Rozpočet na zdravotníctvo bude tento rok extrémne napätý. Priznal to štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko na konferencii Jesenná ITAPA v Bratislave. „Myslím si, že v tejto chvíli sa viac vyrokovať nedá. Je pomenované, že potrebujeme usporiť 153 miliónov, ale to sa neusporilo nikdy. Navyše úsporu nemáme krytú úspornými opatreniami,“ upozornil Štofko. Štátny rozpočet počíta s aktuálnymi konsolidačnými opatreniami. Riaditelia zdravotných poisťovní upozorňujú, že v zdravotníctve budú peniaze chýbať úplne všade.
Celkové výdavky na zdravotníctvo sú v roku 2025 rozpočtované na úrovni 9,6 miliardy eur. O návrhu rozpočtu by mali poslanci Národnej rady SR hlasovať už v utorok, môže to však byť ohrozené aktuálnou veľmi tesnou väčšinou koalície v parlamente (76 poslancov). Pri neúčasti niektorých poslancov na schôdzi Národná rada nemusí byť uznášaniaschopná.
Budúcoročný rozpočet vnímajú ako jeden z najhorších aj analytici. Martin Vlachynský z INESS pre Zdravotnícky denník upozornil na možnú prevádzkovú dieru. Očakáva, že opäť budeme svedkami priebežného dofinancovávania. Martin Smatana povedal, že pri navrhovanej podobe rozpočtu by Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) pravdepodobne už vo februári mohla mať vážny problém.
Generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových na konferencii ITAPA povedal, že najťažšie pre poisťovňu bude vyrokovať nové podmienky pri zmluvách s poskytovateľmi. „Peniaze by mali ísť tam, kde pomáhajú pacientom. Zdroje treba rozdeľovať správne podľa dát a efektivity, aby konsolidáciu pacient čo najmenej pocítil, ale bude to veľmi náročné a asi bude veľmi veľa nespokojných poskytovateľov,“ vyhlásil Jurových. Vo všetkých sektoroch zdravotníctva bude podľa neho extrémny nedostatok peňazí. „Ak vyjednávanie o mzdách zdravotníkov dopadne pre VšZP ešte horšie ako to vyzerá dnes (teda vyrokujú vyššie mzdy, poznámka redakcie), tak nám skoro nič neostane,“ povedal generálny riaditeľ poisťovne. V diskusii podľa neho chýba naratív, ako to pomôže pacientovi. Nehovoriac o tom, že percento výdavkov, ktoré Slovensko dáva na prevenciu chorôb, je najnižšie v celej Európskej únii.
„Päťpercentné navýšenie je veľmi málo. Rozpočet je extrémne napätý a aj keď žiadnemu poskytovateľovi nezvýšime platbu a len zachováme status quo, budeme mať čo robiť, aby sme to zaplatili,“ popisuje náročnú situáciu výkonný riaditeľ Union zdravotnej poisťovne Jozef Koma.
Člen predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera Marian Faktor tvrdí, že v minulých rokoch boli v nemocniciach aj ambulanciách zvyknutí na dvojciferné navýšenie úhrad. V konsolidačnom roku 2025 podľa neho bude celkové navýšenie zdrojov predstavovať len 1 percento. Mzdy, ktoré mali byť pôvodne navýšené o 9 percent, budú nakoniec vyššie len o 3,5 percenta, teda spolu o 170 miliónov eur. Lekárske odborové združenie (LOZ) proti tomu začalo protestovať, tak mu ministerstvo zdravotníctva v prvom kole ponúklo navýšenie o približne 100 miliónov. „To ale nie sú dodatočné zdroje prichádzajúce do systému, ale kryté z cashových rezerv poisťovní. Príbeh pokračuje a čokoľvek odborári vyrokujú navyše, nie je kryté rozpočtom,“ hovorí Faktor. Ako sme uviedli, konsolidačné opatrenia v zdravotníctve počítajú s úsporou 153 miliónov.
Úspory na liekoch sú neisté
Prognóza pre ekonomický rast, s ktorým ráta štátny rozpočet, je 5,9-percentný rast miezd a teda aj príjmov rozpočtu. Marian Faktor však upozornil, že prognóza Národnej banky Slovenska počíta s 5,3-percentným rastom, čo predstavuje rozdiel približne 43 miliónov eur. Ako rizikové vidí aj to, že nemocnice kvôli pravidelnému navyšovaniu miezd tamojších lekárov a zdravotníkov dostanú oveľa viac zdrojov ako ambulancie a je otázne, či to ambulantní poskytovatelia budú akceptovať. Tiež podotkol, že vo výdavkoch na lieky sa nikdy nepodarilo ušetriť toľko, koľko sa plánovalo.
„Momentálne sú zdroje kryté prebytkom, s ktorým sa počíta v rámci prognóz. Príjmy do zdravotného poistenia by mali byť rádovo o 200 miliónov vyššie ako výdavky. V rámci liekov je potenciál jednej z najvyšších úspor, ale je pravda, že historicky výdavky na lieky zvykli uletieť,“ povedal štátny tajomník Štofko. Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Michal Palkovič priblížil, že podľa štúdie, ktorú publikoval jeho úrad, sú problémom nulové doplatky u niektorých liekov a pri kategorizácii nedodržiavanie odporúčaní Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO) aj sekcie liekov na ministerstve zdravotníctva.
Za poistencov štátu nepríde viac peňazí
Aktuálnu situáciu v zdravotných poisťovniach ich predstavitelia hodnotia rôzne. Matúš Jurových z VšZP nevníma zásadný problém a situácia v štátnej poisťovni je podľa neho stabilizovaná. „Poisťovňa je v lepšom stave, ako bola pred rokom,“ povedal. Dodal však, že to platí, ak si odmyslí dofinancovanie.
