Financovanie sociálnych služieb sa bude reformovať. Vláda na svojom zasadaní schválila Koncepciu reformy financovania sociálnych služieb, ktorú na rokovanie predložilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Jej cieľom je zabezpečiť dostupnosť sociálnych služieb pre osoby, ktoré sú na ne odkázané, a to tak fyzickú ako aj finančnú. „Účelom takejto zmeny je vytvoriť predpoklady pre systém financovania sociálnych služieb, ktorý bude udržateľný, a finančné prostriedky na ich poskytovanie a zabezpečovanie budú vynakladané efektívne a účelne,“ tvrdí ministerstvo práce. Na základe koncepcie budú do konca roka pripravené potrebné legislatívne úpravy.
Súčasný systém financovania sociálnych služieb už podľa rezortu práce dostatočne nereflektuje demografický vývoj a s ním spojený zvyšujúci sa dopyt po sociálnych službách, socio-ekonomické zmeny v spoločnosti, a najmä s nimi spojené zvyšujúce sa náklady na zabezpečovanie pomoci odkázaným osobám, vrátane zabezpečenia ošetrovateľskej starostlivosti zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.
Súčasný systém je dlhodobo neudržateľný
Platná právna úprava pre oblasť sociálnych služieb je podľa ministerstva práce komplikovaná a v praxi častokrát nevymožiteľná, najmä pri plnení obligatórnych povinností menšími obcami alebo pri zabezpečovaní potrebnej ošetrovateľskej či paliatívnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. „Aj tento fakt prispieva k tomu, že spôsob poskytovania sociálnych služieb a ich kvalita nie je vždy v súlade s odporúčaniami a strategickými dokumentami na národnej aj medzinárodnej úrovni. Súčasný systém je preto dlhodobo neudržateľný a jeho zmena je nevyhnutnou pre vyhnutie sa jeho celkovému kolapsu, s vplyvom na najohrozenejšie skupiny obyvateľstva,“ poznamenáva koncepcia.
Materiál konštatuje, že Slovensko dnes patrí medzi štáty EÚ, ktoré dávajú na dlhodobú starostlivosť nižšie percento HDP ako je priemer v EÚ. V roku 2022 boli celkové výdavky na dlhodobú starostlivosť na úrovni jedného percenta HDP, zatiaľ čo priemer EÚ bol na úrovni 1,7 percenta HDP, najmä výdavky na dlhodobú sociálnu starostlivosť. „Pre porovnanie tiež uvádzame, že náklady na dlhodobú starostlivosť v Česku boli v roku 2022 na úrovni 1,5 percenta HDP. Preto je ambíciou návrhov v Koncepcii postupne do roku 2035 dosiahnuť priemer EÚ,“ uvádza rezort práce.
Podiel verejných zdrojov v sociálnych službách podmienených odkázanosťou (štátny rozpočet, rozpočty krajov a obcí) tvorí 70 percent príjmov. Zároveň je prognóza starnutia pre Slovensko jedna z najvyšších. Dlhší vek dožitia na Slovensku nie je kompenzovaný vyšším počtom rokov dožitia v zdraví. Viac ako 60 percent nákladov na dlhodobú starostlivosť tvoria náklady na mzdy a s tým spojené ostatné osobné náklady. Európska komisia prognózuje verejné výdavky na dlhodobú starostlivosť na Slovensku vo výške 2,4 percenta HDP v roku 2070. To predstavuje rast o 1,4 percenta oproti súčasným výdavkom.
„Ak by náklady a dostupnosť dlhodobej starostlivosti predstavovali priemer krajín EÚ, tieto výdavky by sa do roku 2070 zvýšili až na 5,4 percenta HDP. Teda je zrejmé, že náklady na dlhodobú sociálno-zdravotnú starostlivosť budú narastať. Preto je zásadnou požiadavkou akceptácia skutočnosti, že reforma bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty samosprávnych krajov, ako aj negatívny vplyv na zdroje verejného zdravotného poistenia,“ konštatuje ministerstvo práce.
Mohlo by vás zaujímať
Posilnenie osobnej zodpovednosti človeka
V súčasnosti v systéme sociálnych služieb výrazne prevažujú sociálne služby, ktoré sa zameriavajú už na riešenie vzniknutých krízových situácií či už z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu s potrebou dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti, život ohrozujúcej situácie či z dôvodu dlhodobého neriešenia situácie, keď človek nemá zabezpečené základné životné potreby. Výrazne menej sa sociálne služby zameriavajú na preventívne aktivity, sociálne poradenstvo, zvyšovanie informovanosti a podporu mobilizácie vlastných zdrojov človeka, rodiny či komunity.
