V porovnaním s reálnym stavom v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) je podľa jeho predstaviteľov evidentné nesprávne nastavenie minimálnej siete. „Normatív je v BSK naplnený, často vysoko prekročený, ale zdravotná starostlivosť podľa podnetov a dopytov pacientov nie je dostatočne dostupná,“ vysvetľuje pre Zdravotnícky denník Lucia Forman, hovorkyňa Bratislavského kraja.

Je však podľa nej potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že výrazným faktorom zapríčiňujúcim nedostupnosť zdravotnej starostlivosti v BSK je vyberanie poplatkov. „U poskytovateľov, ktorí prevádzkujú veľké množstvo zdravotníckych zariadení a vyberajú rôzne poplatky, často skrývané za poskytovanie rôznych služieb s ťažko dokázateľnou dobrovoľnosťou ich vyberania, je poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre veľkú časť populácie obmedzené alebo nedostupné,“ konštatuje Forman.

Mnohé pracoviská nie sú pre pacientov dostupné

Dodáva, že ďalším faktorom, ktorý skresľuje dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti, je započítavanie všetkých ambulancií v ústavných zariadeniach do minimálnej siete, pričom mnohé z týchto ambulancií nie sú verejne dostupné, prípadne len veľmi obmedzené, keďže sa pokladajú za tzv. „vyššie pracovisko“. „Teda pacient s výmenným lístkom od všeobecného lekára sa do takejto ambulancie nedostane. Toto navrhol BSK v rámci pripomienok novelizovaného zákona upraviť a s účinnosťou od 1. januára 2025 už budú ambulancie identifikované a rozdelené na verejne dostupné a nedostupné,“ približuje hovorkyňa BSK.

Odbor zdravotníctva Úradu BSK pri prepočítavaní počtov chýbajúcich zdravotníckych pracovníkov v jednotlivých špecializačných odboroch vychádza z údajov o prepočítaných lekárskych miestach ambulantnej zdravotnej starostlivosti v jednotlivých špecializačných odboroch. „Úväzok vypočítavame z ordinačných hodín. Ak ambulancia nemá platné ordinačné hodiny, berie sa úväzok 1.0 lekárskeho miesta. Z dôvodu vylúčenia zdravotníckych zariadení, ktoré nemajú schválené ordinačné hodiny a výrazne by skresľovali štatistické údaje, do prepočtu boli zahrnuté len zazmluvnené zdravotnícke zariadenia,“ informuje hovorkyňa BSK.

Pri porovnaní s normatívom poskytovateľov inej špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti uvedenom v nariadení vlády o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, jediným špecializačným odborom, ktorý nie je naplnený v rámci celého BSK, v nadväznosti na vyššie uvedené nariadenie, je medicína drogových závislostí a to o 0,35 lekárskeho miesta. V okrese Pezinok nie je podľa Forman naplnený normatív pre zubno-lekársku ambulantnú zdravotnú starostlivosť a v okrese Malacky pre gynekologicko-pôrodnícku starostlivosť.

„Na základe vlastnej činnosti odboru, ako aj podnetov a dopytov od pacientov, však možno uviesť, že v BSK je najväčší nedostatok diabetológov, endokrinológov, ortopédov, ORL, geriatrov, pneumológov či alergológov,“ priznáva hovorkyňa BSK.

Mohlo by vás zaujímať

Pomáhajú dotácie z plánu obnovy

Čo sa týka všeobecných lekárov pre dospelých a všeobecných lekárov pre deti a dorast, BSK vychádzal z údajov o prepočítaných lekárskych miestach ambulantnej zdravotnej starostlivosti, v porovnaní s výsledkami vyhodnocovania verejnej minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti všeobecnej ambulantnej siete pre dospelých a pre deti a dorast k 1. januáru 2023. „Z uvedeného v rámci Bratislavského kraja vyplýva nedostatok všeobecných lekárov v odbore pediatria v počte 16,23. Pediatrov pociťujeme nedostatok predovšetkým v mimobratislavských okresoch – Malacky, Pezinok, Senec. K zlepšeniu stavu však prispievajú dotácie z plánu obnovy na zriadenie nových ambulancií pre dospelých i pre deti,“ konštatuje hovorkyňa BSK.

Zdôrazňuje však, že celkovo je stav siete všeobecných lekárov s ohľadom na ich vek nepriaznivý. BSK eviduje iba vek odborných zástupcov, pričom vo veku nad 61 rokov je 92 všeobecných lekárov pre dospelých a 62 pediatrov vo všeobecných ambulanciách. „Obdobné čísla však možno predpokladať aj u lekárov, ktorí sú zamestnaní v jednotlivých zariadeniach, ktorých údaje však BSK nemá k dispozícii,“ dodáva Forman.

Bratislavský kraj minulý rok prvý krát do krajskej dotačnej schémy zaradil aj oblasť zdravotníctva, pričom tak ako minulý, aj tento rok bolo z rozpočtu župy vyčlenených 120-tisíc eur na podporu ambulantného sektoru. Zároveň BSK v rámci pomoci, avšak nie len pre odídencov z Ukrajiny, zriadil tzv. „Ukrajinskú ambulanciu“, v rámci ktorej je v súčasnosti poskytovaná všeobecná zdravotná starostlivosť pre dospelých, ako aj starostlivosť v odbore gynekológia. „Taktiež, v rámci zlepšenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti v BSK v rámci Polikliniky Karlova Ves zriadil pneumoftizeologickú ambulanciu. V neposlednom rade kraj aktívne spolupracuje s ministerstvom zdravotníctva na vyhodnocovaní žiadostí o dotácie v rámci plánu obnovy,“ približuje Forman.

Dotácie poskytované z plánu obnovy na zriadenie nových ambulancií sa podľa nej javia ako vhodný motivačný nástroj. Len za rok 2023 boli finančné prostriedky poskytnuté 22 prijímateľom v rámci BSK v celkovej výške 1,65 milióna eur.

Spoluprácu s ministerstvo zdravotníctva označuje Lucia Forman za korektnú, avšak zdĺhavú čo do riešenia, osobitne vo vzťahu k poplatkom a s tým spojeným financovaním ambulantného sektora. „Práve v tejto oblasti by sme očakávali od rezortu zdravotníctva väčšiu mieru iniciatívy,“ uzatvára hovorkyňa BSK.

Jozef Brezovský