Potreba navýšenia finančných prostriedkov pre neštátne nemocnice združené v Asociácii nemocníc Slovenska (ANS) tento rok narástla na 161 miliónov eur. Peniaze budú podľa riaditeľov týchto nemocníc chýbať kvôli opatreniam ako transakčná daň, povinné športové poukazy pre zamestnancov či dodatky k zmluvám medzi ministerstvom zdravotníctva a Lekárskym odborovým združením (LOZ).

 „Pred niekoľkými mesiacmi sme odhadovali, že nemocniciam bude chýbať asi 130 miliónov eur. Teraz odhadujeme, že to bude o 31 miliónov viac a v tomto roku bude celému sektoru chýbať minimálne 350 miliónov eur na udržanie súčasného štandardu bez akéhokoľvek zlepšovania,“ povedal prezident asociácie nemocníc Marián Petko na tlačovej konferencii po zasadaní Rady ANS „LOZ síce tvrdí, že ich dodatky nebudú mať dopad na finančné prostriedky štátu, ale my dopad na tento rok odhadujeme až na 500 miliónov eur.“ V stredu sa predstavitelia ANS mali stretnúť s ministrom a rokovať o financovaní, transakčnej dani a ďalších témach. O vyjadrenie sme požiadali aj rezort zdravotníctva.

Pred niekoľkými mesiacmi lekárski odborári prezentovali, že malé nemocnice sú lepšie platené ako tie veľké štátne. To podľa Petka jednoznačne nie je pravda: „Veríme, že čoskoro budú Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou publikované úplne jasné čísla, ktoré zoberú do úvahy všetky prostriedky, ktoré do systému idú.“

Tvrdí, že nemocnice združené v ANS majú priemernú efektívnu základnú sadzbu 2400 eur a nemocnice v Asociácii štátnych nemocníc (AŠN) v priemere 3200 eur. Čo sa týka množstva poskytovanej starostlivosti, nemocnice združené v ANS podľa Petka poskytujú 45 percent nemocničnej starostlivosti a štátne 55 percent. „Nemocnice v ANS za to dostávali dokopy 800 miliónov eur a nemocnice v AŠN 1 miliardu a 400 miliónov,“ poukázal na nepomer.

Za problémy nemôžu súkromní poskytovatelia

Marián Petko tvrdí, že vystúpenia predsedu LOZ Petra Visolajského v médiách opakovane prinášajú nepresnosti a jednostranné hodnotenia, ktoré deformujú obraz o situácii v slovenskom zdravotníctve. „Je zrejmé, že pán doktor systematicky podceňuje a kritizuje nemocnice združené v Asociácii nemocníc Slovenska, najmä tie, ktoré sú vlastnené súkromnými spoločnosťami, ako Penta Hospitals a Agel,“ uviedol.

Kvalita slovenského zdravotníctva sa pravidelne porovnáva s tým českým, pričom zdravotný systém v Česku patrí podľa medzinárodných porovnaní medzi najlepšie v Európe, kým slovenský medzi najhoršie. Kľúčový problém podľa Petka spočíva v objeme finančných prostriedkov, ktorý do systému ide. „V roku 2025 bude Česko dávať do zdravotníctva minimálne o 3 miliardy eur viac ako Slovensko, teda približne o 1,5 miliardy viac na rovnaký počet obyvateľov. Je nezmysel tvrdiť, že na Slovensku je horšie zdravotníctvo preto, lebo nemocnice patriace finančným skupinám vyťahujú peniaze zo systému a neposkytujú kvalitnú starostlivosť. Tie isté veľké spoločnosti poskytujú zdravotnú starostlivosť v Česku, a to vo veľkom rozsahu,“ hovorí prezident ANS.

Mohlo by vás zaujímať

Spresnil, že rozdiel vo financovaní má vplyv na kvalitu poskytovanej starostlivosti, dostupnosť moderných technológií aj pracovné podmienky zdravotníkov. Podpísaním zmluvy ministerstva s odborármi bez dostatočného zabezpečenia potrebných zdrojov sa podľa neho situácia ešte viac vyhrotí, pričom nemocnice budú nútené čeliť väčším stratám.

