Systém prerozdelenia peňazí na zdravotnú starostlivosť treba zlepšiť. Zhodli sa tom odborníci, poslanci, nemocnice aj zdravotné poisťovne, ktoré oslovil Zdravotnícky denník. Ten tému takzvanej programovej vyhlášky, cez ktorú sa v súčasnosti rozdeľujú peniaze na zdravotnú starostlivosť, otvoril v podcaste Perspektívy zdravia. V ňom okrem iného zaznelo, že štát cez programovú vyhlášku udržuje pri živote neefektívne nemocnice a treba ju zrušiť. V relácii sa objavila aj úvaha, že ambulancie by za menej peňazí mohli pokryť zdravotnú starostlivosť, ktorá je dnes povinne preplácaná nemocniciam. Kritika sa týkala aj toho, že programová vyhláška je vydávaná neskoro.
Programová vyhláška je jedna z najväčších hlúpostí v zdravotníctve. Ak by som bol minister zdravotníctva, je to prvá vec, ktorú by som zrušil. Peniaze idú do poloprázdnych a neefektívnych nemocníc. V podcaste Perspektívy zdravia to povedal poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a tímlíder pre zdravotníctvo strany SaS Tomáš Szalay. Problémom podľa jeho slov je, že programová vyhláška betónuje existujúcu neefektívnu infraštruktúru v slovenskom zdravotníctva. Súhlasí s ním aj výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Naďa Trenčanská Bedušová. Tá v podcaste zdôraznila, že rozpočtová vyhláška ambulanciám zväzuje ruky.
Súkromné poisťovne verzus programová vyhláška
Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera hovorí, že nepodporuje centrálne plánovanie. „Preto si myslíme, že programová vyhláška sa v podstate ani dobre nedá napísať. Potvrdzujú to skúsenosti z doterajších rokov, keď odchýlky oproti plánu boli v desiatkach miliónov eur a to sú obrovské čísla. Hlavný problém je, že takáto vyhláška neprináša žiadne benefity, ktoré by prevážili negatíva. Pacientom, poistencom ani slovenskému zdravotníctvu nič neprináša. Nevidíme kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, ani zlepšenie jej dostupnosti, len obrovskú byrokraciu,“ uvádza poisťovňa pre Zdravotnícky denník.
Poisťovňa Union pripomína, že ciele zdravotnej politiky sú širšie, než len efektivita poskytovania zdravotnej starostlivosti a ministerstvo ich zohľadňuje aj pri tvorbe vyhlášky. „Ministerstvo zdravotníctva môže mať legitímny dôvod udržať dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti v niektorých regiónoch, čo nie vždy znamená ekonomicky efektívne riešenie. Zámery o nastavenie vyhlášky v spojitosti so zamestnanosťou v regiónoch nepovažujeme za legitímny cieľ zdravotnej politiky, s takým zámerom sme sa však doteraz pri žiadnom rokovaní nestretli,“ uviedla poisťovňa v súvislosti s tvrdením Szalaya.
Union však nevníma programovú vyhlášku ako efektívny nástroj zdravotnej politiky. „Poisťovne majú oveľa detailnejší prehľad o potrebách svojich poistencov a preto dokážu oveľa adresnejšie nakúpiť zdravotnú starostlivosť. Programová vyhláška je preto menej presná a teda neefektívna, znižuje flexibilitu a možnosť reagovať na náhle zmeny, keďže zväzuje poisťovne na dobu roka, a taktiež môže podliehať konfliktu záujmov ministerstva zdravotníctva, ktoré je okrem riadenia zdravotnej politiky aj jediným akcionárom niektorých nemocníc či zdravotnej poisťovne,“ tvrdí Union.
Ambulantný sektor však podľa poisťovne nevie substituovať ústavnú zdravotnú starostlivosť, ale dobre fungujúci ambulantný sektor dokáže podchytiť mnohé diagnózy vo včasnom štádiu a tým predísť nákladnej liečbe v nemocniciach. „Podpora ambulantného sektora má preto za následok efektívnejšie fungovanie zdravotníctva ako celku,“ tvrdí poisťovňa Union, ktorá by zároveň uvítala aj skoršie vydávanie programovej vyhlášky. Dôvodom je finančné plánovanie.
Mohlo by vás zaujímať
Zdravotnícky denník žiadal reakciu na vyjadrenia v podcaste Perspektívy zdravia aj od Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) aj samotné ministerstvo zdravotníctva. Na otázky však do publikovania článku štátna poisťovňa ani rezort nereagovali.
ANS: Problém je nedostatok financií pre zdravotníctvo
Prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Igor Pramuk hovorí, že problém nespočíva v samotnej programovej vyhláške, ale v nedostatku financií pre zdravotníctvo. „V porovnaní s Českou republikou máme na rovnaký počet obyvateľov rozpočet nižší o dve miliardy eur. Tento deficit nemôže vyriešiť žiadna vyhláška. Navyše, súčasné nastavenie nespĺňa očakávania žiadneho segmentu. V praxi sa stretávame s tým, že vyhláška nie vždy reflektuje reálne potreby. Napríklad nemocnice potrebujú peniaze na konkrétny typ zdravotnej starostlivosti, no dostávajú financie na lôžka, čo deformuje celý systém. Nežiadame zrušenie vyhlášky, ale upozorňujeme na nutnosť jej zlepšenia,“ hovorí Pramuk pre Zdravotnícky denník.