„Bude potrebné posilniť povedomie o tom, že človek nie je len objekt sociálnej politiky, ale aj jej subjekt. Tomuto bude potrebné prispôsobiť aj nastavenie systému. Posilnenie osobnej zodpovednosti človeka, jeho rodiny a širšej komunity za predchádzanie alebo riešenie nepriaznivých sociálnych situácií je otázkou hodnotovou a celospoločenskou. Zároveň bude potrebné, aby boli vytvorené a zabezpečené dostatočné nástroje na spolufinancovanie, ktoré budú schopné podporiť a pomôcť človeku v rôznych životných situáciách predchádzať nepriaznivej sociálnej situácii a v prípade potreby ho podporiť pri jej riešení a opätovnom začlenení do spoločnosti,“ poznamenáva rezort práce.
Súčasťou plánovanej reformy financovania sociálnych služieb je zavedenie príspevku na pomoc pri odkázanosti najmä ako reakcia na dôsledky starnutia populácie spojeného s predlžovaním veku dožitia a súvisiacou odkázanosťou na pomoc inej osoby pri sebaobsluhe, a to bez ohľadu na miesto, druh alebo formu poskytovania tejto starostlivosti v rámci dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti oprávnenými subjektami na jej poskytovanie. Počíta sa s viaczdrojovým financovaním, s účasťou samotného prijímateľa so zachovaním princípu solidarity. Bez výraznejšieho prepojenia sociálnej a zdravotnej starostlivosti aj v oblasti financovania, vrátane garantovanej úhrady zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti aj zdravotnej rehabilitácie poistencovi zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, bez ohľadu na miesto poskytovania tejto starostlivosti v rámci dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti oprávnenými subjektami na jej poskytovanie, sa nedosiahne želateľný efekt.
Viaczdrojové financovanie služieb
Medzi hlavné zásady pre reformu v oblasti financovania sociálnych služieb patrí najmä viaczdrojové financovanie – zo štátneho rozpočtu, zo strany samosprávy, zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, projektové financie, súkromné zdroje a iné, ktoré už dnes pozná zákon o sociálnych službách. Zásadné je aj rovnoprávne postavenie poskytovateľov bez ohľadu na ich právnu formu a zriaďovateľa, vrátane financovania z verejných zdrojov a povinností v súvislosti s poskytovaním sociálnych služieb. Dôležité je i zavedenie osobného rozpočtu, resp. príspevku, na pomoc pri odkázanosti. Podľa ministerstva bude slúžiť ako nástroj podpory nezávislosti, možnosti rozhodovať a kontrolovať finančné zdroje zo strany dotknutého občana či zefektívnenia a sprehľadnenia systému financovania dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti.
Návrh približného podielu jednotlivých zdrojov financovania sociálnej služby vychádza z analýzy súčasného financovania sociálnych služieb a návrhov pracovnej skupiny a zohľadňuje predpoklad zavedenia príspevku na pomoc pri odkázanosti, úpravy prerozdelenia kompetencií samosprávy pri financovaní pobytových foriem sociálnych služieb podmienených odkázanosťou a spolufinancovanie zo zdravotného poistenia. Pri príprave legislatívnej úpravy v súvislosti so zmenou financovania sociálnych služieb bude potrebné upraviť prechod na nové financovanie tak, aby neohrozil stabilitu súčasných poskytovateľov sociálnych služieb.
Sociálne služby s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti sa budú financovať zo štyroch zdrojov. Štát zaplatí 45-percentný podiel, paušálny príspevok od samosprávy bude tvoriť 20 percent, ošetrovateľský paušál zo zdravotného poistenia bude tvoriť 15 percent a odkázaná osoba bude za službu platiť 20 percent. Za sociálne služby bez poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti bude štát platiť polovicu celkových nákladov. Paušálny príspevok od samosprávy bude 20 percent a odkázaná osoba zaplatí 30 percent. V tomto prípade sa na financovaní nebudú podieľať zdravotné poisťovne.
Príspevok na pomoc pri odkázanosti
Plán obnovy predpokladá zavedenie nového systému financovania sociálnych služieb na princípe osobného rozpočtu. Osobný rozpočet je nástroj, ktorý ľuďom dlhodobo odkázaným na sociálnu starostlivosť a podporu, poskytuje kontrolu nad tým, ako je im táto podpora poskytovaná a organizovaná. Pri realizácii reformy sa navrhuje zaviesť nový príspevok na pomoc pri odkázanosti.
