú označovať ako „núdzový stav verejného zdravia medzinárodného dosahu” a predstavujú ohrozenie verejného zdravia pre iné štáty v dôsledku medzinárodného šírenia choroby vyžadujúceho koordinovanú medzinárodnú odpoveď. Prvýkrát bol takýto núdzový stav vyhlásený pri pandémii prasacej chrípky v roku 2009. Naposledy pri pandémii covid-19.