Nemocnice združené v ANS podľa neho potrebujú 160 miliónov eur, no ak programová vyhláška stanoví iba sto miliónov, budú mať nemocnice problém. „Nebudeme mať peniaze na platy. To môže viesť k porušeniu sociálneho zmieru či dokonca rozviazaniu zmlúv s poisťovňami. Tento problém môže vyriešiť len ministerstvo zdravotníctva, ktoré musí reflektovať reálne potreby sektora,“ tvrdí prvý viceprezident ANS.
Podľa jeho slov nie je hlavným problémom ani zamestnanosť, ale definovanie rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá je potrebná v jednotlivých regiónoch. Financovanie by preto podľa neho nemalo byť založené iba na výkone, ale aj na zabezpečení dostupnosti potrebných služieb. Okrem toho pripomína, že ambulancie a nemocnice plnia rôzne funkcie, ktoré sa navzájom dopĺňajú. „Je dôležité posilňovať kompetencie ambulancií, no nemôžu plnohodnotne nahradiť nemocnice, najmä pokiaľ ide o lôžkovú starostlivosť. Skôr je potrebné efektívne rozdeliť úlohy medzi jednotlivými segmentmi,“ uvádza.
Dodal tiež, že podľa zákona by sa mala vyhláška každý rok zverejňovať najneskôr do 15. januára, čo sa nedodržiava.
Analytik: Vyhláška nepomáha a vyrába nové problémy
Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský sa stotožňuje s myšlienkou zrušenia programovej vyhlášky. „Programová vyhláška v existujúcej podobe vnáša do systému viac centrálneho plánovania, čím popiera jeho stále platné systémové nastavenie. Tým je slobodné zmluvné dohadovanie medzi poskytovateľmi a poisťovňami. Prax zároveň ukázala, že stabilizácií financovania zdravotníctva nepomohla a nové problémy vyrába. Systém potrebuje lepšiu definíciu nároku pacienta, nie lepšiu definíciu nákladov,“ hovorí pre Zdravotnícky denník.
Podľa jeho slov však medzi hlavné argumenty jej zavedenia nebolo udržiavať zamestnanosť v menej rozvinutých regiónoch pomocou neefektívneho financovania nemocníc. „Zároveň neverím, že bez programovej vyhlášky by prišlo k štatisticky zaujímavým zmenám v zamestnanosti v regiónoch. Naviac úroveň nemocníc a tým nepriamo aj množstvo zamestnancov rieši skôr optimalizácia siete nemocníc, než programová vyhláška,“ uvádza.
Pri otázke, či by ambulancie za menej peňazí vedeli pokryť zdravotnú starostlivosť, ktorá je dnes preplácaná nemocniciam, upozorňuje na využívanie nemocničných urgentov pacientami, ktorých stavu by postačovala návšteva ambulancie. „Veľkosť tohto problému nie je nijak zmapovaná, máme len anekdotické informácie. Ale z finančného hľadiska by to bola minimálna zmena, urgent by musel fungovať aj tak. Druhým pohľadom je presun bežných zákrokov do ambulantnej sféry. To sa však v nejakej miere už deje. Kľúčom by malo byť však skoršie podchytenie pacientov na ambulanciách, aby sa ich stav nedostal až do situácie, keď budú potrebovať ústavnú starostlivosť. To však nie je otázka presunutia z nemocníc, ale hlbšej systémovej zmeny,“ myslí si analytik.
Keď už sa programová vyhláška uplatňuje, podľa jeho slov by mala byť vydávaná už na konci predchádzajúceho roka. „Ako máte fungovať v januári, keď až vo februári sa dozviete, koľko ste mali minúť? Problém však nastáva už pri rozpočte. Ak ho schválite v decembri a potom sa všetci rozutekajú na sviatky, tak ťažko môžete včas pripraviť vyhlášku, ktorá z toho rozpočtu vychádza. História však ukazuje, že rozpočet na poslednú chvíľu je slovenská tradícia. Je to ďalší argument proti vyhláške. Verejná správa takéto veci jednoducho nevie stíhať včas a vyrába tým len dodatočné zmätky,“ dodáva.