Bez opory v zákone

Čo sa týka dodatkov k zmluvám garantujúcim mzdovú valorizáciu podľa pôvodnémho memoranda (pred prijatím konsolidačných opatrení) dohodnutých medzi LOZ a vládou, predseda odborov Visolajský tvrdil, že ich nechceli s lekármi podpísať súkromné nemocnice a preto nemali do práce nastúpiť žiadni lekári. Riaditelia neštátnych nemocníc krútia hlavami nad tým, že ministerstvo a odborári sa medzi sebou dohadujú o treťom subjekte. Viceprezident ANS Igor Pramuk uviedol, že dodatky nepodpísalo vyše 70 percent členov ANS. Keby takýto dokument nepodpísal riaditeľ štátnej nemocnice, minister zdravotníctva by mal plné právo ho odvolať. Viceprezident ANS Jozef Mintál, ktorý je riaditeľom Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou v Dolnom Kubíne podotkol: „Sme župná nemocnica a pani županka nás požiadala, aby sme dodatky podpísali vzhľadom k mediálnemu tlaku, ktorý bol na ňu vytvorený.“

Aj právnici ANS zhodnotili, že dodatky k pracovným zmluvám dohodnuté medzi LOZ a rezortom zdravotníctva neboli podľa zákonníka práce ani dobrých mravov. „Neboli podpísané dobrovoľne, hoci v zmluve to tak bolo napísané. Ja si neviem predstaviť väčší tlak na riaditeľa ako to, keď má niečo podpísať 31. decembra, lebo inak začnú platiť výpovede. Riaditeľovi sú brané práva v zmysle zákonníka práce – v dodatkoch totiž bolo, že každého lekára vo výpovedi, bez ohľadu na jeho kvalitu, musí prijať naspäť na dobu neurčitú,“ povedal Petko. To platilo aj pre lekárov, ktorí pôvodne mali zmluvu len na dobu určitú. Takýto stav podľa neho vôbec nedbá na pacienta ani na zabezpečenie financovania. Lekárov nie je možné odmeňovať podľa kvality práce a podľa Pramuka dohodnutá valorizácia dokonca nemá oporu v žiadnom zákone.

Dodatky majú v niektorých prípadoch dokonca byť pre zamestnávateľov nevykonateľné kvôli obmedzeniam v pracovných časoch, pretože by nevedeli zabezpečiť prevádzku nemocnice. Predstavitelia ANS si myslia, že to povedie k prijímaniu ďalších lekárov, najmä do fakultných a univerzitných nemocníc, kde je podľa nich už teraz prezamestnanosť. Nemocnice tak budú mať oveľa vyššie náklady bez zvyšovania kvality.

Transakčnú daň chcú zažalovať

Čo sa týka transakčnej dane, ktorá začne platiť od 1. apríla, členovia ANS ju označujú za diskriminačnú, keďže sa týka nemocníc združených v ANS, ale nie tých, ktoré sú štátnymi príspevkovými organizáciami alebo štátnymi akciovými spoločnosťami. „Štátnym nemocniciam bola táto daň odpustená, no nám nie. Už sme to riešili s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom aj štátnym tajomníkom Michalom Štofkom, ale ministerstvo financií to neumožnilo,“ povedal Igor Pramuk. ANS je súčasťou Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a jej predstavitelia doplnili, že rovnako by táto daň mala byť odpustená aj ambulanciám, záchrannej službe a ďalším poskytovateľom starostlivosti. V stredu prišli na rokovanie na ministerstve zdravotníctva aj s touto požiadavkou. Rezortu zdravotníctva sa pýtame aj na výsledky rokovania.

„Ak nám nebude vyhovené, podáme antidiskriminačnú žalobu a obrátime sa na Európsku komisiu. Už sme to dvakrát urobili so žalobami o eurofondoch a výstavbe urgentných príjmov – namietali sme to, že pôvodne peniaze z plánu obnovy mali ísť len do štátnych nemocníc, a boli sme úspešní,“ pripomenuli predstavitelia ANS. Tvrdia, že ak je cieľom zlepšiť slovenské zdravotníctvo, musíme viesť vecnú a odbornú diskusiu založenú na faktoch, nie na polopravdách, nepravdách a obviňovaní.