Veľké štátne nemocnice nemajú žiadnu motiváciu hľadať úspory v nákladoch, najmä personálnych. Prečo by takúto bolestivú aktivitu robili, ak majú istotu pravidelného oddlžovania. Kladie v ankete Zdravotníckeho denníka rečnícku otázku analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský. Tému zadlžených nemocníc otvoril denník v podcaste Perspektívy zdravia. V ňom okrem iného zaznelo, že nemocnice tvoria rekordné straty napriek tomu, že sú tam rekordné peniaze, ktoré medziročne stúpajú. Zároveň vytvárajú najväčšie dlhy. Preto je u nich pomocou lepšieho riadenia priestor na vytváranie úspor.

Aká je príčina toho, že na nemocnice je v rámci rozpočtu pridelených čoraz viac peňazí, ale napriek tomu majú stále rekordné dlhy?

Neplatí to univerzálne. Zadlžuje sa len špecifická časť nemocníc, väčšina z nich sú netransformované veľké štátne nemocnice. Môžem dať pravdivú, ale trocha prízemnú odpoveď – príjmy nezodpovedajú nákladom. Narástli náklady na mzdy, energie, investičná priepasť je v týchto nemocniciach obrovská, hlavne na budovách. Ale systémová odpoveď je, že tieto nemocnie nemajú ani žiadnu motiváciu hľadať úspory v nákladoch, najmä personálnych. Prečo by takúto bolestivú aktivitu robili, ak majú istotu pravidelného oddlžovania? Potom vidíme príklady, že obsadenosť lôžok takejto nemocnice v čase klesá, ale náklady naopak stúpajú.

Aké možnosti šetrenia majú v súčasnosti nemocnice? Čo treba zmeniť, aby nemocnice neboli zadlžené?

Neexistuje jednoduchý sek mečom na rozťatie tohto gordického uzla, len séria bolestivých zmien a prácnych reforiem. Pokračovanie v rozvoji systému skupín súvisiacich diagnóz (DRG), personálny audit, porovnávanie a transparentné stanovovanie kvalitatívnych aj kvantitatívnych cieľov, doriešenie cesty pacienta a zodpovednosti nemocníc v nej, zlepšenie dlhodobej a paliatívnej starostlivosti, spoluúčasť pacienta. Významným krokom v tomto snažení by bola transformácia nemocníc. Tá by vytvorila oveľa prísnejší kontrolný rámec, ktorý by neumožňoval svojvoľné zadlžovanie, ale nútil by manažment a politikov zakročiť skôr.

Mohlo by vás zaujímať

Majú nemocnice kvôli svojej zlej platobnej disciplíne drahšie energie?

To neviem. Problémom pri obstarávaní nie je len platobná disciplína, ale aj to, že štát pri svojich nemocniciach nedokáže fungovať sieťovo, tak ako to dokážu súkromníci. Ak by štátne nemocnice fungovali ako holding, dokázali by spoločnými nákupmi ušetriť. Otázka však je, či by niektoré štátne nemocnice nemali byť skôr regionálne, respektíve v spoločnej správe. Takto rozsiahle vlastníctvo nemocníc priamo štátom je v Európe unikátne.

Celú reláciu podcastu Perspektívy zdravia si môžete pozrieť vo videu: