Lekári chcú ordinovať aj v sobotu, dovoľme im to za priame platby. Zdravotníctvo získa peniaze navyše

Niektorí ambulantní lekári sú ochotní ordinovať aj v sobotu či nad rámec ordinačných hodín. Do zdravotníctva by pritiekli dodatočné peniaze, keby sme im to dovolili za priame platby od pacientov. V súčasnosti im to totiž legislatíva nedovoľuje. V podcaste Perspektívy zdravia, ktorý vydáva Zdravotnícky denník, to povedala výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Naďa Trenčanská Bedušová. O tom, za čo by mal pacient v ambulancií platiť, by zase mala podľa poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a tímlídra pre zdravotníctvo strany SaS Tomáša Szalaya rozhodnúť zdravotná poisťovňa, s ktorou má ambulancia zmluvu.

V súčasnosti na Slovensku platí legislatíva, ktorá hovorí, že lekár vo svojom voľnom čase nemôže poskytovať zdravotnú starostlivosť nad rámec ordinačných hodín. „Máme dopyt po tom, že napríklad v sobotu či podvečer by bol lekár ochotný prísť do práce a ordinovať za priame platby. Ale nemôže, musí fungovať v ordinačnom čase, v opačnom prípade tancuje na hrane zákona,“ hovorí v podcaste Perspektívy zdravia šéfka ZAP.

Podľa jej slov podobné návrhy nejdú za rozpočtom, respektíve si nevyžadujú dodatočné finančné zdroje. „Práva naopak, všetky nástroje alebo požiadavky, ktoré zo Zväzu ambulantných poskytovateľov v poslednej dobe išli, boli o pomerne rýchlych a jednoduchých systémových zmenách, ktoré by v konečnom dôsledku znamenali pozitívny dopad na cashflow našich ambulancií,“ vysvetľuje Trenčanská Bedušová. Zdravotníctvo by tak získalo peniaze aj mimo rozpočtu.

Tímlíder pre zdravotníctvo strany SaS si zase myslí, že poplatkovú politiku by mala mať v kompetencii zdravotná poisťovňa, ktorá má s danou ambulanciou zmluvu. „Pacient je klientom zdravotnej poisť a ambulancia je zmluvný partner zdravotnej poisťovne. Tak nech sa medzi sebou dohodnú, zdravotná poisťovňa určí, že za čo si bude ambulancia od jej klientov pýtať peniaze. Keď to ambulancia poruší, poisťovňa s ňou napríklad na dlhší čas rozviaže zmluvu,“ vysvetľuje Szalay. Podľa jeho slov sú ambulancie náchylnejšie poslúchať zdravotnú poisťovňu než reguláciu, keďže sú od zmlúv závislé.

Potrebujeme poriadok v poplatkoch

Poplatky sú pritom v slovenských podmienkach pomerne veľký problém. Sektor volá po ich regulácií, stále sa napríklad čaká aj na audit poplatkov z dielne ministerstva zdravotníctva. Trenčanská Bedušová v podcaste hovorí, že ambulantným poskytovateľom sa nepáčia politické hry okolo poplatkov. Politici podľa nej hovoria, že chápu vyberanie poplatkov v ambulanciách, ale pacientom to musia vysvetľovať už samotné ambulancie. „Niekto nemá odvahu na tom, aby povedal, že peňazí v systéme nie je dosť a nikdy ich dosť nebude. Je to začarovaný kolotoč a naši lekári nechcú tancovať na hrane zákona. Snažia sa vyberať poplatky, ktoré sú legislatívne dovolené,“ uvádza šéfka ZAP.

Zväz podľa jej slov súhlasí s tým, aby sa poplatky regulovali. Trenčanská Bedušová konkretizuje, že je pri nich potrebné definovať základ zdravotnej starostlivosti, ktorý pacient dostane vždy a za každých okolností. Potom sa však musia definovať aj situácie, za ktoré sa už poplatky vyberať budú. Podľa jej slov môže ísť napríklad o nadštandardné služby. Výkonná riaditeľka ZAP tiež pripomína, že ak sa situácia s financovaním zdravotníctva nezlepší, ambulancie pôjdu cestou fungovania bez zmlúv s poisťovňami. Pacienti si tak v nich budú hradiť ošetrenie v plnej výške.

Mohlo by vás zaujímať

Ľudia necítia zodpovednosť za vlastné zdravie. Štát však nemá peniaze, aby všetko zaplatil

Podľa Trenčanskej Bedušovej treba tiež v rámci prieskumu zistiť, za čo sú ľudia ochotní platiť. Pripomenula pritom, že sa napríklad zakázalo vyberať poplatky za objednanie ku lekárovi na presný termín. „Každý jeden pracujúci človek nemá čas tam sedieť a radšej si zaplatí. V podstate dnes zabraňujeme pacientom, ktorí chcú a majú na to finančné prostriedky, aby si zaplatili takýto nadštandard. Uberáme aj priestor pre tých, ktorí financie nemajú, pretože tam všetci sedia v jednej kope. Aj tí, ktorí by si to zaplatili, aj tí, ktorí tie finančné prostriedky nemajú,“ dodáva.

Regulácia bola v minulosti zrušená

Szalay pripomína, že problém s poplatkami sa zväčšil v roku 2015. Dovtedy boli dovolené poplatky za prednostné vyšetrenie u lekára. „Ambulancia mala právomoc štvrtinu ordinačných hodín vyčleniť na pacientov, ktorí si zaplatia za termín. Zvyšné ordinačné hodiny boli bezplatné pre bežnú klientelu. Štvrtina ordinačných hodín bola spoplatnená sumou, ktorú reguloval samosprávny kraj. Poplatky boli rôzne podľa toho, aká tam bola kúpyschopnosť,“ pripomína poslanec za SaS.

Podľa jeho slov pri zrušení poplatkov za prednostné vyšetrenie upozorňoval, že to bude viesť k nárastu poplatkov a nie k ich zrušeniu. „Realita je taká, že to nikto lekárom nekompenzuje, no tak hľadali spôsob, ako legislatívu obísť. Výsledkom bolo, že kým do roku 2015 boli pre poplatky aké-také pravidlá, teraz síce existujú, ale nie sú regulované a nemajú žiaden strop. Už to nie je sedem alebo 15 eur, ale niekde aj 30, 50 či sto eur,“ vysvetľuje Szalay.

V súčasnosti majú samosprávne kraje kompetenciu prešetrovať, či si nejaká ambulancia neúčtuje nezákonné poplatky. Väčšina pacientov, ktorí ich platia, sa na ne podľa Szalaya nesťažuje. Podľa jeho slov im však nejde o to, že by im platby vyhovovali. „Ale vedia, že keď nezaplatia, starostlivosť nedostanú a keď sa budú sťažovať, tak si len znepriatelia lekára, ktorý od nich ten poplatok vybral. Potom budú mať problém nájsť iného lekára, ktorý bude ochotný ich ošetriť,“ tvrdí poslanec. Na druhej strane sú podľa neho tí, ktorí sa sťažujú, ale v ich prípade je veľký problém dokázať, že poplatok je nezákonný. Aj keď už nakoniec ambulancia dostane pokutu, podľa Szalaya to neohrozí jej biznis plán, pretože väčšina pacientov sa na ne nesťažuje.