V ostatných rokoch aj ľudia na Slovensku výrazne viac vyhľadávajú psychoterapeutickú pomoc. Legislatíva však limituje činnosť psychoterapeutov len do oblasti zdravotnej starostlivosti, čo podľa nich výrazne obmedzuje prístup takmer polovice slovenskej populácie k psychoterapii. Roky volajú po novom zákone, ktorý by to napravil. Pracovali na ňom, ale Ministerstvo zdravotníctva SR legislatívny proces minulý rok zastavilo. Slovenská psychoterapeutická spoločnosť (SPsS) a Slovenský inštitút pre vzdelávanie v psychoterapii (SIVP) zaslali ministrovi Kamilovi Šaškovi (Hlas-SD) spoločné vyhlásenie, v ktorom žiadajú o riešenie situácie.

Správa bola rozšírená o stanovisko ministerstva zdravotníctva.

Psychoterapeuti vo vyhlásení uvádzajú, že podľa výskumov takmer polovica populácie v útlom detstve nezažije bezpečnú vzťahovú väzbu. Ak sa takáto väzba vo vzťahoch netvorí, spolu s ďalšími záťažovými faktormi to negatívne ovplyvňuje kvalitu ďalšieho života a psychologické fungovanie jedinca vo vzťahoch. Môže mať tiež narušenú sebahodnotu a emočnú reguláciu. „Polovica populácie má teda zvýšenú vulnerabilitu k rozvoju duševných ochorení alebo nejakým duševným ochorením už trpí,“ uviedli vo vyhlásení predsedníčka SPsS Zita Michlerová a predsedníčka SIVP Hana Ščibranyová. Obe inštitúcie regulujú kvalitu prípravy a výkonu činnosti psychoterapeutov v súčinnosti s ministerstvom zdravotníctva a Európskou asociáciou pre psychoterapiu.

Zákon o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti sa pripravoval dlho, Michlerová už na začiatku roka 2024 pre Zdravotnícky denník uviedla, že v roku 2023 pracovná skupina zložená z predstaviteľov Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti a Slovenskej komory psychológov vypracovala návrh, ktorý odovzdala rezortu zdravotníctva a ten mal spracovať jeho legislatívne znenie, aby zákon mohol ísť do parlamentu. Minulý rok povedala, že na jeseň malo byť medzirezortné pripomienkové konanie k zákonu. To sa však doteraz neuskutočnilo.

Nový návrh na niečo, čo už existuje?

Zápisnica zo zasadnutia Výboru pre kvalitu starostlivosti o duševné zdravie Rady vlády SR pre duševné zdravie v novembri 2024 uvádza, že v septembri bolo vnútrorezortné pripomienkové konanie k návrhu. Potom sa vyhodnocovali vznesené pripomienky týkajúce sa rámcov, kompetencií, povinností, vzdelávania a multidisciplinarity a rada vlády pripravovala zákon na opakované predloženie do vnútrorezortného pripomienkového konania. Zákon je naviazaný na Plán obnovy a odolnosti SR a kvôli splneniu míľnika v stanovenom rozsahu a v termíne mala byť podľa zápisnice do druhého kvartálu tohto roka Komora psychológov registrovanou stavovskou organizáciou psychológov vo všetkých funkčných odvetviach, nielen v sektore zdravotnej starostlivosti. „Komora bude prevádzkovať digitálny register profesionálnych psychológov pracujúcich v oblastiach zdravotníctva, vzdelávania, sociálnych vecí, spravodlivosti, vnútorných vecí, obrany a ďalších,“ uviedla rada vlády.

To sa však zmenilo. „Už náš návrh mali na právnom oddelení a povedali, že nakoniec ho neprijmú a vytvoria vlastný. Ten náš ale bol komplexný a pokrýval psychoterapiu aj v iných rezortoch, nielen v zdravotníctve. Napríklad v školstve, sociálnych veciach alebo aj v rezorte vnútra. Ministerstvo zdravotníctva začalo vypracovávať svoj návrh, ale ten sa zase bude týkať len psychológov v rezorte zdravotníctva,“ priblížila pre Zdravotnícky denník predsedníčka Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti.

Mohlo by vás zaujímať

Dodala, že v zdravotníctve ale bola táto problematika dávno vyriešená a ministerstvo teda vypracováva návrh týkajúci sa niečoho, čo už funguje. „My sme chceli práve zákon, ktorý by pokrýval všetku špecializovanú psychoterapeutickú činnosť. Chceme, aby všetci podliehali rovnakým štandardom. V liste ministrovi zhŕňame, že psychoterapeut musí mať určité vzdelanie a títo ľudia by sa mali riadiť rovnakým etickým kódexom,“ povedala Zita Michlerová.

