Podľa registra sociálnych služieb vedenom vyššími územnými celkami (VÚC) k decembru 2024 bolo registrovaných 210 denných stacionárov s celkovou kapacitou 3 538 miest. „Seniorom môže byť poskytovaná sociálna služba aj v iných druhoch zariadení podmienených odkázanosťou ambulantnou formou, v závislosti od druhu ich zdravotného znevýhodnenia a ich potreby,“ vysvetľuje pre Zdravotnícky denník Karolína Ducká, hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ministerstvo vlani činnosť denných stacionárov podporilo sumou 12,3 milióna eur.
Môže to byť napríklad zariadenie opatrovateľskej služby či špecializované zariadenie. Celkovo je na Slovensku registrovaných 412 zariadení podmienených odkázanosťou ambulantnou formou s celkovou kapacitou viac ako 6 500 miest.
Finančný príspevok poskytuje štát i samospráva
Ministerstvo práce v zmysle zákona o sociálnych službách poskytuje finančné príspevky na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou, tak verejným ako aj neverejným poskytovateľom. Patrí tu zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie a denný stacionár. „Je to jeden zo zdrojov spolufinancovania sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách, ktorý pokrýva časť ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a platy zamestnancov poskytovateľa,“ konštatuje hovorkyňa ministerstva práce.
Finančný príspevok sa poskytuje na mesiac a miesto v závislosti od formy sociálnej služby, ktorou môže byť pobytová a ambulantná sociálna služba, jeho výška závisí tiež od stupňa odkázanosti prijímateľov sociálnej služby a každoročne sa určuje nariadením slovenskej vlády. Pre rok 2025 bola pre ambulantné sociálne služby stanovená v pri najvyššom (VI.) stupni odkázanosti prijímateľa v sume 550 eur na mesiac.
„V roku 2024 bolo z prostriedkov ministerstva práce vynaložených na ambulantné zariadenia 22,1 milióna eur. Konkrétne pre denné stacionáre bolo poskytnutých 12,3 milióna eur,“ informovala Ducká.
Denné stacionáre možno z verejných prostriedkov financovať z rozpočtu obcí, ak je zriaďovateľom obec. Podobne môže obec prispievať na chod denného stacionáru, pokiaľ ide o neverejného poskytovateľa. Výšku tohto príspevku stanovuje obec spôsobom určeným zákonom.
Mohlo by vás zaujímať
Poskytovanie sociálneho poradenstva
Sociálne služby, vrátane sociálnej služby v dennom stacionári, možno v zmysle zákona o sociálnych službách poskytovať len na základe zápisu sociálnej služby do registra sociálnych služieb vedenom príslušným VÚC podľa miesta poskytovania. „V rámci tohto konania poskytovateľ preukazuje všetky podmienky na zápis, ktoré sú zákonom ustanovené. A to vrátane priestorových, personálnych, materiálnych a hygienických,“ konštatuje hovorkyňa ministerstva práce.
Zriaďovateľom každej sociálnej služby, aj denného stacionáru, môže by obec, právnická osoba zriadená alebo založená obcou alebo vyšším celkom alebo iná právnická osoba, teda neverejný poskytovateľ sociálnej služby. „Denný stacionár je určený pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a ich stupeň odkázanosti je najmenej III, pričom sú na sociálnu službu v zariadení odkázané len na určitý čas počas dňa, nakoľko ide výhradne o ambulantnú sociálnu službu. Samozrejme, vek nie je rozhodujúci,“ pripomína Ducká.
Poskytuje sa v nich sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, stravovanie a zabezpečuje sa záujmová činnosť, rozvoj pracovných zručností. V dennom stacionári sa sociálne poradenstvo poskytuje aj rodine a osobe, ktorá zabezpečuje pomoc klientovi či klientke v domácom prostredí. Účelom je spolupráca pri sociálnej rehabilitácii klienta, resp. klientky.
Štát nie je zriaďovateľom a ani poskytovateľom
„Musíme spresniť, že štát nie je zriaďovateľom zariadení sociálnych služieb, ani poskytovateľom sociálnych služieb. Poskytovanie a zabezpečovanie sociálnych služieb je v súlade so zákonom o sociálnych službách v originálnej pôsobnosti obcí a VÚC, konkrétne denné stacionáre a zariadenia pre seniorov sú v pôsobnosti obcí,“ upozorňuje hovorkyňa ministerstva práce.
S touto kompetenciou potom súvisí aj tvorba komunitných plánov a koncepcií rozvoja sociálnych služieb na danom území a samospráva na základe analýzy poskytovaných sociálnych služieb, demografických údajov a požiadaviek občanov vyhodnocuje potreby v tejto oblasti a stanovuje si ciele tak, aby bola zabezpečená dostupnosť sociálnych služieb na danom území.
Ministerstvo práce ako ústredný orgán štátnej správy pre sociálne služby plní najmä úlohy legislatívnej a koncepčnej činnosti. „Vo vzťahu k poskytovateľom sociálnych služieb ich zároveň metodicky usmerňuje pri poskytovaní sociálnych služieb, ako aj vedení evidencií v Informačnom systéme sociálnych služieb, ktorého je ministerstvo správcom,“ tvrdí Ducká.
Zároveň ministerstvo v zmysle zákona o sociálnych služieb poskytuje poskytovateľom zriadeným alebo založeným obcou alebo neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb, vrátane denného stacionára, finančný príspevok z rozpočtu rezortu práce, ktorý je určený na mzdy zamestnancov.
Ministerstvo práce navyše kontroluje hospodárenie s poskytnutým finančným príspevkom. „Takúto kontrolu voči poskytovateľom však vykonáva aj obec a vyšší územný celok. Súčasne VÚC vykonávajú kontrolu plnenia podmienok na zápis sociálnej služby do registra počas jej poskytovania. Inšpekcia v sociálnych veciach zase v zmysle zákona o inšpekcii v sociálnych veciach vykonáva dozor pri poskytovaní sociálnych služieb pri plnení povinností poskytovateľa, ktoré jej vyplývajú zo zákona o sociálnych službách,“ uzatvára hovorkyňa ministerstva práce.