Najčastejšie neurologické ochorenia sú tie, o ktorých sa stále málo hovorí, napríklad syndróm nepokojných nôh, bolesť hlavy a chrbta. Z tých závažných, ktoré spôsobujú hendikep a zhoršenie kvality života, sú to cievne mozgové príhody a ich následky. U mladších ľudí tiež skleróza multiplex a u starších neurodegeneratívne ochorenia ako Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba. Slovensko participuje na viacerých výskumných projektoch a najrozvinutejšie sú práve v oblasti Alzheimera a Parkinsona. Venujeme sa však aj výskumu migrény a sklerózy multiplex.
Prednosta neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava a prodekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) Peter Valkovič hovorí, že ochorenia mozgu boli dlhodobo podceňované napríklad oproti kardiovaskulárnym a onkologickým chorobám. „Pritom finančné straty spôsobené neurologickými ochoreniami sú v princípe sumár toho, koľko stojí onkologický a kardiologický pacient,“ povedal neurológ na konferencii ITAPA Bratislave. Dopyt pacientov po pomoci neurológov podľa neho narastá. „Je ťažké povedať, či sme zdravší alebo menej zdraví ako naši predkovia, keďže diagnostika sa zlepšuje,“ dodal.
Vedúci jednotky klinického výskumu na Lekárskej fakulte UK Ján Kyselovič vysvetlil, že kvalita starostlivosti záleží aj na prepojení klinickej praxe a výskumu. Ten však potrebuje odborné kapacity a financie. „Je obrovská snaha, aby bol dnes klinický výskum čo najkratší, lebo stojí veľa peňazí, a aby firmy mali šancu dostať lieky do praxe, kde sú výsledky ešte hodnotnejšie,“ hovorí.
Podľa Petra Valkoviča sú na výskum potrebné univerzitné pracoviská, Slovenská akadémia vied aj súkromný sektor. Okrem financií, skúseností a edukovaných ľudí sú veľmi dôležité aj pacientske organizácie, ktoré poskytujú podnety a spätnú väzbu.
Ako liečiť neznesiteľnú bolesť hlavy?
Pacientom s migrénou výrazne komplikuje život intenzívna bolesť hlavy. Pacientska organizácia Migréna je choroba na svojom webe uvádza, že približne 38 percent pacientov s epizodickou migrénou vyžaduje preventívnu terapiu, ale len 3 – 13 percent užíva profylaktickú liečbu. „Profylaktická liečba redukuje frekvenciu záchvatov, intenzitu bolesti a vedľajšie symptómy vyplývajúce z chronifikácie bolesti, čím zlepšuje aj kvalitu života,“ vysvetlila neurologička Jana Martinková. Spresnila, že indikačné kritériá pre profylaktickú liečbu migrény sú najmenej dva záchvaty migrény týždenne alebo osem mesačne, neznesiteľné bolesti hlavy, liekmi indukovaná bolesť hlavy, protrahované migrény trvajúce viac ako 48 hodín, intolerancia alebo kontraindikácia symptomatickej liečby a komplikované formy migrény.
Podľa ministerstva zdravotníctva majú pacienti s migrénou na Slovensku k dispozícii rôzne možnosti liečby a starostlivosti. V rámci farmakoterapie sa pri liečbe akútneho záchvatu používajú lieky ako triptány, nesteroidné protizápalové lieky a analgetiká. Profylaktická alebo preventívna liečba zahŕňa antiepileptiká, antidepresíva a beta-blokátory. Medzi nemedikamentózne postupy patrí úprava životosprávy, teda zmena stravovacích návykov, pravidelný spánkový režim a fyzická aktivita. Tiež relaxačné techniky, použitie studených obkladov a masáže. Nádejou pre pacientov, ktorí trpia častými a závažnými záchvatmi migrény a ktorým tradičná liečba nepomáha, sú inovatívne metódy s využitím monoklonálnych protilátok. „Táto liečba je viazaná na špecializáciu neurológa a schválenie zdravotnou poisťovňou. Liečba sa podáva subkutánne – pod kožu pomocou naplnenej injekčnej striekačky alebo injekčného pera alebo intravenózne. Subkutánne preparáty si môžu pacienti aplikovať sami doma po zaškolení lekárom. Injekcia sa aplikuje raz mesačne, prípadne štvrťročne,“ priblížili z rezortu pre Zdravotnícky denník.