Jozef Koma z Unionu povedal, že už tento rok bol rozpočtovaný deficitne. „Participovali sme na všetkých stanovených úsporných opatreniach, no aj napriek tomu budeme mať deficit v niekoľkých desiatkach miliónov. Je to veľký problém a máme obavy z vyhliadok financovania do budúcna,“ vysvetlil Koma.
Marian Faktor z Dôvery taktiež hovorí, že predbežné čísla nevyzerajú dobre. „V októbri sme mali hospodársky výsledok mínus 20 miliónov. No predpokladáme, že na konci roka by sme sa mali dostať k pozitívnejším výsledkom,“ naráža na platby za poistenca štátu, výsledok ročného zúčtovania, dofinancovanie či iné zdroje príjmov.
Úrad pre dohľad každé tri mesiace publikuje správu o hospodárení poisťovní a jeho predseda Michal Palkovič deklaroval, že v novembri všetky tri poisťovne spolu vykazujú stratu 89,6 milióna eur. Vyzerá to, že okrem Dôvery budú mať hospodárske výsledky v záporných číslach. „Budúci rok to bude ešte horšie. Diskusia sa stále cyklí, no musíme si pripustiť, že je nutné zaviesť viaczdrojové financovanie. Nevyhneme sa mu, už je tu,“ zhodnotil publicista a analytik Šimon Jeseňák. Palkovič totiž určil, že objem priamych platieb v zdravotníctve je 1,7 miliardy eur.
„Ministerstvo zdravotníctva je v gescii Hlasu. Strana mala v programe, že platba za poistencov štátu má byť vo výške minimálnych odvodov,“ pripomenul Jeseňák. K tomu však doteraz nedošlo. Výška platby za poistenca štátu ma byť podľa Štofka aj budúci rok na úrovni 4,5 percenta. „Budúci rok bude deficitný z pohľadu verejného zdravotného poistenia, ale ešte sa schvaľuje štátny rozpočet. Finálne číslo na rok 2026 už je 5 percent a to vyzerá omnoho veselšie,“ myslí si Štofko. Bývalá ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) chcela vyrokovať platbu za poistenca štátu vo výške minimálne 6,5 percenta.
Marian Faktor podotkol, že v štátnom rozpočte na rok 2024 bola určená nominálna suma za poistenca štátu, ale na to, aby tá suma do rozpočtu skutočne prišla, sa muselo v septembri zvýšiť percento platby. „Nie je to dofinancovanie, ale len doplatenie tej sumy, ktorá bola za poistenca štátu rozpočtovaná,“ vraví Faktor.
Neefektívne financovanie
Aktuálne dofinancovanie je podľa poisťovní nedostatočné a situáciu zmierni, ale nevyrieši. Čo sa týka viaczdrojového financovania zdravotníctva, Michal Štofko zopakoval, že rezort pracuje na audite poplatkov a má predbežné výstupy. Audit mal byť pôvodne zverejnený už v septembri, no teraz podľa štátneho tajomníka na ministerstve akútne riešia konsolidáciu a výpovede lekárov, aby bola od januára zabezpečená štandardná zdravotná starostlivosť.
V súvislosti s aktivitami lekárskych odborárov a prezentovanými údajmi o financovaní nemocníc predstavitelia poisťovní poukázali na nekorektné prepočty. Štátny tajomník Štofko avizoval, že pripravujú analýzu, ktorá sa bude týkať financovania nemocníc: „Je v nej sedemtisíc filtrov a každý jeden povie iné informácie, existuje veľa pohľadov na financovanie.“ Uznal však, že momentálne štát neplatí zdravotníckym zariadeniam za produkciu, ale za personál. „Minister Šaško tlačí na zmenu, od januára chceme spraviť hĺbkový audit produkcie a personálu,“ doplnil Štofko.
O financovaní zdravotníckych zariadení na základe programovej vyhlášky hovorí, že ide o silný regulačný nástroj na distribúciu zdrojov, ale mala by byť menej rigidná. „Malo by v nej ísť o to, aby sme vedeli dať objednávku zdravotným poisťovniam, čo za peniaze chceme, teda definovať cieľové parametre,“ hovorí. S týmto cieľom podľa neho vyhláška bola tvorená, ale zatiaľ tak nefunguje. „V programovej vyhláške by mali byť definované merateľné priority s jasne danou zodpovednosťou a platby poisťovniam podľa ich napĺňania,“ súhlasí aj Faktor z poisťovne Dôvera.
Publicista a analytik Jeseňák podotkol, že na oddlžovanie nemocníc išli tento rok približne 3 miliardy, ak tam zarátame infláciu. V lete bol dlh nemocníc vo výške 1,3 až 1,4 miliardy, vrátane záväzkov po splatnosti. Skritizoval, že lekárom v nemocniciach sa každý rok zvyšuje plat bez zvyšovania výkonnosti. LOZ však tvrdí, že ich protesty nie sú o mzdách, ale o zlepšení celého slovenského zdravotníctva (o tom, čo žiadajú, sme informovali tu). Michal Štofko priblížil, že s odborármi si detailne prechádzajú memorandum podpísané v roku 2022 a naplnenie jeho jednotlivých bodov. Tiež hovoria o zvyšovaní efektivity. Štátny tajomník doplnil, že aj šéf rezortu Kamil Šaško jednoznačne deklaruje snahu o napĺňanie memoranda.
Lucia Hakszer