Opoziční politici to nevidia čierno-bielo
Zdravotnícky denník sa so žiadosťou o reakciu na témy otvorené v podcaste Perspektívy zdravia obrátil aj na členov zdravotníckeho parlamentného výboru. Oskar Dvořák zo strany PS tvrdí, že programovú vyhlášku nevníma čierno-bielo. „Nie je jednoznačne dobrou, ani nevyhnutne zlou voľbou. Je to nástroj, ktorý zavádza určité pravidlá a umožňuje sektoru vopred poznať objem peňazí, s ktorými daný rok môže operovať a zmysluplne plánovať. Zároveň štát môže prostredníctvom vyhlášky poukazovať na priority nasledujúceho roka. Pre nás sú nimi aktuálne ambulancie, ktoré by mali byť chrbtovou kosťou systému a ktoré dokážu relatívne včasne a nízko-nákladovo zachytiť choroby u pacientov v počiatočnom štádiu, ešte predtým ako sa rozvinú a skomplikujú,“ hovorí.
Programový rozpočet preto podľa neho môže byť nástrojom, ktorý má potenciál podporovať ten typ zdravotnej starostlivosti, ktorý potrebuje intenzívnu finančnú podporu. Vyhláške však podľa neho chýba potrebná miera pružnosti a flexibility, keďže platí fixne na rok vopred a nedokáže reagovať na náhle zmeny v čase. „Zároveň predpokladom jej zmysluplnosti je, aby bola vydávaná načas. Opakované oneskorené vydávanie programového rozpočtu spôsobuje sektoru pochopiteľné problémy. Bolo by vhodnejšie, aby bola tvorba programového rozpočtu a jeho schvaľovanie naviazané na termín schvaľovania štátneho rozpočtu tak, aby bol finálne prijatý ešte koncom kalendárneho roka predchádzajúceho roku, pre ktorý má platiť,“ myslí si Dvořák.
Aj ďalší člen parlamentného zdravotníckeho výboru Peter Stachura z KDH hovorí, že programová vyhláška je dobrým nástrojom na prerozdeľovanie financií na zdravotnú starostlivosť. „Je to legitímny spôsob ako nasmerovať povinné zdravotné odvody tam, kde je najvyššia potreba. Bez programovej vyhlášky si zdravotné poisťovne môžu favorizovať určitú oblasť zdravotnej starostlivosti na úkor iných. A tu si treba uvedomiť, že na Slovensku je neštandardné prostredie, kde má jedna zdravotná poisťovňa vertikálnu štruktúru a vlastní od nemocníc, cez polikliniky, ambulancie, lekárne až po distribúciu. Keď skončia povinné zdravotné odvody na účte tejto poisťovne, je ťažké dosledovať ďalšie finančné toky, pretože tieto informácie nemá povinnosť zverejňovať,“ myslí si poslanec za KDH.
Zároveň pripomína, že podoba vyhlášky by mala byť výsledkom rokovaní rezortu zdravotníctva, poisťovní a jednotlivých združení poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „Zdravotné poisťovne za dvadsať rokov fungovania v konkurenčnom prostredí nepreukázali schopnosť reagovať na potreby zdravotného systému, nepriniesli zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti, skrátenie čakacích lehôt na vyšetrenia či operácie, skôr naopak, tieto ukazovatele sa z roka na rok zhoršujú. Rozdiely medzi poisťovňami sú minimálne, len v podobe viac či menej zmysluplných benefitov, ktorými sa snažia prilákať nových poistencov. Programová vyhláška bola prvýkrát vydaná v roku 2022, viniť teda tento mechanizmus za zlý stav zdravotníctva a tvrdiť, že poisťovne vedia identifikovať reálny dopyt nie je namieste,“ uvádza Stachura.
Pri otázke o lacnejšej zdravotnej starostlivosti v ambulanciách poslanec hovorí, že v systéme ústavnej zdravotnej starostlivosti existuje priestor na zvýšenie efektivity s cieľom skrátenia dĺžky hospitalizácií, alebo napríklad presunu operačných výkonov, ktoré nevyžadujú hospitalizáciu do jednodňovej zdravotnej starostlivosti. „Je úlohou manažmentu jednotlivých nemocníc snažiť sa zvyšovať efektivitu v svojich zariadeniach a rovnako aj úlohou ministerstva, aby v nemocniciach vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti stanovil a vyžadoval dodržiavanie merateľných ukazovateľov efektivity, čo je aj jeden z aspektov, ktorý očakávame od zavedenia centrálneho riadenia nemocníc. Programová vyhláška presun niektorých výkonov do jednodňovej zdravotnej starostlivosti nijako neobmedzuje, ak dôjde k explicitnému poklesu výkonov v ústavnej zdravotnej starostlivosti, o túto čiastku sa v programovej vyhláške na nasledujúci rok navýši rozpočet pre jednodňovú zdravotnú starostlivosť,“ dodáva.
To, že vyhláška nie je vydaná do polovice januára Stachura označuje za porušovanie zákona zo strany ministerstva zdravotníctva. „Pre porovnanie, v Česku je programová vyhláška povinne vydávaná do 30. októbra pre nasledujúci rok, čo poisťovniam a poskytovateľom dáva ešte viac času na naplánovanie výdavkov na zdravotnú starostlivosť na nasledujúci kalendárny rok,“ tvrdí poslanec za KDH.
