Ľudí s nadváhou a obezitou pribúda a už tvoria 65 percent populácie Česka. Mnohí vážne obézni sa pritom stretávajú s diskrimináciou, a to aj zo strany zdravotníkov. Ako im možno pomôcť a akú úlohu v blízkej budúcnosti zohrajú moderné antidiabetické lieky, ktoré sa ukázali aj ako účinné zbrane proti obezite? O tom v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia hovorili docentka Ludmila Brunerová, vedúca Diabetologického centra a Divízie diabetológie a endokrinológie Fakultnej nemocnice Královské Vinohrady a profesor Štěpán Svačina, lekár Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe, kde pôsobí ako v Obezitologickom centre XXL, tak aj v ambulancii Centra primárnej starostlivosti. Obaja apelujú na to, aby lekári, najmä tí praktickí, tému obezity so svojimi pacientmi otvárali a ponúkali im liečbu. Tiež veria, že sa raz dočkáme časov, kedy budú antiobezitiká užívané široko a trvalo ako dnes napríklad lieky proti vysokému krvnému tlaku.

„Obezita je choroba, ktorá sama o sebe zvyšuje riziko vzniku viac ako 200 ďalších komplikácií, postihujúcich všetky orgánové systémy,“ zdôrazňuje docentka Brunerová. „Je to choroba tela i duše,“ cituje k tomu profesor Svačina jedného svojho švédskeho kolegu.

Ľudmila Brunerová pripomína, že Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila obezitu chorobou už v roku 1948. Lenže vnímaná tak nebola. K zmene dochádza až v posledných rokoch, keď ľudí s nadváhou a obezitou začalo prudko pribúdať. Dnes v súčte tvoria podľa profesora Svačinu až 65 percent českej populácie.

Tiež nadváha je choroba. Ostatne obezite predchádza a kontinuálne sa v ňu mení podľa arbitrárne stanovených hodnôt BMI (body mass index). „S BMI v pásme nadváhy rastú zdravotné riziká obdobne ako pri obezite,” uvádza Brunerová a upozorňuje na odborné práce, ktoré sledovali zdravé osoby, odlišujúce sa iba hmotnosťou. U tretiny osôb, ktoré mali nadváhu, sa počas piatich rokov sledovania vyvinula metabolická komplikácia. Na rozdiel od osôb s normálnou hmotnosťou, kedy k tomu došlo výnimočne.

Pacienti chcú chudnúť, ale sú stigmatizovaní

Podľa Brunerovej je obezita komplexná choroba, ktorá je spojená s celým radom stigmatizácií pacientov v sociálnej oblasti a aj v zdravotnom systéme. Dáta zo zahraničia ukazujú (české dáta nemáme), že na diskriminácii sa podieľajú aj samotní zdravotníci. „Veľká časť zdravotníkov si myslí, že pacient, ktorý je obézny, nechce chudnúť. A pritom keď sa spýtate pacientov, tak nechce chudnúť napríklad iba 7 percent z nich,“ uvádza Brunerová. Značná časť zdravotníckeho personálu sa navyše domnieva, že obezita je chybou pacienta, že si za ňou vlastne môže sám alebo pripisuje niektoré jej príznaky, ktoré udáva pacient, úplne iným ochoreniam.

„Naši pacienti sú veľmi stigmatizovaní,“ pridáva sa profesor Svačina a ilustruje to na „klasickom“ prípade: „Keď presvedčíme obéznych pacientov, aby cvičili vo fitcentre, tak oni sú personálu odporní, a preto ich vypudia, aby im tam nechodili. Chcú mať inú, bohatšiu klientelu.“ V zdravotníctve je potom podľa Svačinu zaujímavá kauza paradoxu obezity. „Vie sa, že obézny pacient s iktom (cievnou mozgovou príhodou – pozn. red.) môže mať lepšiu prognózu ako ten štíhly. V minulosti sa často stávalo, že na neurologickú intenzívnu starostlivosť priviezli 150-kilového pacienta s mŕtvicou a povedali si: Pozrite sa, ako je tučný, ten to nemôže prežiť. Opak ale bol pravdou. Je to stigmatizácia, pritom pri zhruba 15 až 20 chorobách platí, že obézni má pri liečbe lepšiu prognózu,“ vysvetľuje Svačina.

Mohlo by vás zaujímať

V liečbe nadváhy a obezity by v prvej línii mali stať praktickí lekári, ale musia k pacientom pristupovať bez predsudkov a o ich probléme s vyššou hmotnosťou s nimi otvorene hovoriť. „Hrozne sa im uľaví, keď túto problematiku lekár otvorí, pretože ich trápi, akurát sa hanbia, alebo boja sa o nej začať hovoriť,“ myslí si docentka Brunerová a pripomína, že je obezita relabujúce ochorenie. Pacienti majú obdobie, kedy sa s ňou snažia niečo robiť, často aj úspešne, ale zase potom skĺznu do svojho pôvodného životného štýlu a váha ide opäť hore. Dochádza k relapsu ochorenia, čo je pre pacientov extrémne frustrujúce.

Úloha praktikov je kľúčová už preto, že pacienta pozývajú na preventívne prehliadky a mali by ho vidieť minimálne raz za dva roky. „Treba sa venovať aj pacientom prepusteným z nemocnice. Ak má pacient uvedené v prepúšťacej správe nejaké závažné ochorenie, akákoľvek redukcia hmotnosti mu prospeje,“ zdôrazňuje Svačina a dopĺňa, že špecializovaná obezitologická starostlivosť v centrách by potom mala byť určená pacientom s najťažšou obezitou.

