Pandémia covid-19 mala na Slovensko výrazne väčší dopad, ako sme si mysleli, konštatuje tím expertov. Viacerí po kontakte s covidom zomreli z iných príčin, napríklad kvôli dekompenzácii ich chronického ochorenia.
Odborný článok Rola covid-19 v nadmernej úmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020-2022, publikovaný v decembri 2024 vo vedeckom časopise International Journal of Public Health, je výsledkom takmer dvojročnej spolupráce 13-členného multidisciplinárneho tímu. Jeho členmi boli napríklad ekonóm a expert na zdravotníctvo Peter Pažitný, výskumníčka a lektorka zameraná na manažment zdravotníckych služieb Daniela Kandilaki, bývalý riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz Ministerstva zdravotníctva SR Matej Mišík či bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Zastúpenie v tíme mali aj zdravotné poisťovne, Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), Vysoká škola ekonomická v Prahe a tiež súkromné konzultačné spoločnosti.
Podľa Petra Pažitného v článku bola použitá novátorská metodika výskumu a boli v ňom použité dáta z dvoch rozdielnych datasetov – Anonymizované administratívne údaje o uhradenej zdravotnej starostlivosti a anonymizovaný súbor údajov o príčinách úmrtia. „Tie boli prepojené systémom generovaným jedinečným bezvýznamovým identifikátorom osoby,“ vysvetlil. Dáta boli spracované NCZI za všetky tri zdravotné poisťovne za roky 2020 – 2022.
Kľúčovou výhodou vyvinutej metodiky je podľa autorov článku to, že umožňuje posúdiť, či úmrtie počas pandémie bolo spojené s covid-19. Choroba má 21 395 oficiálne potvrdených úmrtí. Metodika v článku však okrem pacientov, ktorí zomreli priamo na covid, identifikuje aj tých, ktorí po kontakte s covidom zomierajú z iných príčin ako napríklad dekompenzácia ich chronického ochorenia.
Petra Ištokovičová z Inštitútu zdravotných analýz zdôrazňuje, že „celkový počet identifikovaných úmrtí spojených s covid-19 metodika stanovila na 35 399 čo zhruba zodpovedá nadúmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020-2022 (31 789 nadúmrtí), pričom použitá metodika presnejšie vysvetľuje vysokú nadúmrtnosť v porovnaní s krajinami Európskej 27-ičky.“ Analýzy tejto skupiny úmrtí podľa nej umožňujú identifikovať rizikové skupiny, na ktoré je potrebné cieliť programy osobitnej ochrany a očkovania.
Mohlo by vás zaujímať
Martin Selvek zo zdravotnej poisťovne Dôvera pripomenul, že osobitne rizikovou bola skupina osôb vo veku nad 65 rokov, do ktorej spadalo takmer 82 percent úmrtí spojených s covid-19. „Rizikoví boli aj pacienti s diabetom, u ktorých bola pozorovaná takmer dvojnásobná úmrtnosť oproti predpandemickému priemeru, alebo pacienti na dialýze, u ktorých bola šanca na úmrtie po kontakte s covidom deväťnásobne vyššia oproti referenčnej populácii,“ vysvetlil. Kvalitná analýza dát a procesov počas pandémie môže podľa expertov viesť k formulácii pandemických plánov, ktoré zaistia bezpečné poskytovanie zdravotnej starostlivosti rizikovým pacientov počas budúcich pandémií.
„Za dôležitý poznatok štúdie považujeme skutočnosť, že digitalizácia a štandardizácia zdravotníckych údajov môže zvýšiť efektivitu zdravotníckeho systému počas kríz. Presné údaje o úmrtiach pomáhajú navrhovať a implementovať účinnejšie opatrenia na zmiernenie pandémie, ako sú lockdowny alebo opatrenia zamerané na obmedzenie šírenia vírusu,“ konštatujú autori štúdie. Ich metodológia môže byť aplikovaná aj v iných krajinách, čo by umožnilo porovnanie medzištátnych dosahov a zlepšenie spolupráce v rámci medzinárodných zdravotníckych organizácií.
