Ak sa do konca tohto roka vláda a Lekársky odborový zväz (LOZ) nedohodnú na podmienkach, ktoré budú viesť k stiahnutiu vyše 3 300 výpovedí lekárov, môže nastať situácia, že zdravotníkom bude nariadené, aby prišli do práce. Parlament totiž počas stredajšieho hlasovania v zrýchlenom konaní schválil sériu legislatívnych zmien, ktoré majú lekárov udržať v práci, zabrániť im v účelovej práceneschopnosti (PN) a v prípade porušenia povinností ich aj trestne stíhať. Na opatrenia reagovali rôzne zväzy, združenia či komory, ktoré ich spravidla kritizujú. Nemocnice sú pri hodnotení opatrnejšie a legislatívne zmeny priamo nekomentujú.

Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva sa doplní o definíciu mimoriadnej udalosti, za ktorú bude považovaná aj kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zmení sa aj zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve, ďalej trestná legislatíva a tiež zákon o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Úpravy na svojom nedeľnom rokovaní 8. decembra schválil vládny kabinet pod vedením premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Ide o sériu legislatívnych zmien, ktorými sa vláda pripravuje na možnosť, že viac ako 3 300 lekárov do konca roka nestiahne svoje výpovede. Medzičasom už opatrenia v zrýchlenom konaní schválil aj parlament. Za hlasovalo 74, proti 70 poslancov a dvaja nehlasovali.

Nemocnice sú zdržanlivé

Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice (UNLP) Ladislava Šustová pre Zdravotnícky denník hovorí, že nemocnici neprináleží hodnotiť legislatívny proces. „Ale za UNLP Košice môžem potvrdiť, že aj v prípade, ak lekári svoje výpovede do konca roka nestiahnu, zabezpečíme pacientom poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj po 31. decembri. Oddelenia, kde lekári nie sú výpovednej lehote alebo je ich vo výpovedi len malý počet, budú poskytovať zdravotnú starostlivosť bez obmedzení,“ uviedla.

K opatreniam sa nevyjadrila ani Fakultná nemocnica J. A. Reimana Prešov. Hovorkyňa prešovskej nemocnice Martina Pavliková Zdravotníckemu denníku len uviedla, že zo 186 výpovedí, ktoré podali lekári vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana je stále aktuálnych 175. „Veríme, že sa situáciu s výpoveďami podarí vyriešiť od uplynutia dvojmesačnej výpovednej lehoty. V tejto chvíli nie je nijakým spôsobom dotknuté poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a to ani z pohľadu pacientov, ani z pohľadu zamestnancov nemocnice,“ zdôraznila Pavliková.

Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) sa ešte pred schválením obrátilo priamo na parlament s otvoreným listom. Poslancov žiadalo, aby nepodporili návrh zákona, ktorý zavádza nútenú prácu pre lekárov vo výpovedi. „Zdravotníci nemôžu vykonávať svoju prácu pod hrozbou trestov a nátlaku. Takéto opatrenia nevedú k zlepšeniu systému, práve naopak, len zhoršia už aj tak zložitú situáciu v našich nemocniciach. Ak bude prijatý tento návrh zákona, mladí absolventi nebudú mať motiváciu nastúpiť do zdravotníctva, pretože nikto nechce pracovať v prostredí, kde je rešpekt nahradený strachom a kde hrozia sankcie za vlastný postoj,“ uviedlo OZ SaPA.

Mohlo by vás zaujímať

Podľa združenia opatrenie spôsobí aj to, že sestry a pôrodné asistentky, ktoré sú už dnes vyčerpané a pracujú v poddimenzovaných tímoch, budú zvažovať zotrvanie v povolaní. „Ak budú zdravotníci naďalej vystavovaní takýmto krokom, mnoho z nich zvolí odchod. Tento návrh zákona je, žiaľ, dýkou do chrbta všetkým, ktorí sa dennodenne starajú o zdravie a životy ľudí. Namiesto podpory a hľadania systémových riešení, ktoré by mohli stabilizovať zdravotníctvo, sa zavádzajú represívne opatrenia,“ myslí si odborové združenie.