Psychológovia v zdravotníctve nestíhajú

O dlho pripravovanom zákone psychoterapeuti v spoločnom vyhlásení uviedli, že súčasná legislatíva dlhodobo redukuje činnosť psychoterapeutov len do oblasti zdravotnej starostlivosti, čím výrazne obmedzuje prístup takmer polovice slovenskej populácie k odbornej pomoci. Tá má potenciál znížiť mieru utrpenia v živote, zvýšiť jeho kvalitu a predísť rozvoju duševného ochorenia cieleným aplikovaním včasnej profesionálnej psychoterapie u ľudí, ktorí zatiaľ nespadajú do oblasti zdravotnej starostlivosti. O reakciu na pripomienky psychoterapeutov sme požiadali aj rezort zdravotníctva.

Z komunikačného odboru ministerstva zareagovali, že v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR, konkrétne Komponentu 12: Humánna, moderná a dostupná starostlivosť o duševné zdravie, Reformy 1: Koordinovaná medzirezortná spolupráca a regulácia vypracovali návrh zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je súčasťou reformy v starostlivosti o duševné zdravie. Tvrdia, že návrh je pripravený na základe výstupov odborných pracovných skupín podieľajúcich sa na jeho príprave od roku 2022 a pripomienok komunikovaných ostatnými dotknutými rezortami do pripomienkového konania, ktoré by malo byť zahájené v najbližšom čase. Opäť však nekonkretizujú kedy. „Predmetný návrh obsahuje aj úpravu ďalšieho vzdelávania psychológov a psychoterapeutov so zameraním na výkon psychoterapeutickej činnosti,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva.

Na aktuálnosť potreby zaoberať sa duševným zdravím podľa neho reflektuje aj programové vyhlásenie vlády. Konštatuje, že duševné zdravie je dlhodobo zanedbávaná a podceňovaná oblasť a vláda bude navrhovať riešenia na zvýšenie dostupnosti služieb v oblasti duševného zdravia, integrovaný a nadrezortný prístup, prevenciu duševných porúch a podporu duševného blahobytu.

Dôvod vypracovávania iného návrhu však podľa Michlerovej ministerstvo neuviedlo. Podotkla, že v zdravotníctve už činnosť klinických psychológov upravujú vyhlášky. Okrem toho, že v zdravotníctve nie je dosť odborníkov na pokrytie potrieb všetkých ľudí, zdôrazňuje najmä potrebu zjednotiť pravidlá pre všetkých psychoterapeutov v záujme ochrany klienta. „Štandardné požiadavky na psychoterapeutický výcvik by mali byť zhruba rovnaké pre všetkých,“ zhrnula pre Zdravotnícky denník.

Podľa štandardov Európskej asociácie pre psychoterapiu má vzdelávanie psychoterapeutov predpísanú štruktúru, teda že okrem pregraduálneho vzdelávania musí človek absolvovať ďalších minimálne 1600 hodín odborného výcviku v psychoterapii. Toto ďalšie vzdelávanie podľa Zity Michlerovej trvá päť až sedem rokov a ráta sa doň aj určitá prax. „Je to preto, lebo psychoterapeut zasahuje do života klientov, tak aby u nich nedošlo k poškodeniu. Psychoterapeutické vzdelávanie nespočíva len v naučení sa nejakej techniky,“ upozornila.

Psychoterapeutická starostlivosť poskytovaná v rôznych rezortoch by sa podľa odborníkov mohla účinnejšie zamerať napríklad na potrebnú pomoc jednotlivcom, párom a rodinám, a to už v predškolských a školských zariadeniach, ako aj vo vysokoškolských poradniach, centrách pre deti a rodiny a významne aj v inštitúciách sociálnoprávnej ochrany detí a mladistvých v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny a v školstve. Rezort zdravotníctva totiž všetky tieto potreby sám už nedokáže dostatočne saturovať. „Potvrdzuje to alarmujúco stúpajúci trend ozbrojeného násilia a útokov, šikany a vyhrážania sa, ale aj sebapoškodzovania a ohrozovania iných u stále mladších vekových skupín populácie,“ varujú odborné spoločnosti vo vyhlásení.

Problém v peniazoch?

Ľudia starajúci sa o duševné zdravie ďalej upozornili, že redukovanie výkonu profesie psychoterapeuta len na oblasť zdravotníctva má okrem dosahu na zdravie obyvateľstva tiež výrazné finančné dôsledky pre štát. Zjednotenie pravidiel psychoterapie v rôznych rezortoch by podľa psychologičky Michlerovej nezaťažilo rozpočet a systém verejného zdravotného poistenia, keďže nejde o rozširovanie počtu ľudí, ktorých služby preplácajú zdravotné poisťovne.

Neznamená to však ani to, že tieto iné formy psychoterapie by si ľudia nemohli dovoliť. „Bezplatné služby poskytujú aj psychológovia v školách alebo pedagogicko-psychologických poradniach. Tiež referátoch psychologických služieb na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, v centrách pre deti a rodiny, domovoch seniorov alebo v občianskych združeniach,“ vymenúva. Všetci títo psychológovia sú financovaní z iných zdrojov ako verejné zdravotné poistenie. V rôznych rezortoch, ale aj zdravotníctve, existujú aj psychológovia, za ktorých služby klient platí priamo, keďže nemajú podpísanú zmluvu so zdravotnou poisťovňou.

