Na zdravotnú starostlivosť je v tohtoročnom rozpočte vyčlenených zhruba 8,2 miliardy eur. Pri využití týchto peňazí je dôležitá takzvaná programová vyhláška. V nej sa v podstate určuje minimálna celková suma za jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti pre zdravotné poisťovne. Rezort zdravotníctva tvrdí, že na jej podobe pre tento rok už pracuje. Niektoré sektory by však najradšej programovú vyhlášku zrušili. Odborníci hovoria, že prostredníctvom programovej vyhlášky sa štát sektoru pokúša nanútiť pevne danú štruktúru výdavkov. V minulosti prerozdeľovanie peňazí fungovalo aj bez nej.

Celkové výdavky na zdravotníctvo by mali v tomto roku dosiahnuť úroveň zhruba 9,6 miliardy eur. Z toho najväčší podiel tvoria výdavky na zdravotnú starostlivosť, ktoré by sa mali pohybovať na úrovni 8,2 miliardy eur. Oproti vlaňajšku tieto výdavky stúpnu zhruba o sedem percent. Suma, určená na zdravotnú starostlivosť, sa medzi jednotlivé sektory distribuuje pomocou takzvanej programovej vyhlášky. V nej sa v podstate určuje minimálna suma za jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti pre zdravotné poisťovne.

Rezort zdravotníctva na čele s ministrom Kamilom Šaškom (Hlas-SD) hovorí, že na programovej vyhláške pre tento rok „intenzívne“ a interne pracuje. „Je nevyhnutné do nej zapracovať nárasty, ktoré vyplynú z nárastov miezd v súvislosti s dohodou s Lekárskym odborovým združením (LOZ) a nutnosťou pripraviť zákon, na základe ktorého budú koeficienty zdravotníckych pracovníkov rásť o 9,66 percenta,“ uvádza komunikačné oddelenie rezortu pre Zdravotnícky denník. Rozpočet pôvodne počítal s trojpercentným nárastom platov zdravotníckeho personálu, čo bolo súčasťou konsolidácie. Po podaní hromadných výpovedí lekárov a po dohode s LOZ bude valorizácia platov na pôvodne dohodnutej úrovni.

Ako ďalej ministerstvo uvádza, po ustálení čísiel bude programová vyhláška na tento rok najprv prerokovaná s ministerstvom financií, až následne so zdravotnými poisťovňami a celým sektorom. Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský pre Zdravotnícky denník hovorí, že pri príprave vyhlášky by v nej nemali mať prioritu žiadne sektory. „Priority by sa v zdravotníctve nemali určovať podľa sektorov. Prioritami by mali byť veci ako finančná udržateľnosť, efektívnosť produkcie, nárok pacienta naprieč všetkými sektormi. Aj to je problém programovej vyhlášky, že cementuje chybný pohľad na zdravotníctvo. Prioritný pohľad nemá byť cez oči poskytovateľov, či poisťovní, ale cez oči spotrebiteľa, teda pacienta,“ tvrdí.

Ministerstvo musí aj šetriť

Rozpočtový cieľ je pre výdavky na zdravotnú starostlivosť určený na 8,2 miliardy eur. Preto bude musieť rezort zdravotníctva nájsť úsporné opatrenia v hodnote 152 miliónov eur. Tieto budú nevyhnutné vzhľadom na limity celkových verejných výdavkov. Aj v minulosti si pritom ministerstvo v rozpočte stanovilo, že ušetrí desiatky až stovky miliónov eur. Väčšinou sa však tento cieľ nepodarilo splniť.

V tomto roku by mala pri šetrení rezortu pomôcť konsolidácia. „V rozpočte na rok 2025 bolo stanovené ušetriť 152 miliónov eur. Rezortu pomohla nižšia daň z pridanej hodnoty (DPH), na základe ktorej sa podarí ušetriť zhruba 96 miliónov eur, zvyšné úspory vzniknú referencovaním liekov a iným opatreniami, napríklad MEA zmluvami,“ uvádza ministerstvo. Konsolidačný balík, ktorý začal platiť od začiatku tohto roka, obsahuje viacero opatrení, ktoré sa týkajú liekov. DPH na lieky a niektoré zdravotnícke pomôcky od januára klesla z pôvodných desať percent na päť percent. Tie by mali byť od januára budúceho roka lacnejšie. Pri zdravotníckom sortimente, ktorý nespadá do zníženej dane, sa však DPH zvýšila z 20 na 23 percent. Za tie si ľudia priplatia.