Príspevok na pomoc pri odkázanosti má slúžiť na zabezpečenie pomoci a podpory pri odkázanosti na pomoc inej osoby pri vykonávaní činností v rámci sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Tento príspevok umožní odkázaným osobám rozhodnúť o jeho využití, nakoľko predstavuje poskytnutie finančných zdrojov na zabezpečenie spolufinancovania adekvátnej formálnej alebo neformálnej starostlivosti a pomoci pri odkázanosti.
Týmto príspevkom sa nahradí peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby poskytovaný v systéme kompenzácií sociálnych dôsledkov ŤZP, v systéme sociálnych služieb sa ním nahradí finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc pri sebaobsluhe poskytovaný neverejným poskytovateľom domácej opatrovateľskej služby zo strany obce a finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou poskytovaný z rozpočtu ministerstva práce obciam a neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu ostane ako ďalší nástroj na kompenzovanie sociálnych dôsledkov ŤZP v oblasti starostlivosti a upraví sa možnosť popri jeho poberaní využiť aj časť príspevku na pomoc pri odkázanosti na nákup sociálnej služby.
Pri určení predpokladanej výšky príspevku na pomoc pri odkázanosti pre najvyšší V. stupeň odkázanosti ministerstvo práce vychádzalo z priemerných celkových mzdových nákladov vybraných pobytových zariadení podmienených odkázanosťou za rok 2023 (domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie, zariadenie opatrovateľských služieb, zariadenie pre seniorov), z dôvodu ich najvyššej nákladovosti, ktoré predstavujú sumu na mesiac priemerne 1 470 eur. Výška príspevku na pomoc pri odkázanosti v najvyššom V. stupni odkázanosti zodpovedá približne 60 percentám celkových mzdových nákladov na vybrané pobytové zariadenia podmienené odkázanosťou. Táto suma bola následne so zvýšená o medziročnú infláciu na základe makroekonomickej prognózy ministerstva financií. Návrh sumy príspevku na pomoc pri odkázanosti stanovilo ministerstvo práce pre najvyšší V. stupeň odkázanosti vo výške 1 000 eur. Pri určení výšky príspevku v ostatných stupňoch (I až IV) bol pri percentuálnom znížení sumy príspevku zohľadnený priemerný rozsah odkázanosti v jednotlivých stupňoch v hodinách.
| Stupeň odkázanosti | Navrhovaná výška príspevku podľa spôsobu využitia na osobu / mesiac | ||||
| formálna starostlivosť | neformálne opatrovanie dospelých | neformálne opatrovanie detí | |||
| Časť určená na formálnu starostlivosť | Časť určená na neformálnu starostlivosť | Časť určená na formálnu starostlivosť | Časť určená na neformálnu starostlivosť | ||
| I | 200 € | 200 € | – € | 200 € | – € |
| II | 400 € | 400 € | – € | 400 € | – € |
| III | 600 € | 600 € | – € | 600 € | – € |
| IV | 850 € | 150 € | 700 € | 150 € | 900 € |
| V | 1 000 € | 200 € | 800 € | 200 € | 1000 € |
Navrhovaná mesačná výška príspevku na pomoc pri odkázanosti od roku 2026. Zdroj: MPSVR SR
Suma príspevku v jednotlivých stupňoch sa bude poskytovať odkázanej osobe v rovnakej výške bez ohľadu na to, či ho využije na formálnu alebo neformálnu starostlivosť. V prípade neformálnej starostlivosti však bude určená pevná časť, ktorú bude môcť odkázaná osoba využiť na neformálnu starostlivosť, zostávajúcu sumu bude môcť využiť na spolufinancovanie úhrady za formálnu starostlivosť (za účelom ďalšej podpory a sociálneho začlenenia odkázanej osoby, ako aj odľahčenia neformálneho opatrovateľa). V rámci legislatívnej úpravy príspevku na pomoc pri odkázanosti bude zadefinovaný spôsob automatickej valorizácie tohto príspevku, ktorý sa môže odvíjať od viacerých ukazovateľov, ako napr. miera inflácie alebo rast minimálnej mzdy, resp. rast priemernej mzdy.
Plnú sumu toho príspevku môže odkázaná fyzická osoba využiť na poskytovanie sociálnej služby, kombináciou druhov aj foriem sociálnych služieb (napr. ambulantnej aj terénnej sociálnej služby) alebo na poskytovanie sociálnej starostlivosti vo vybranom zariadení zdravotníckej starostlivosti. Ak sa odkázaná fyzická osoba rozhodne príspevok na pomoc pri odkázanosti využiť na neformálnu starostlivosť, bude môcť využiť na túto formu len časť určenú zákonom.
Zjednodušené bude aj zabezpečovanie sociálnej služby, kam patrí sociálne poradenstvo, informovanie, vyhľadávanie dostupných kapacít, prijímanie žiadostí občanov a podávanie žiadostí o zabezpečenie sociálnej služby, a to jednak prepojením informačných systémov, sociálnym poradenstvom poskytovaným na úrovni úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a zavedením novej sociálnej služby – sprostredkovanie sociálnej služby a pomoci. Základné sociálne poradenstvo zostane povinne poskytované zo všetkých úrovní samosprávy. Povinné financovanie novej sociálnej služby – Sprostredkovanie sociálnej služby a pomoci sa navrhuje na úrovni miestnej samosprávy, avšak nie jednotlivých obcí, ale prostredníctvom spoločných úradovní alebo agentúr či poradní pre väčšie územné celky a to v súlade s reformou verejnej správy.
Ministerstvo dostalo 200 pripomienok
Ministerstvo práce ku Koncepcii reformy financovania sociálnych služieb dostalo celkovo 200 pripomienok, z ktorých 132 bolo zásadných. Nakoniec akceptovalo 58 pripomienok, z toho 24 zásadných. Ministerstvo čiastočne akceptovalo 83 pripomienok, pričom zásadných bolo 64 z nich.
Zásadnú pripomienku mala Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb SR, ktorá navrhovala diferencovať určenie sumy pri formálnej starostlivosti (sociálne služby, zdravotnícke zariadenia) rovnakým princípom, ako je to v časti „Neformálne opatrovanie dospelých“ a „Neformálne opatrovanie detí“ a použiť rovnaké celkové sumy a to nasledovne: Formálna starostlivosť (sociálne služby, zdravotnícke zariadenia) dospelých: I 200 eur, II 400 eur, III 600 eur, IV 850 eur, V 1 000 eur. Formálna starostlivosť (sociálne služby, zdravotnícke zariadenia) detí: I 200 eur, II 400 eur, III 600 eur, IV 1 050 eur a V 1 200 eur. Podľa asociácie návrh Koncepcie vo svojom obsahu v časti „neformálne opatrovanie“ správne diferencuje opatrovanie zamerané na dospelú osobu a na dieťa s rozlíšením súm navrhovanej výšky PPO, pričom na neformálne opatrovanie detí vyčleňuje a počíta s vyššou sumu ako pri formálnej starostlivosti pri stupni odkázanosti IV a V. Preto navrhujeme, rovnakú analógiu použiť aj pri časti „formálna starostlivosť“, nakoľko dôvodom je diferenciácia hlavných činností pri formálnej starostlivosti o deti a iná pri dospelých. U detí by malo ísť najmä o intenzívnu podporu, stimuláciu vývinu, pričom je potrebné zabezpečiť k tomu aj odborný personál zameraný na prácu s deťmi v zariadeniach sociálnych služieb, aby dokázal poskytovať služby inovatívnymi a modernými metódami, ktoré dokážu stimulovať potenciál dieťaťa čo najviac, aby následne bolo v živote čo najviac funkčné a dokázalo čo najviac participovať na bežnom živote.
Ministerstvo práce túto pripomienku neakceptovalo s odôvodnením, že ani v súčasnosti sa príspevok na formalizovanú starostlivosť nečlení v závislosti od vekovej skupiny, ktorej je poskytovaná. Cieľom je nezhoršenie súčasných podmienok a aj z tohto dôvodu je príspevok na neformálnu starostlivosť v prípade detí zvýšený o 200 eur.
Ministerstvo však akceptovalo zásadnú pripomienku mesta Bratislava, ktoré tvrdilo, že „ak je osoba s potrebou starostlivosti umiestnená v zariadení sociálnej služby mal by príspevok ísť priamo poskytovateľovi sociálnej služby. Dôvodom je problém s vymožiteľnosťou príspevku od samotného klienta prípadne jeho zástupcu.
Ministerstvo práce neakceptovalo pripomienku ministerstva financií, ktoré žiadalo prepracovať a zreálniť výpočet predpokladaných vplyvov reformy na výdavky verejnej správy. Rezort práce svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ide o koncepčný dokument, ktorý obsahuje základné východiská pre potrebu zmeny systému financovania sociálnych služieb a preto sa vyčíslil vplyv, ktorý predpokladá plné čerpanie príspevkov. Zreálnenie predpokladaných vplyvov aj so zohľadnením postupného nábehu a dostupných kapacít sociálnych služieb bude premetom doložky vplyvov k návrhu legislatívnej úpravy.