Lieky zmenia pacienta, navyše bezpečne

Pri liečbe nadváhy a obezity sa odporúča upraviť životosprávu, držať sa diétnych odporúčaní a vyvíjať fyzickú aktivitu. V poslednej dobe však do hry razantne vstúpili moderné lieky. Podľa Štěpána Svačinu ukazujú štúdie z reálnej praxe, že v budúcnosti bude možné liečiť obezitu iba liekmi, teda bez previazania s diétou a pohybom.

„Nové lieky menia správanie, to je ich výhoda,“ zdôrazňuje. Staršie prípravky túto vlastnosť nevykazovali, alebo dokonca bolo ich užívanie spojené s výraznými rizikami pre kardiovaskulárny systém. Vďaka rozsiahlym kauzám, vyšetrovaniu a stiahnutiu niektorých liečiv z trhu z bezpečnostných dôvodov, sa nakoniec celá táto lieková skupina dostala pod veľmi prísny dohľad príslušných úradov. Nové antidiabetiká, ktoré sa ukázali aj ako veľmi účinné antiobezitiká, majú za sebou 10 až 15 rokov starostlivého sledovania. K pacientom sa dostávajú vo veľkom rozsahu v súčasnej dobe, keď je podľa profesora Svačina jasné, že „sú úplne bezpečné a majú obrovské spektrum benefitov“.

Docentka Brunerová potvrdzuje, že pacienti užívajúci antiobezitiká, skutočne menia svoje správanie a svoj jedálniček. „Keď im dáte možnosť vybrať si podľa ľubovôle, vyberú si jedlo menej mastné a aj menej sladké a tiež zdravšie potraviny. Dramaticky sa u nich znižuje chuť na alkohol, takže sa dokonca uvažuje o tom, či by tieto lieky nebolo možné využiť pri liečbe závislostí,“ hovorí.

Liečiť obezitu ako hypertenziu: trvalo

Ideálna liečba antiobezitikami v (snáď nie tak vzdialenej) budúcnosti by bola dlhodobá a vlastne trvalá. Prebiehala by podobne ako sa dnes lieči vysoký krvný tlak. V súčasnosti to však nie je reálne, predovšetkým preto, že si pacienti platia liečbu sami zo svojho vrecka. „Nemajú to zatiaľ nastavené tak, že by boli ochotní do liečby dlhodobo investovať. Majú nejaký hmotnostný cieľ, ktorý chcú z rôznych dôvodov dosiahnuť. Keď sa im to podarí, je to často dôvod na vysadenie antiobezitík. Logicky potom musí dôjsť k jojo efektu, hmotnosť opäť rastie,“ vysvetľuje Brunerová.

„Mám pacientku, ktorá za pol roka schudla 20 kíl a potom si začala pichať polovičnú dávku svojho lieku, než je najmenšia odporúčaná. Už tri mesiace jej to zatiaľ drží,“ opisuje profesor Svačina svoju skúsenosť s tým, že je nutné sa pozerať na liečbu obezity ako na trvalú, tak ako na liečbu hypertenzie a dyslipidémie. „Predstava, že pacient schudne a potom si váhu (bez liekov) udrží, je zlá,“ myslí si.

Štěpán Svačina sa domnieva, že sa na liečbu obezity nepozerajú správne zdravotné poisťovne. Je presvedčený, že aj keby si niekde požičali peniaze, aby hradili moderné antidiabetické lieky väčšiemu počtu chorých, do piatich rokov by sa im investícia vrátila, pretože by klesol počet dialýz, kardiovaskulárnych ochorení a podobne. „Mladí obézni sú skoro všetci zdraví, až potom sa od nich odlupujú skupiny tých, ktorí majú komorbidity. Deväťdesiatroční pacienti s obezitou, napríklad aj ťažkou, ale inak zdraví, existujú, je ich však minimum,“ hovorí profesor Svačina a súčasný prístup „systému“ práve k obéznym s komorbiditami kritizuje ako „úplne nesprávny“.

Dlhotrvajúce dohadovanie o úhrade nových antidiabetík (ktorá pôsobí aj ako antiobezitika) podľa neho poškodzuje českých pacientov, ktorí si ich potom musia voziť z Poľska alebo Nemecka. Súčasne ale predpokladá, že sa to nakoniec zmení. „Vo chvíli, keď ich bude možné písať diabetikom na úhradu poisťovne, bariéra sa prelomí a budú ich písať všetci na všetko,“ hovorí.

„Verím, že sa dožijem toho, že budeme liečiť obezitu ako hypertenziu a že liečbu budeme rôzne kombinovať a podávať ju dlhodobo. Keby sme ale dnes mali lieky hradiť všetkým, bola by to suma, ktorú by systém zdravotného poistenia neuniesol. Pritom z iných zdravotníckych systémov vieme, že liečba antiobezitikami je v dlhodobom horizonte nákladovo efektívna. Ide samozrejme o to, kedy tie peniaze vydať – či teraz, alebo neskôr na riešenie komplikácií. Náš zdravotný systém sa príliš nepozerá do budúcnosti, ale rieši to, čo je teraz, alebo ešte presnejšie, čo bolo pred dvoma rokmi,“ uvažuje Ludmila Brunerová.

Lieky navyše môžu zmeniť správanie nielen pacientov. „Moderné antidiabetiká dokážu znížiť výskyt diabetu u prediabetikov o 93 percent. Ak ich budú ľudia ďalších 15 rokov užívať, napríklad už ako generické prípravky a nedostanú cukrovku, možno potom začnú aj výrobcovia potravín vyrábať inak, pretože sladké potraviny nebudú ľuďom chutiť,“ zamýšľa sa Štěpán Svačina.