Mohlo by vás zaujímať

Vlachynský hovorí, že technicky by stačilo všetky položky vo výdavkoch znížiť o dve percentá a cieľ úspor by sa dal dosiahnuť. „No realita je taká, že každý jeden segment zdravotníctva požaduje ďalšie navýšenie zdrojov, nie zníženie, takže akákoľvek snaha niečo škrtnúť sa stretne s veľmi tvrdým odporom. V minulých rokoch sa nepodarilo realizovať ani podstatne menej ambiciózne plány úspor, a to bolo ešte v sektore dosť nízko visiaceho ovocia, ktoré už hodnota za peniaze obrala. Preto považujem tento rozpočtový cieľ na tento rok za nepríliš realistický,“ uviedol analytik.

Sektor aj odborníci vyhlášku kritizujú

Programová vyhláška na Slovensku funguje len pár rokov, no niektoré sektory či odborníci ju považujú za neefektívnu a zbytočnú. Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) pri jej vlaňajšom pripomienkovaní uviedla, že vyhláška nemá žiadne manažérske, medicínske ani právne opodstatnenie, pretože je zbytočným medzistupňom medzi nákupom zdravotnej starostlivosti, jej poskytovaním a pacientmi.

Podobne o nej hovorí Vlachynský. „Programová vyhláška je odpoveď centrálneho plánovača na to, že poisťovne, poskytovatelia a pacienti sa nesprávajú tak, ako to predpokladá rozpočtový Excel ministerstva. Ministerstvo sa rozhodlo prostredníctvom programovej vyhlášky sektoru nanútiť pevne danú štruktúru výdavkov. To ale vedie k chybným motiváciám a anomáliám. Napríklad sa poisťovniam neoplatí smerovať starostlivosť z nemocníc viac do ambulancií, pretože programová vyhláška im neumožní zvýšiť platby ambulanciám a znížiť nemocniciam. Programová vyhláška podľa skúsenosti zlyhala aj v tom, čo bolo jej podstatou – priniesť presnejšie a predvídateľnejšie rozpočtovanie v zdravotníctve. Rozpočtové diery sú rovnako veľké, ak nie väčšie po vyhláške, ako boli pred vyhláškou,“ myslí si Vlachynský

Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva v zdravotnej poisťovni Dôvera Martin Kultan na konferencii Healthcare Summit 2024 upozornil, že je možné porovnať obdobie, keď na Slovensku fungovala programová vyhláška a obdobie, keď nefungovala. „Keď sa potom pozrieme na ukazovatele ako napríklad spravodlivosť, transparentnosť, platobné mechanizmy, zadlžovanie a podobne, vyhráva obdobie, keď sme na Slovensku vyhlášku nemali. To, že sa štát snaží ísť do platobných mechanizmov a nie do výstupov, je veľký problém. Nech štát nerieši cenovú politiku, ale to, čo od poskytovateľov a poisťovní vlastne chce,“ uviedol šéf Dôvery s tým, že v procese by vynechal vydávanie vyhlášky.

Hlavnou výhodou programovej vyhlášky podľa ministerstva zdravotníctva je, že vopred určuje objemy financií, s ktorými môžu jednotlivé segmenty počítať a na základe toho plánovať.

Limit na tento rok bol prekročený

Očakávaná skutočnosť roka 2024 prekročila výdavky na zdravotnú starostlivosť o 221 miliónov eur oproti programovej vyhláške, ktorá určuje sumy pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti. K navýšeniu došlo najmä vo výdavkoch určených na lieky a ústavnú zdravotnú starostlivosť. Medziročný nárast medzi rokmi 2023 a 2024 je očakávaný v sume 954 miliónov eur.

Výdavky na lieky pritom podľa ministerstva zdravotníctva prekračujú stanovený rozpočet opakovane z dôvodu nenaplnenia očakávaných úspor na generických a biosimiliárnych liečivách a taktiež absencie riadenia kategorizačného procesu. Novelami zákona o liekoch z roku 2018 a 2022 sa zjednodušil proces kategorizácie inovatívnych liekov hradených zo zdravotného poistenia, s cieľom obmedziť preplácanie modernej liečby vo výnimkovom režime, ktorý závisel od posúdenia zdravotnej poisťovne. Táto legislatívna zmena však mala priniesť aj úspory, do ktorých výšky sa mali nové liečivá kategorizovať. Proces kategorizácie však prebieha nezávisle od prijatého rozpočtu a výdavky na výnimkové lieky neklesli, ale narástli zo 43 miliónov eur v roku 2019 na 71 miliónov eur v roku 2023.

V prípade ústavnej zdravotnej starostlivosti napriek rozpočtovanému dofinancovaniu na úrovni 261 miliónov eur s cieľom zabrániť novým záväzkom po lehote splatnosti dochádza naďalej k prekročeniu alokovaných zdrojov. Z celkovej sumy bolo štátnym nemocniciam garantovaných prostredníctvom programovej vyhlášky 191 miliónov eur a zostatok bol vyčerpaný v zdravotnom systéme bez priradenia konkrétnemu segmentu.