Mohlo by vás zaujímať
V súčasnosti pracujú na dostupnosti nových perorálnych liekových foriem na profylaxiu migrény. Prehĺtanie liekov podľa ministerstva ponúka pacientom pohodlnejšiu alternatívu ako injekcie a môže zlepšiť ich adherenciu k liečbe.
Z ministerstva uviedli, že v súčasnosti sú na Slovensku dostupné štyri moderné lieky pre pacientov trpiacich ťažkou migrénou, ktoré patria medzi najmodernejšiu profylaktickú liečbu dostupnú v súčasnej svetovej farmakoterapii. Všetky štyri prešli riadnym kategorizačným procesom a sú hradené z verejného zdravotného poistenia. „Držiteľ registrácie ďalšieho lieku s účinnou látkou atogepant podal na Slovensku žiadosť o kategorizáciu lieku. Jedná so o perorálnu liekovú formu. Aktuálne sme v štádiu rokovania o uzatvorení zmluvy o podmienkach úhrady lieku s držiteľom,“ doplnili.
Výskumné projekty
Profesor Valkovič, ktorý je prezidentom Slovenskej neuropsychiatrickej spoločnosti a podpredsedom Slovenskej neurologickej spoločnosti priblížil, že slovenské univerzitné a vedecké pracoviská sú súčasťou globálnych spoluprác v oblasti neurovied.
Inovácie v liečbe prináša napríklad aj farmaceutická spoločnosť AbbVie. „Je to aj otázka prístupu k inováciám, ktorý na Slovensku nie je najlepší oproti iným krajinám,“ zdôraznil na konferencii reprezentant spoločnosti Antonio Della Croce. Pri výbere toho, aké lieky vyrábať a ako rozvíjať činnosť firmy sa podľa neho riadia nepokrytými medicínskymi potrebami. „V neurovede je ich veľa – v prvom rade starnúca populácia a tie neurodegeneratívne ochorenia, ktoré majú vplyv nielen na pacienta, ale aj na jeho rodinu a tých, ktorí sa oňho starajú. Preto sa sústredíme na vývoj liekov, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života týchto ľudí. Sú aj rôzne ochorenia, ktoré sú časté, ale veľa sa o nich nevie – napríklad psychické poruchy alebo migréna, na ktoré sa tiež zameriavame. Cesta pacienta s migrénou môže byť veľmi zložitá,“ hovorí. Kým totiž pacienti nájdu správnu liečbu, veľa vynechávajú zo zamestnania alebo v práci nie sú produktívni. To spôsobuje finančné straty aj veľké výdavky zdravotníckemu systému.
„To, ako sa dokážeme zapájať do klinických štúdií, indikuje našu kvalitu, keďže sú v nich prísne kritéria. Dôležité je nielen spolupracovať s biotechnologickými či farmaceutickými spoločnosťami, ale tí, čo rozhodujú, teda vláda, predstavitelia vzdelávacích inštitúcií a nemocníc, si tiež musia uvedomiť, aké dôležité je výskum podporovať,“ vyhlásil Valkovič.
Spolupráca s Českom v oblasti Alzheimera
Ministerstvo zdravotníctva pre Zdravotnícky denník upresnilo, že Slovensko sa momentálne zapája do výskumného projektu včasnej diagnostiky Alzheimerovej choroby: „Tá je prínosná najmä kvôli stanoveniu vhodnej starostlivosti o pacientov a oddialeniu progresu ochorenia. Zavádzanie modernej diagnostiky Alzheimerovej choroby do klinickej praxe na Slovensku a v Českej republike je však roztrieštené. Práve tento problém sa snaží vyriešiť projekt ADDIT-CE koordinovaný Masarykovou univerzitou (MU) v Brne. Tento unikátny projekt podporí spoluprácu vedcov na akademickej pôde a biotechnologických firiem na Slovensku a v Českej republike pri navrhovaní moderných diagnostických nástrojov.“
Projekt získal financovanie takmer 5 miliónov eur na štyri roky od Európskej únie v rámci programu Horizont Európa. Zapájajú sa doň vedecké tímy z Výskumného ústavu CEITEC MU, Prírodovedeckej fakulty MU, Lekárskej fakulty MU a Slovenskej akadémie vied. Tie budú spolupracovať s troma súkromnými biotechnologickými spoločnosťami. Pacientov a ich blízkych budú zastupovať organizácie Slovenská Alzheimerova spoločnosť, Česká Alzheimerova spoločnosť, Centrum Memory a Czech Brain Aging Study. Vládny sektor je v projekte zastúpený Ministerstvom zdravotníctva SR a Juhomoravským inovačným centrom.