Aby ľudia vyhľadali pomoc skôr

„Ďalší dôvod na aplikáciu psychoterapie aj mimo oblasť zdravotníctva vidíme v tom, že v našej spoločnosti pretrváva silná stigmatizácia, ktorá je spojená s diagnózami v oblasti duševného zdravia. Pre veľkú časť populácie je tak prijateľnejšie navštevovať odbornú pomoc mimo zdravotníctva, respektíve vyhľadať pomoc skôr, ako dôjde k rozvoju závažného ochorenia,“ konštatujú experti. Podotkli, že dostupnosť psychoterapie ako odbornej starostlivosti v rámci zdravotníctva je výrazne personálne poddimenzovaná a neumožňuje uspokojiť potrebu ani tam, kde už je duševné ochorenie rozvinuté. Nieto ešte v oblasti prevencie pri riešení závažných okolností, ktoré neskôr vedú k rozvoju týchto ochorení.

„V iných rezortoch ako zdravotníctvo je množstvo vzdelaných odborníkov a odborníčok, ktorí majú dosiahnutú plnohodnotnú odbornú spôsobilosť a kvalifikáciu poskytovať psychoterapiu tak v oblasti problémov so závažným dopadom na kvalitu života, ako aj v oblasti duševných ochorení,“ uviedli zástupkyne psychoterapeutov.

Slovenský inštitút pre vzdelávanie v psychoterapii k 31. decembru 2024 evidoval spolu 427 absolventov psychoterapeutického vzdelávania. Z nich 294 bolo zdravotníckych pracovníkov – psychoterapeutov a 133 mimo zdravotníckych psychoterapeutov s kompletným ukončeným vzdelaním v tomto odbore. Tvorili teda 31 percent všetkých psychoterapeutov. 67 z nich bolo psychológov a 47 liečebných a špeciálnych pedagógov, logopédov alebo sociálnych pracovníkov. Pred vznikom SIVP v roku 2011 podľa odhadov ukončilo kompletné vzdelanie pod garanciou Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti ďalších 74 psychoterapeutov.

Psychoterapeutov mimo zdravotníctva bude viac ako v ňom

„V súčasnosti ministerstvo zdravotníctva ako predkladateľ nového zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a Slovenskej komore psychológov a psychoterapeutov v rámci prijatého Plánu obnovy a odolnosti môže umožniť, aby občania získali prístup k starostlivosti, ktorú nevyhnutne potrebujú,“ vyzývajú odborníci v starostlivosti o duševné zdravie. „Na Slovensku je množstvo odborne spôsobilých psychoterapeutov a psychoterapeutiek, ktorí sú pripravení im pomôcť. Odhadujeme, že v roku 2026-27 môže v SIVP psychoterapeutické vzdelanie ukončiť ďalších 69 zdravotníkov a až 129 budúcich psychoterapeutov, ktorí nie sú zdravotnícki pracovníci a získajú plnohodnotné vzdelanie. Spolu je to 198 nových psychoterapeutov. Odhad ukončenia pre rok 2028-29 je ďalších 80 psychoterapeutov, pre rok 2029-30 je to 60 psychoterapeutov. Čiže očakávame približne 50-percentný nárast psychoterapeutov, pričom zdravotníci budú tvoriť len asi 40 percent z nich. O to viac chceme zdôrazniť, že títo kolegovia a kolegyne sú už zaradení v systéme náročnej prípravy, sú motivovaní a schopní absolvovať kvalitné náročné psychoterapeutické vzdelanie,“ apelujú odborné spoločnosti.

„Rozšírením legislatívy a regulácie pre psychoterapeutickú profesiu aj do ďalších rezortov by sa výrazne zvýšila kvalita a dostupnosť psychoterapeutickej starostlivosti a ľudia by menej riskovali pomoc mimo kvalitného systému. Sme presvedčení, že by to v dnešnej krízovej situácii ovplyvnilo kvalitu nielen duševného, ale následne i telesného zdravia na Slovensku,“ vyhlásili Ščibranyová a Michlerová.

Dodali, že si uvedomujú zložitosť procesov okolo legislatívneho návrhu nového zákona, avšak podľa nich v ňom bude dostatočný priestor upraviť všetky potrebné náležitosti aj cez neskoršie prepisy a pozmeňovacie návrhy.

Psychológovia zatiaľ od ministerstva zdravotníctva nedostali reakciu na svoje vyhlásenie. „Ozývajú sa nám však kolegovia z iných rezortov, ktorí oceňujú naše snahy a veľa ľudí to zaujíma,“ uzavrela predsedníčka SPsS.