Spotrebitelia síce hovoria, že rozumejú všetkým varovným textom na tabakových výrobkoch, napriek tomu nevedia odhadnúť, ktoré sú viac či menej rizikové. Vyplýva to zo štúdie, ktorú na medzinárodnej konferencii AddictCZSK v Bratislave prezentoval analytik Centra pre ekonomické a trhové analýzy Michael Fanta. Podľa jeho slov je tiež otázkou, ako by sa malo lepšie komunikovať o rozdieloch v rizikovosti tabakových produktov, aby sa mohlo podporiť kvalifikované konzumné rozhodovanie v budúcnosti. Zdravie populácie výrazne ohrozuje aj riziková konzumácia alkoholu. Výskumný pracovník českého Národného ústavu duševného zdravia Ladislav Kážmer na konferencii upozornil, že intenzita úmrtnosti v súvislosti s alkoholom úzko súvisí napríklad s vysokou nezamestnanosťou a nízkou úrovňou vzdelania.
Analytik Fanta na konferencii hovoril o prieskume medzi študentami, ktorý mal odhaliť, ako vnímajú rizikovosť rôznych tabakových výrobkov. Rozhodovali sa medzi klasickými cigaretami, zahrievaným tabakom, elektronickými cigaretami a nikotínovými vrecúškami. Najprv ich zoraďovali podľa rizikovosti bez toho, aby ich videli. Neskôr si pozreli ich obaly a opäť ich zoradili podľa rizikovosti podľa toho, čo na nich videli.
„Tiež sme pomocou špeciálnych okuliarov skúmali, čo ich na danom obale najviac zaujalo. Pri elektronickej cigarete išlo najviac pozornosti na časť, kde sa písalo o príchuti a podobe výrobku. Málo pozornosti išlo na varovné značenie na obale. Pri zahrievanom tabaku išlo najviac pozornosti na logo, menej na varovné označenia. Minimum pozornosti pri nikotínových vrecúškach tiež išlo na varovné značenia. Pri klasických cigaretách sa ľudia najviac pozerali na varovné obrázky, ktoré zobrazujú zdravotné dôsledky fajčenia ako napríklad poškodenú nohu a podobne,“ povedal Fanta.
Študentom tiež v rámci štúdie ukázali, ktoré výrobky sú v skutočnosti najškodlivejšie. Ukázalo sa tiež, že hodnotenie výrobkov bez toho, aby ich študenti videli a hodnotenie potom, ako si ich mohli prehliadnuť, sa výrazne nezmenilo. „Ešte predtým, ako videli, ktoré výrobky sú v skutočnosti najškodlivejšie, si len 64 ľudí zo 105 myslelo, že sú klasické cigarety najškodlivejšie. Keď si pozreli obaly výrobkov, za najškodlivejšie považovalo cigarety len 66 ľudí,“ uviedol analytik.
Študentov sa tiež analytici pýtali, či chápu varovné upozornenia na tabakových výrobkoch. Väčšina uviedla, že tomu rozumejú dobre až veľmi dobre. „Respondenti sa domnievajú, že chápu všetky informácie o produktoch, no nie sú schopní zoradiť výrobky podľa rizikovosti. To znamená, že tieto informácie na baleniach by sa mali zlepšiť,“ zhodnotil Fanta. Podľa jeho slov je tiež otázkou, ako by sa malo lepšie komunikovať o rozdieloch v rizikovosti týchto produktov, aby sa mohlo podporiť kvalifikované konzumné rozhodovanie v budúcnosti.
Trhu dominuje spaľovaný tabak
Sekundárna lekárka na lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe Kamila Zvolská na konferencii upozornila, že celosvetovo dominuje trhu spaľovaný tabak. „Väčšina ľudí fajčí cigarety, na ktorých vzniká závislosť. V Česku fajčí tretina populácie. Sú však štáty, ktoré pristupujú k závislosti systematicky a realizujú národné plány s cieľom znížiť podiel fajčiarov pod päť percent. Štandardizovaná úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby, ktoré spôsobuje aj fajčenie, je v Česku stále dvojnásobná oproti štátom, kde je podiel fajčiarov nižší,“ upozornila lekárka.
Najvyšším preventabilným rizikovým faktorom kardiovaskulárnych chorôb u ľudí mladého a stredného veku je podľa nej práve fajčenie. Tri štvrtiny pacientov do 35 rokov, ktorí prichádzajú do nemocnice s infarktom, sú fajčiari. „Fajčiari majú zároveň svoj prvý infarkt o desať rokov skôr a umierajú v priemere o desať rokov skôr ako nefajčiari. Pasívne fajčenie pritom predstavuje rovnaké riziká ako samotné fajčenie. Riziko ochorenia srdca a ciev pritom rapídne klesá veľmi rýchlo po skončení s fajčením. Bez pomoci však dokáže prestať s fajčením tri až päť percent ročne,“ uviedla Zvolská.