Vyhrocuje to situáciu

Slovenská lekárska komora (SLK) zase uviedla, že opatrenia nepovažuje za šťastné, pretože len zbytočne vyhrocuje už aj tak vypätú situáciu. „Chápeme, že vláda má povinnosť chrániť životy a zdravie občanov, ale rovnako má povinnosť riešiť problémy v našom zdravotníctve, ktoré sa ťahajú už vyše 30 rokov a z ich neriešenia sú lekári frustrovaní. Vyhlásenie mimoriadnej situácie je krajné riešenie, ktoré podľa nášho názoru nie je v záujme oboch strán a ktorému sa dá predísť rokovaním,“ uviedla komora na svojej webovej stránke ešte pred schválením.

Komora sa tiež ponúkla ako sprostredkovateľ medzi LOZ a vládou. Pri kontrole dodržiavania bodov memoranda, u ktorých sa predpokladá dlhodobejšie plnenie, ponúka SLK obom stranám spoluprácu. „Vyzývame zúčastnené strany na ďalšie rokovania, ktoré jediné môžu viesť k úspešnému výsledku, to znamená, aby nebolo potrebné pristupovať k akýmkoľvek mimoriadnym opatreniam. Je to v záujme spoločnosti, pacientov, lekárov, aj zdravotníctva ako celku,“ varuje SLK.

Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) o návrhoch zákonov hovorí ako o represívnych opatreniach vlády voči zdravotníckym pracovníkom. „Lekári, sestry i iní zdravotnícki pracovníci v ústavnej i ambulantnej sfére na Slovensku dlhodobo a každý deň zažívajú silnú a stále narastajúcu frustráciu z ošetrovania pacientov v dlhodobo kolabujúcom systéme zdravotnej starostlivosti, ktorý napriek ich opakovaným dlhoročným žiadostiam, zostáva bez vízie systémových riešení,“ uviedol zväz na svojej webovej stránke.

ZAP očakáva, že riešením bude konštruktívny dialóg s prínosom systémových riešení, tak aby sa neprehlbovalo napätie medzi zúčastnenými stranami a nedošlo k ohrozeniu kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti pre pacientov.

Len určité zdravotnícke povolania

Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS) ako zástupca zamestnancov aj v ústavných zdravotníckych zariadeniach vyjadril nespokojnosť s riešeniami, ktoré vláda navrhuje v novelách viacerých zákonov. „Máme zato, že tieto opatrenia boli šité horúcou ihlou bez verejnej a odbornej diskusie a bez vytvoreného časového priestoru,“ tvrdí SOZ ZaSS na svojom webe.

Podľa zväzu je problém v tom, že sa vybrali len určité zdravotnícke povolania, na ktoré sa majú tieto opatrenia vzťahovať. Nemalo by sa to týkať len lekárov vo výpovediach, ale aj ďalších zdravotníckych pracovníkov ako sú napríklad sestry, pôrodné asistentky, rádiologickí technici, praktické sestry – asistenti a sanitári. Ak niekto v tomto povolaní podal výpoveď, jeho výpovedná lehota skončí, až keď bude odvolaná mimoriadna situácia.

Mimoriadnou udalosťou má byť po novom situácia, kedy poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti nie sú schopní zabezpečiť dostupnosť adekvátnej zdravotnej starostlivosti, v prípade mimoriadnej situácie vyvolanej prírodnými, prevádzkovými, sociálnymi alebo inými faktormi, ktorá predstavuje hrozbu alebo stav závažného narušenia poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici, pričom táto situácia môže vzniknúť i nezávisle od ich vôle. Podľa SOZ ZaSS to môže v budúcnosti uplatniť aj na prípady, kedy bude nedostatok personálu.

Mimoriadna situácia môže byť podľa schváleného návrhu vyhlásená aj na základe sociálnych faktorov, alebo iných faktorov. Podľa SOZ ZaSS nie je jasné, aké sú to sociálne a iné faktory. Zväz taktiež nesúhlasí s trvalým stavom takto navrhovaných noviel zákonov, čiže bez stanovenia obdobia platnosti. Zvolený postup novelizácie zákonov podľa zväzu vytvára precedens aj pre iné činnosti v spoločnosti a nesúhlasí ani s konštatovaním predkladateľa, ktorý deklaruje súlad zákona s ústavou.

(mhl)