„Očakávaným výsledkom projektu ADDIT-CE bude nová, moderná a revolučná diagnostika Alzheimerovej choroby prenesená do klinickej praxe na Slovensku a v Čechách, ktorá umožní včasnú intervenciu a sledovanie progresie tohto neurodegeneratívneho ochorenia u pacientov a vytvorenie národných programov zameraných na boj proti tejto zákernej chorobe,“ avizuje rezort zdravotníctva.
Doplnil, že slovenské výskumné tímy pracujú aj na ďalších projektoch, podporovaných zo zdrojov Európskej únie, konkrétne sa venujú novým konceptom včasných štádií neurodegeneratívnych ochorení a validácii nástrojov na ich diagnostiku alebo využitiu extracelulárnych vezikulárnych biomarkerov, teda znakov v membránových štruktúrach, pre výber pacientov do klinickej štúdie zameranej na testovanie nefarmakologických prístupov u pacientov s demenciou.
Podfinancovaná veda
Ján Kyselovič podotkol, že problémy vo výskume sú s peniazmi, nie s ľuďmi. „S kvalitným vedcami na Slovensku nemáme problém, vracajú sa k nám z iných krajín aj lídri medzinárodných konzorcií. Výskum však stojí veľa peňazí. Preto je potrebná spolupráca firiem. Treba aj veľa špičkových spolupracujúcich univerzít. Trvá veľmi dlho, aby sa jednu z 20 molekúl podarilo dostať do nejakého ďalšieho štádia výskumu,“ hovorí, „Slovensko participuje na veľmi významných projektoch a klinických skúšaniach, lieky sa už podávajú pacientom. Môže sa to robiť len na pracoviskách, ktoré majú špičkovú úroveň, lebo inak by tam firma nebola ochotná vraziť peniaze. Na to, aby náš výskum dokázal vôbec prežiť, musíme robiť minimum chýb oproti iným krajinám a byť veľmi obozretní,“ zhrnul.
Profesor Valkovič kritizuje, že na Slovensku sú investície vzhľadom na počet vedcov druhé najhoršie v Európskej únii. Svetlo nádeje však vidí v Programe Slovensko, financovanom z európskeho plánu obnovy, konkrétne v jeho doméne Zdravá spoločnosť. Ministerstvo zdravotníctva ako sprostredkovateľský orgán pre Program Slovensko vyhlásilo v decembri minulého roka nové výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Sú to výzvy Podpora medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, Dobudovanie výskumných infraštruktúr – podpora aplikovaného výskumu a vývoja pre projekty od myšlienky k produktu a Dobudovanie výskumnej infraštruktúry pre excelentných výskumníkov.
Neexistuje vedecká štúdia, ktorá je čisto slovenská. Odborníci hovoria, že vzhľadom na charakter práce, obrovskú globalizáciu a rovnaké problémy v rôznych krajinách, musí byť do projektov zapojená populácia reprezentatívna pre celý svet. Aj vedecká komunita je medzinárodná. „Otázka je, ako na Slovensku môžeme byť nielen súčasťou objavného procesu, ale aj získať výhody z výsledku a nové lieky, prístupné pre každého vo vhodnom čase,“ povedal Croce. To ale závisí od rozličných stakeholderov.
Čo sa týka možného skríningu neurodegeneratívnych chorôb, ako sú napríklad aj Parkinsonova a Alzheimerova choroba, na Slovensku podľa Valkoviča ešte neexistuje ideál pre tento skríning. „Sme na tom dobre a viaceré slovenské tímy prinášajú metódy, ktoré dokážu napríklad u Parkinsona zachytiť rizikovú populáciu ešte pred vznikom motorických príznakov. U ochorení, ktoré sa týkajú kognitívnych funkcií túto koncepciu tiež máme rozpracovanú v rámci Misie zdravie, programy už sú na stole. Potrebujeme však širokú interdisciplinárnu spoluprácu. Kľúčovým prvkom by mal byť v mnohých prípadoch praktický lekár, teda primárna sféra,“ uzavrel expert.
