Programová vyhláška je prekonaným konceptom a neodráža realitu v slovenskom zdravotníctve. Už roky žiadame, aby sa od tohto nástroja ustúpilo. Jej existencia výrazným spôsobom obmedzuje možnosť reagovať na potreby samotných pacientov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Takto v ankete pre Zdravotnícky denník hodnotí ambulantný sektor takzvanú programovú vyhlášku. V nej sa v podstate určuje minimálna celková suma za jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti pre zdravotné poisťovne. V tomto roku sa v nej má rozdeliť zhruba 8,2 miliardy eur.

Celkové výdavky na zdravotníctvo by mali v tomto roku dosiahnuť úroveň zhruba 9,6 miliardy eur. Z toho najväčší podiel tvoria výdavky na zdravotnú starostlivosť, ktoré by sa mali pohybovať na úrovni 8,2 miliardy eur. Oproti vlaňajšku tieto výdavky stúpnu zhruba o sedem percent. Suma, určená na zdravotnú starostlivosť, sa medzi jednotlivé sektory distribuuje pomocou takzvanej programovej vyhlášky. V nej sa v podstate určuje minimálna suma za jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti pre zdravotné poisťovne.

Rezort zdravotníctva tiež bude musieť nájsť úsporné opatrenia v hodnote 152 miliónov eur. Tieto budú nevyhnutné vzhľadom na limity celkových verejných výdavkov. Aj v minulosti si pritom ministerstvo v rozpočte stanovilo, že ušetrí desiatky až stovky miliónov eur. Väčšinou sa tento cieľ nepodarilo splniť.

Obmedzuje reakciu na potreby pacientov

Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) považuje programovú vyhlášku za nesystémové riešenie. „Jej existencia výrazným spôsobom obmedzuje možnosť reagovať na potreby samotných pacientov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Máme za to, že deľba zdrojov v minulosti fungovala efektívnejšie,“ hovorí pre Zdravotnícky denník výkonná riaditeľka ZAP Naďa Trenčanská Bedušová.

Každý segment zdravotnej starostlivosti podľa jej slov vidí ako prioritu v programovej vyhláške predovšetkým seba. „Aj preto si myslíme, že určovať presné zdroje prostredníctvom vyhlášky je kontraproduktívne. Asi najlepší pohľad na celkovú situáciu a dopyt po jednotlivých zložkách zdravotnej starostlivosti majú zdravotné poisťovne. Sme presvedčení, že jej odstránením by sa v súčasnosti veľmi obmedzené finančné zdroje vynakladali efektívnejšie,“ vysvetľuje riaditeľka ZAP.

Trenčanská Bedušová upozorňuje, že jediné úspory, ktoré je dnes možné v rezorte zdravotníctva uskutočniť bez toho, aby to pocítil pacient na dostupnosti a kvalite zdravotnej starostlivosti, sú na pozadí plne funkčného e-zdravia, teda elektronizácie zdravotníctva a prístupu k zdravotným záznamom a výsledkom pacientov v takom rozsahu, aby sa vylúčili prípadné duplicitné vyšetrenia. „V tomto ohľade by výrazne pomohol plne funkčný E-lab,“ dodáva.

Mohlo by vás zaujímať

O zrušenie vyhlášky žiadajú roky

Podobne hodnotí programovú vyhlášku aj Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS). Jej prezidentka Monika Palušková pre Zdravotnícky denník hovorí, že programová vyhláška je prekonaným konceptom a neodráža realitu v slovenskom zdravotníctve. „Už roky žiadame ministerstvo zdravotníctva, aby od tohto nástroja ustúpilo, pretože každý segment má špecifické potreby, rovnako ako každá zdravotná poisťovňa má úplne iný poistný kmeň a z neho vyplývajúce špecifiká,“ tvrdí.

Prezidentka SVLS naznačuje, že medzi prioritami programovej vyhlášky z hľadiska financií by mal byť práve ambulantný sektor. „Ambulantný sektor je už roky vytláčaný na absolútny okraj záujmu ministerstva zdravotníctva v jeho reálnom financovaní a to napriek tomu, že na ňom stojí poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Teraz však ambulancie urgentne potrebujú finančnú podporu, pretože pri nesystémových dotáciách neefektívnych štátnych nemocníc nie sú schopné zarobiť dostatok finančných prostriedkov poskytovaním zdravotnej starostlivosti na platy lekárov, sestier a ostatného personálu, či na zvýšené nájomné, lízingy prístrojov alebo tovarov a služieb pre ambulancie vplyvom zvýšenej dane z pridanej hodnoty,“ uvádza Palušková.

Predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých Slovenskej republiky Rastislav Zanovit na margo plánovaných úspor pre Zdravotnícky denník hovorí, že to, kde sa bude šetriť, závisí od politického pohľadu a zadania. „Keď jedným zoberiete, tak budete v ich očiach zlý a keď iným, tak zasa tá iná skupina sa bude snažiť vás odvolať. Všetci sú okolo jedného koláča. Ako som už niekde uviedol, tých dier, cez ktoré unikajú zdroje, je viacero. Otázka je prítok do slovenského zdravotného systému, či je porovnateľný s ostatnými krajinami, lebo aj v iných systémoch sú pravdepodobne tiež diery. A taktiež, či a ako intenzívne si tá ktorá krajina či spoločnosť môže dovoliť plytvať,“ hovorí.

Úmysel programovej vyhlášky bol dobrý

Zanovit pripomenul, že zatiaľ neeviduje ani výsledky aplikácie programovej vyhlášky. „Počet lekárov primárneho kontaktu klesá a počet občanov, ktorí nemajú svojho všeobecného lekára stúpa. Ak by to malo fungovať, očakávali by sme napĺňanie Stratégie všeobecnej ambulantnej starostlivosti do roku 2030 vo všetkých smeroch, ktoré sú pomenované v tomto strategickom dokumente,“ tvrdí s tým, že všeobecní lekári pre dospelých sú základom pre systém a preto tam treba smerovať aj extra finančné zdroje.

Občianske združenie Zdravita, ktoré zastrešuje súkromných lekárov, pre Zdravotnícky denník uvádza, že úmysel pri zavedení programovej vyhlášky bol dobrý, no skúsenosti ukázali, že problémy s prerozdeľovaním zdrojov v zdravotníctve neodstránila. „Aj naďalej pretrváva nerovnaký prístup k jednotlivým segmentom a preferovanie štátnych ústavných zariadení. Programová vyhláška navyše zväzuje ruky aj zdravotným poisťovniam. Pri dohadovaní cenových podmienok je pre jednotlivé zložky ambulantného sektoru rozhodujúce percento navýšenia zdrojov vyplývajúce z vyhlášky a nie potreba podporiť podfinancované alebo nedostatkové segmenty, respektíve odbornosti,“ uvádza generálny riaditeľ Zdravity Marián Šóth.

Ako ďalej združenie dodáva, programová vyhláška by ale mala zabezpečiť spravodlivé rozdelenie zdrojov, aby žiadny segment nebol diskriminovaný. „Lebo mzdové nároky, inflácia, nárast nákladov spojený s konsolidáciou dolieha na všetkých. Verím, že sa nezopakuje situácia, že ambulantný sektor bude mať plánovaný polovičný nárast v porovnaní s ústavnou zdravotnou starostlivosťou,“ pripomína generálny riaditeľ. Ako dodáva, úspory boli plánované aj v minulých rokoch a neboli úspešné. Podľa jeho slov nie je možné v zdravotníctve šetriť, keďže je dlhodobo podfinancované.

O financovaní zdravotníctva sme debatovali aj v podcaste Perspektívy zdravia (video nižšie).