Niektorí fajčiari však zvažujú prechod na alternatívu. Zvolská však dopĺňa, že stále ide o výrobky s obsahom nikotínu alebo tabaku. „Výrobky s obsahom tabaku sú však škodlivejšie ako výrobky len s obsahom nikotínu, keďže obsahujú viac toxických látok,“ podotkla. Zvolská dala do pozornosti aj švédsky Snus. Ide o tabakové vrecúška, ktoré podľa niektorých dát pomáhajú prestať fajčiť. Nikotín sa z nich absorbuje cez sliznice v ústach.
Marketing tabakových firiem však podľa nej vyvoláva dojem, že elektronické cigarety a zahrievaný tabak sú obdobné výrobky so zníženým rizikom oproti klasickým cigaretám. „Elektronické cigarety však neobsahujú tabak, ale zahrievajú sa a vzniká aerosol, ktorý má nižšie zdravotné riziká ako klasické cigarety. Riziká zahrievaného tabaku sú blízke klasickým cigaretám. Tabak sa zahrieva na 350 stupňov, čo je tesne pod teplotou horenia. Väčšinou dochádza k prehlbovaniu závislosti a nepomáhajú prestať fajčiť,“ tvrdí s tým, že v rámci zdravia je lepšie prejsť z klasických cigariet na elektronické.
Podľa jej slov je tiež potrebný úplný zákaz reklamy a predaj tabakových výrobkov len v špecializovaných predajniach. Okrem toho je potrebné zvyšovať daň na tabakové výrobky.
Alkohol, nezamestnanosť a vzdelanie
Kážmer sa na konferencii zameral na zdravotné škody v dôsledku konzumácie alkoholu. „Európsky priestor celkovo patrí k regiónom, ktorý Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označuje za región z najväčšou spotrebou alkoholu. Česko a Slovensko tiež patria ku krajinám s najväčšou spotrebou alkoholu. V Česku je aj najväčšia spotreba piva, k čomu sa pridávajú víno a destiláty,“ tvrdí Kážmer. Pri spotrebe alkoholu na osobu je Česko v rámci Európskej únie (EÚ) na druhom mieste, Slovensko je niekde v strede.
So spotrebou alkoholu potom súvisí napríklad aj úmrtnosť. „V Česku je dopad odhadovaný na šesť percent úmrtnosti. U mužov je to zhruba deväť percent a u žien asi tri. Škodlivé užívanie alkoholu je na úrovni osem percent. Pri úmrtiach ide napríklad o ochorenia pečene,“ tvrdí výskumný pracovník s tým, že úmrtnosť v súvislosti s alkoholom rastie. Sú však krajiny, v ktorých je úmrtnosť v súvislosti s alkoholom nízka. Je v nich zároveň aj nízka spotreba alkoholu. Podľa Kážmera ide napríklad o južné krajiny Európy či škandinávske štáty. Paradoxom je, že aj v krajinách, ktoré sú v konzumácii alkoholu blízke Česku, je úmrtnosť v súvislosti s alkoholom nižšia. Ide napríklad o Nemecko či Švajčiarsko.
Štatistiky sa líšia aj v rámci regiónov. „Výrazne rizikové sú napríklad Moravský a Moravsko-sliezsky kraj, kde je úmrtnosť v súvislosti s alkoholom výrazne vyššia. Intenzita úmrtnosti úzko súvisí napríklad s vysokou nezamestnanosťou a nízkou úrovňou vzdelania,“ vysvetlil Kážmer. Okrem úmrtnosti prezentoval štatistiky aj o chorobnosti. Z tých vyplýva, že kraje, kde je vysoká úmrtnosť v súvislosti s alkoholom, majú tiež vyššiu miera hospitalizácií. Úmrtnosť tak podľa výskumného pracovníka kopíruje aj chorobnosť.
Analyzovali sa tiež dáta o hospitalizovaných pacientov závislých na alkohole. „Z nich sme spočítali úmrtnosť či strednú dĺžku života a porovnali so strednou dĺžkou života s dátami za celú krajinu. Vyšlo nám, že strata na strednej dĺžke života u ľudí hospitalizovaných v súvislosti s alkoholom, je o 20 až 25 rokov nižšia oproti českej obecnej populácii,“ tvrdí Kážmer s tým, že ak je napríklad hospitalizovaný pacient vo veku 20 rokov, jeho očakávaná dĺžka života je v prípade mužov o 25 až 27 rokov kratšia než u bežného občana v rovnakom veku. U žien je strata o 21 až 24 rokov.
Miroslav Homola
